Objav „ľadového muža", ktoré vedci familiárne pomenovali Ötzi, v Ötztalských Alpách na rakúsko-talianskom pomedzí vyvolal v roku 1991 mediálnu senzáciu. Múmia tohto pastiera a lovca a jeho výstroj a výzbroj spred 5,3-tisíca rokov mimoriadne obohatili naše poznatky o vtedajších Európanoch. Pokračujúce topenie alpských ľadovcov možno prinesie podobný objav v priesmyku Schnidejoch na juhozápade Švajčiarska.
Horúce leto
V roku 2003 zažila Európa vrátane Slovenska nezvyčajne, až tragicky horúce leto. Lebo najmä v západnej a južnej časti nášho kontinentu zaplatili za vtedajšiu vlnu júlových a augustových horúčav životom tisíce starých a chorých ľudí.
Vysoké teploty spôsobili na mnohých miestach Álp dovtedy nevídaný ústup ľadovcov. Vyhrotila sa tým všeobecná pre ľadovce nič dobré neveštiaca situácia, ktorá umožnila aj nález Ötziho.
V lete 2003 stratili alpské ľadovce ekvivalent vrstvy vody hrubej dva a pol metra. V septembri 2003 vďaka tomu zbadala dvojica švajčiarskych turistov, muž a žena, ktorí prechádzali priesmykom Schnidejoch v nadmorskej výške 2756-metrov, kus akéhosi dreva. Trčal zo zvyškového poľa snehu a ľadu v terénnom poklese približne 60-metrov západne od chodníka priesmykom.
Pole kedysi tvorilo súčasť tamojšieho Tungelského ľadovca, dnes je oddelené. (Celková poloha Schnidejochu zodpovedá priesečiku línií vedených z Montreux na východe Ženevského jazera na východ a zo švajčiarskej metropoly Bern na juh.)
Turisti nález odovzdali Archeologickému prieskumu kantónu Bern. Ukázalo sa, že ide o puzdro z brezovej kôry, obsahujúce loveckú výzbroj. Archeológovia sa rozhodli, že nález predbežne nezverejnia, aby zabránili „honbe za pokladmi" a predmetné miesto potom opakovane prehľadali a skúmali.
Vedci pri práci v priesmyku Schnidejoch.
Foto: Archäologischer Dienst des Kantons Bern.
Poloha náleziska. (A) v rámci priesmyku Snidejoch, (B) v širšom okolí, (C) v danej časti Európy.
Foto: M. Grosjean et al./J. Quatern. Sci., 2007.
Stovky pokladov
Výsledkom bolo vyše 300 artefaktov. Lovecká výzbroj a výstroj, zvyšky kožušinového, koženého a vlneného odevu, nástroje a dokonca mince.
Pochádzali zo štyroch historických období, ktoré sa podľa doterajších poznatkov glaciológov a klimatológov - logicky - zhodovali s fázami ústupu alpských ľadovcov, keď sa priesmykom dalo prechádzať z údolia Rhôny do severnejších oblastí. Po prvé, z neskorej fázy mladšej doby kamennej pred 4900 až 4450 rokmi. Tam datovanie zaradilo prvý nález - 1,6 metra dlhé puzdro či tulec z brezovej kôry s kamennými hrotmi šípov, driekmi šípov z kaliny a lukom z tisu.
Sem patrili aj prvé nálezy zvyškov kožušinového a koženého odevu a obuvi. Na rozdiel od objavu Ötziho, ktorý žil skôr, pred 5300-rokmi, sa však nenašli nijaké telesné pozostatky.
Po druhé, zo skorej doby bronzovej pred 4100 až 3650 rokmi sa našli napríklad šípy z liesky, bronzová ihlica a pásy či popruhy zhotovené zo spletených konárikov, ktoré poukazovali na využívanie zvierat pre nosenie nákladov.
Po tretie, z rímskeho obdobia, konkrétne z časového rozpätia pred 2100 až 1600 rokmi, sa našiel vlnený pás tuniky, kožený fragment topánky, klince do podkov a mince.
Po štvrté z dvoch období stredoveku, fragment koženej topánky z 8. či 9. storočia a sada dielov na opravu topánok zo 14. či 15. storočia.
Ukážky archeologických nálezov zo Schnidejochu. 1 - puzdro či tulec na lovecké zbrane z brezovej kôry, 2 - časť kožených legín, 3 - fragment koženej topánky, nad ním je jej rekonštrukcia, 4 - šíp, 5 - pásy či popruhy pre zvieratá na nosenie nákladov, zhotovené z konárikov , 6 - bronzová ihla, 7 - kus vlneného pásu rímskej tuniky, 8 - klince do podkov, 9 - rímske mince.
Foto: M. Grosjean et al./J. Quatern. Sci., 2007.
Tisícpäťsto rokov hlbšie do minulosti
Koncom augusta 2008 sa v Berne konala dlho očakávaná medzinárodná vedecká konferencia zameraná na vysvetlenie všetkých artefaktov a ich nálezového kontextu, ako aj sprievodných problémov, súvisiacich s glaciológiou a klimatológiou.
Už samotný fakt zachovania najstarších nájdených kožených artefaktov totiž naznačoval, že predmetné ľadovce sa neroztopili okolo päťtisíc rokov - keby koža trvale nespočívala v ľade, dávno by sa rozpadla.
