BRATISLAVA. Na severozápade kanadskej provincie Alberta pri riečke Pipestone Creek došlo pred 72,5 milióna rokov k prírodnej katastrofe. Zahubila čriedu pasúcich sa bylinožravých dinosaurov.
Jedince mali za masívnou hlavou akýsi kostenný golier s menšími rohmi a veľké kostné štruktúry nad nosom a očami, zrejme miesta, odkiaľ vyrastali veľké rohy z bielkoviny keratín. Prvá časť ich mena je preto Pachyrhinosaurus, teda hrubonosý jašter. Druhovú časť mena, lakustai, dostali po miestnom učiteľovi Alovi Lakustovi, ktorý pohrebisko čriedy skúmal ako prvý už od 70. rokov 20. storočia.
Na mieste sa našlo unikátne množstvo dobre zachovaných kostí jedincov všetkých vekových skupín. Vedci tak mohli dobre preštudovať rozdiely ich anatomických prvkov a možné náznaky medzipohlavnej odlišnosti, ako aj priebeh rastu od času pomerne krátko po narodení až po pokročilý vek.
Materiálu je toľko, že bádatelia venovali novoobjavenému druhu celú obsiahlu monografiu. Popri anatómii dinosaura opisuje aj jeho predpokladný spôsob života a dobové pomery v miestnom ekosystéme. Máloktorý dinosaurí druh na svete – bylinožravý či mäsožravý – je dnes známy tak podrobne.
Monografiu o Pachyrhinosaurovi lakustai uverejnil Philip Currie z Albertskej univerzity v Edmontone s kolegami vo vydavateľstve NRC Press (kanadskej výskumnej rady).
Autor: urb
