NOBELOVEJ CENE ZA MEDICÍNU PREDCHÁDZAL VEĽKÝ MEDZINÁRODNÝ SPOR

Francúzsko–americká vojna o vírus HIV

Francúzski vedci Francoise Barréová-Sinoussiová a Luc Montagnier získali spolu polovicu tohtoročnej Nobelovej ceny za medicínu a fyziológiu. Američanovi Robertovi Gallovi, ktorý bol pred 25 rokmi vírusu HIV tiež na stope, a urobil veľký kus práce, sa cena

Luc Montagnier. Robert Gallo v apríli 1984 (Ddole)(Zdroj: AP/SITA)

neušla.

BRATISLAVA. Udeľovanie Nobelových cien máva svojich víťazov aj porazených. Tohto roku nobelovský výbor ocenil zásadný prínos Francoise Barréovej-Sinoussiovej a Luca Montagniera k objavu vírusu HIV, ktorý spôsobuje nevyliečiteľnú chorobu AIDS.

Pred štvrťstoročím si prvenstvo pri objave vírusu HIV nárokoval Američan Robert Gallo. Nepotvrdilo sa, čo však nijako neznižuje význam jeho vedeckej práce v tejto oblasti. Teraz vyhlásil, že je sklamaný, ale dodal, že francúzski vedci si ocenenie zaslúžia. Tým, samozrejme, nepovedal, že by si ocenenie nezaslúžil aj on a jeho tím.

Vírus v sebe dnes nosí približne jedno percento ľudstva. Jeho objav a opis umožnili postihnutým predĺžiť život a lepšiu prevenciu, hoci účinná vakcína proti vírusu stále neexistuje.

Štyri články o AIDS

Americký časopis Science zverejnil v máji 1983 štyri články o možnom pôvodcovi choroby AIDS. Tri z nich sa venovali vírusu, ktorý objavil tím biomedika Galla. Bol najznámejším vtedajším odborníkom na výskum záhadnej choroby, ktorá sa v tom čase začínala ešte iba rozvíjať a mala veľmi zvláštne symptómy a priebeh.

Štvrtý článok v Science patril neznámemu tímu francúzskych lekárov z Pasteurovho ústavu v Paríži, na čele ktorého stál Luc Montagnier. Niet sa preto ani čo čudovať, že reportér Science si v komentári k objavnému výskumu podrobne všimol iba prácu amerického tímu - o Francúzoch sa zmienil jedinou vetou.

Snímka nového vírusu, ktorý ešte nemal meno a názov HIV dostal až o tri roky neskôr, však bola v jedinom článku, a ten pochádzal z Paríža. Prvým človekom, ktorý ho uvidel v mikroskope, bol Charles Dauguet z laboratória elektrónovej mikroskopie Pasteurovho ústavu.

Vtedy ešte nik netušil, čo vedci objavili. Francúzi netvrdili, že našli pôvodcu AIDS, lebo na to nemali dostatok dôkazov. Hovorili iba, že sú mu na stope.

Gallo o rok ohlásil objav vírusu spôsobujúceho AIDS (volal sa HTVL-3). Dodatočne sa však zistilo, že v článku do žurnálu Science použil snímky z francúzskeho laboratória, ktoré mu Francúzi poslali. V podstate teda ukázal francúzsky vírus a ako keby povedal: Toto spôsobuje AIDS a našli sme to my.

O ďalšie dva roky neskôr Gallo snímky francúzskeho vírusu pri svojom článku komentoval ako „poľutovaniahodnú nedbalosť a neporiadok“ a ospravedlnil sa. Trval však na tom, že prvenstvo treba pripísať Američanom. Jeho blízky spolupracovník Slovák Mikuláš Popovič, ktorý vírus HTLV-3 kultivoval, popieral možnosť, že by sa mohla vzorka kontaminovať kultúrou francúzskeho vírusu LAV. Pri jeho kultivácii Popovič použil postup, ktorý mnohí označovali za nezvyčajný, iní za geniálny.