(Preto sú nálezy kožených a iných na dlhšie pôsobenie slnečného svetla, vetra a zrážok citlivých artefaktov také vzácne, čo o. i. zvyšuje cenu inventáru nedávno objavenej germánskej hrobky z doby sťahovania národov v Poprade-Matejovciach, kde zachovaniu pomohlo špecifické drevené obloženie a zloženie hliny.)
Albert Hafner, vedúci Archeologického prieskumu kantónu Bern, oznámil prekvapenie: rádiouhlíkové datovanie ukázalo, že 46 z 300 artefaktov nájdených v Snidejochu je v skutočnosti o približne 1500-rokov starších, ako si vedci pôvodne mysleli. Tým sú o vyše tisícročie staršie ako ötziovské. Príkladmi sú fragment koženej obuvi a časť drevenej misky z doby okolo roku 4500 p. n. l., teda šesťapoltisícročné. Najstaršie, aké sa kedy našli v Alpách!
Detail na fragment koženej topánky, ktorý patrí k najstarším nálezom zo Schnidejochu.
Foto: Archäologischer Dienst des Kantons Bern.
Čakanie na Schnidiho
Stále však chýbajú akékoľvek telesné pozostatky majiteľa výstroje a výzbroje. Organické artefakty sa našli na okraji ľadu alebo na ľade, tie z mladšej doby kamennej skôr ďalej od zvyškového poľa ľadu a snehu. (Zaujímavé je, že legíny boli podľa analýzy DNA zhotovené z kože rasy kôz, o ktorej sa predtým myslelo, že bola bežná iba vo východnej Ázii, no v tom čase očividne žila v širšej oblasti.)
Vedci už preto začínajú byť trochu skeptickí, stále sa však nevzdávajú nádeje, že pole skrýva švajčiarsku obdobu Ötziho.
Zbrane poukazujú na muža, ktorého už pomenovali Schnidi, podľa názvu priesmyku, tak ako Ötzi dostal meno po predmetnej časti Álp. Domnievajú sa, že Schnidi azda zahynul počas prechodu priesmykom pri nehode . Mohlo sa to však odohrať dramatickejšie. V prípade Ötziho sa tiež spočiatku zdalo, že padol za obeť náhlej zmene počasia alebo úrazu. No podrobnejší výskum múmie po niekoľkých rokoch odhalil hrot šípu hlboko v hrudníku - zásah musel vyvolať masívne vnútorné krvácanie.
Ötzi, podľa odevu a výstroja pastier a lovec, sa zrejme ocitol v šarvátke o stáda, územie či zver, každopádne ozbrojenej. Stopy krvi na jeho šípoch ukázali, že sám krátko pred smrťou zabil niekoľkých protivníkov (keďže si šípy zobral späť). Vedci zistili aj to, čo naposledy jedol a doložili, že jeho múmia napokon oprávnene spočinula v múzeu v severotalianskom Bolzane. Väčšinu života totiž podľa chemických analýz strávil južne od miesta nálezu jeho tela a bol tak „Talian".
Zabudnuté priesmyky
Snidejochské archeologické artefakty a ich datovanie veľmi oceňujú vedci z Oeschgerovho strediska pre výskum klimatickej zmeny pri Bernskej univerzite na čele s Martinom Grosjeanom.
Alpské ľadovce v holocéne (posledných cca 10-tisíc rokov, éra civilizácie po zrode produkcie potravín pestovaním plodín a chovom zvierat, prekrývajúca sa s aktuálnou dobou medziľadovou) rástli a ustupovali podľa vývoja klímy. Určovala ho kombinácia cyklických zmien prvkov obežného pohybu Zeme okolo Slnka a jej rotácie okolo vlastnej osi a geologických procesov. Teraz to majú overené z ďalšieho zdroja.
Ľadovec v Snidejochu nebol vyše šesťtisíc rokov menší ako v roku 2003. A zo zistených podrobností sa im opäť potvrdil názor, že súčasné globálne otepľovanie má predsa len iný charakter ako teplé fázy v minulosti. Archeológovia okrem samotných nálezov vítajú overenie ešte nedávno pomerne neočakávanej - pred Ötzim celkom neočakávanej - frekvencie pohybu Európanov mladšej doby kamennej vo vysokých alpských polohách (samotný Ötzi sa našiel vyše 3000-metrov nad morom).
A dôkaz, že Snidejoch vtedy slúžil ako cestovná trasa medzi oblasťami na juhu, najmä v údolí Rhôny, a dosiaľ záhadne izolovanými jazernými osadami s príbytkami vybudovanými na drevených koloch severnejšie vo Švajčiarsku. (Ich kultovým strediskom mohla byť megalitická nekropola v Sione.)
Glaciológ Ralph Lugon z kantónu Valais južne od Snidejochu na konferencii vyzval kolegov, aby systematicky hľadali aj inde v Alpách (jeho domovský kantón zahŕňa najvyššie vrcholy s ustupujúcimi ľadovcami) dosiaľ nepreskúmané dávno zabudnuté prechodové cesty priesmykmi, o. i. analýzou historických správ.
Hlavné zdroje: Článok Martina Grosjeana a kol. v časopise Journal of Quaternary Science z marca 2007; Správy z konferencie v Berne v auguste 2008 - Imogen Foulkesovej pre BBC News z 24. augusta 2008 a Dalea Bechtela pre Swissinfo z 21. augusta 2008; Aktualita v časopise Science z 12. septembra 2008.