Nešlo iba o peniaze

Ako to bolo v skutočnosti sa nikdy neobjasnilo. V roku 1994 však Gallo priznal, že vírus, ktorý údajne objavil on, pochádzal zo vzorky, ktorú mu poslali Francúzi.

Medzitým sa začal právny spor medzi Američanmi a Francúzmi o to, kto bude mať práva na diagnostické testy na AIDS. Išlo vlastne o to, kto našiel vírus HIV prvý, a kto by teda mal brať zisky a byť slávny. Pasteurov ústav podporovala francúzska vláda, americká vláda zas stála za Gallom, lebo v USA skutočne urobil priekopnícku prácu.

Pomohol Jonas Salk

Francúzi Gallovu skupinu podozrievali, že použila ich vírus, aby si uľahčila hľadanie pôvodcu AIDS. Škandál pomáhal urovnať aj americký biológ Jonas Salk, ktorý v polovici 20. storočia riešil podobné ťahanice po objave vakcíny proti obrne. „Tieto situácie sú ako psychóza. Niečo nie je v poriadku, ľudia sa rozdelia na dva tábory. V tejto hre nejde o peniaze, ale o uznanie,“ komentoval situáciu Salk.

Patentové záležitosti sa nakoniec ako-tak urovnali, k čomu prispelo i dlhé rokovanie medzi Gallom a Montagnierom v deň, keď mal Gallo oslavovať päťdesiatiny. Strávili ich nad chronológiou výskumu AIDS. „Monty priniesol fľašu koňaku,“ povedal Gallo pre Washington Post. „Povedal som mu, že sa nenapijeme, kým neskončíme.“

Politickým záverom vojny o prvenstvo vo výskume HIV bolo stretnutie amerického prezidenta Ronalda Reagana a francúzskeho premiéra Jacquesa Chiraca v Bielom dome. V marci 1987 Reagan a Chirac vyhlásili, že ich dohoda otvára „novú epochu vo francúzsko-americkej spolupráci“ a umožní im spojiť sily v boji s touto hroznou chorobou v nádeji, že sa „čoskoro dočkáme očkovacej látky alebo účinnej liečby“.

Napriek úsiliu vedcov a lekárov sa však doteraz účinná vakcína nenašla. Je otázne, či sa to vzhľadom na neuveriteľnú premenlivosť vírusu vôbec podarí. Otázne je aj to, či nemal byť v Štokholme ocenený aj Gallo. Britský New Scientist napísal, že podľa niektorých vedcov by si ocenenie za svoj prínos zaslúžil.

„Jaltská dohoda“ o AIDS

Francúzska tlač prirovnala dohodu USA a Francúzska z marca 1987 k Jaltskej dohode víťazných mocností z februára 1945, keď sa delili sféry vplyvu po vojne. Oficiálny dokument o AIDS mal 43 strán a podpísalo ho dvadsať ľudí, okrem vedcov Galla a Montagniera aj americký minister zdravotníctva Otis Bowen alebo riaditeľ Pasteurovho ústavu a nositeľ Nobelovej ceny Francois Jacob.

Na diagnostických testoch pri zisťovaní AIDS mali byť podľa dohody mená Galla aj Montagniera. Určovala, že 80 percent zo zisku z autorských práv pôjde na novú výskumnú nadáciu.

Najväčším problémom, aspoň pre vedcov, bolo, že dohoda sa vyhla problému prvenstva vo výskume HIV. Vyriešila ho tohtoročná Nobelova cena, obišla však nesporný podiel Roberta Galla.

(ač)
FOTO – AP/SITA

Hlavný prameň: Steve Connor, Sharon Kingmanová: AIDS. Stratená imunita (Panorama, Praha, 1988).

Najčítanejšie na SME Tech


Inzercia - Tlačové správy


  1. Tatra banka spustila najmodernejší internet banking pre firmy
  2. V centre našej pozornosti sú zákazníci. Už 50 rokov
  3. Volkswagen T-Roc: Pre nerozhodných
  4. Iba dnes: Narodeninové predplatné SME.sk za 25 eur
  5. Leto 2018 v Grécku s odletom z Bratislavy
  6. Dlhopisy 7,25 % p.a. majú najvýhodnejšiu nákupnú cenu v roku
  7. Zelené Grunty vám ponúknu viac, ako očakávate
  8. Kam do tepla v januári?
  9. First moment Turecko: využite zľavy na špičkové hotely
  10. Konzultácia so svetovými odborníkmi dokáže zachrániť život
  1. V centre našej pozornosti sú zákazníci. Už 50 rokov
  2. Začiatok roka patrí dani z nehnuteľností
  3. Volkswagen T-Roc: Pre nerozhodných
  4. Tipy pre atraktívne poprsie po dojčení. Plastike povedzte nie
  5. Stanovisko spoločnosti Advokátska kancelária JUDr. Radomír Bžán
  6. Tatra banka spustila najmodernejší internet banking pre firmy
  7. Iba dnes: Narodeninové predplatné SME.sk za 25 eur
  8. Denník SME oslavuje 25 rokov rekordným počtom predplatiteľov
  9. Najinzerovanejšie zánovné auto roku 2017? Mnohých to prekvapí
  10. Stavebná fakulta STU pozýva na Deň otvorených dverí!
  1. Iba dnes: Narodeninové predplatné SME.sk za 25 eur 16 213
  2. Leto 2018 v Grécku s odletom z Bratislavy 8 238
  3. Tatra banka spustila najmodernejší internet banking pre firmy 4 670
  4. Demänovku mieša iba jeden človek. Ako si strážia receptúru? 2 840
  5. Volkswagen T-Roc: Pre nerozhodných 2 630
  6. Dlhopisy 7,25 % p.a. majú najvýhodnejšiu nákupnú cenu v roku 2 318
  7. Kam do tepla v januári? 2 296
  8. First moment Turecko: využite zľavy na špičkové hotely 2 057
  9. Divoký Island: cesta ostrovom ľadu a ohňa 1 214
  10. Zelené Grunty vám ponúknu viac, ako očakávate 1 205

Hlavné správy zo Sme.sk

DOMOV

Exekučná amnestia sa blíži, štát by odpúšťal dlhy

V poisťovni Dôvera chce dlhy odpustiť štyritisíc ľudí. Či sa s Unionom pripoja k amnestii, ktorú pripravuje štát, zatiaľ nepovedali.

DOMOV

Dobré ráno: Z úst im išli retiazky a klince, opisuje prácu exorcista

Exorcistu vyberie biskup, musí byť kňaz.

KOMENTÁRE

Exekučné amnestie sú nový morálny hazard

Možno do oddlžovania idú s najlepšími úmyslami, ale dopadne to ako vždy.

KULTÚRA

Woody Allen možno nakrútil svoj posledný film

Herci sa hanbia pred jeho adoptívnou dcérou, ktorá tvrdí, že ju zneužíval.

Neprehliadnite tiež

Za šírenie Čiernej smrti môže človek, hovorí provokatívna štúdia

Morová pandémia zabila v polovici 14. storočia viac než tretinu obyvateľov Európy.

Snažil sa zastaviť svoje kýchnutie, roztrhol si hrdlo

Vzácny prípad ukazuje, prečo by ste nemali zadržiavať dýchanie.

Ryba si vie vďaka génom zahojiť chrbticu. Aj ľudia ich majú

Ľudia a ryby z radu mihuľotvarých mali pred miliónmi rokov spoločného predka.

Čierna diera si dvakrát grgla. Potvrdili, že čierne diery oddychujú

Vzdialená galaxia pomaly požiera svojho vesmírneho suseda.

Vypočujte si pieseň z Hviezdnych vojen zahranú ceruzkou

Matematická rovnica znie ako chytľavá pieseň zo Star Wars.