NOBELOVEJ CENE ZA MEDICÍNU PREDCHÁDZAL VEĽKÝ MEDZINÁRODNÝ SPOR

Francúzsko–americká vojna o vírus HIV

Francúzski vedci Francoise Barréová-Sinoussiová a Luc Montagnier získali spolu polovicu tohtoročnej Nobelovej ceny za medicínu a fyziológiu. Američanovi Robertovi Gallovi, ktorý bol pred 25 rokmi vírusu HIV tiež na stope, a urobil veľký kus práce, sa cena

Luc Montagnier. Robert Gallo v apríli 1984 (Ddole)(Zdroj: AP/SITA)

neušla.

BRATISLAVA. Udeľovanie Nobelových cien máva svojich víťazov aj porazených. Tohto roku nobelovský výbor ocenil zásadný prínos Francoise Barréovej-Sinoussiovej a Luca Montagniera k objavu vírusu HIV, ktorý spôsobuje nevyliečiteľnú chorobu AIDS.

Pred štvrťstoročím si prvenstvo pri objave vírusu HIV nárokoval Američan Robert Gallo. Nepotvrdilo sa, čo však nijako neznižuje význam jeho vedeckej práce v tejto oblasti. Teraz vyhlásil, že je sklamaný, ale dodal, že francúzski vedci si ocenenie zaslúžia. Tým, samozrejme, nepovedal, že by si ocenenie nezaslúžil aj on a jeho tím.

Vírus v sebe dnes nosí približne jedno percento ľudstva. Jeho objav a opis umožnili postihnutým predĺžiť život a lepšiu prevenciu, hoci účinná vakcína proti vírusu stále neexistuje.

Štyri články o AIDS

Americký časopis Science zverejnil v máji 1983 štyri články o možnom pôvodcovi choroby AIDS. Tri z nich sa venovali vírusu, ktorý objavil tím biomedika Galla. Bol najznámejším vtedajším odborníkom na výskum záhadnej choroby, ktorá sa v tom čase začínala ešte iba rozvíjať a mala veľmi zvláštne symptómy a priebeh.

Štvrtý článok v Science patril neznámemu tímu francúzskych lekárov z Pasteurovho ústavu v Paríži, na čele ktorého stál Luc Montagnier. Niet sa preto ani čo čudovať, že reportér Science si v komentári k objavnému výskumu podrobne všimol iba prácu amerického tímu - o Francúzoch sa zmienil jedinou vetou.

Snímka nového vírusu, ktorý ešte nemal meno a názov HIV dostal až o tri roky neskôr, však bola v jedinom článku, a ten pochádzal z Paríža. Prvým človekom, ktorý ho uvidel v mikroskope, bol Charles Dauguet z laboratória elektrónovej mikroskopie Pasteurovho ústavu.

Vtedy ešte nik netušil, čo vedci objavili. Francúzi netvrdili, že našli pôvodcu AIDS, lebo na to nemali dostatok dôkazov. Hovorili iba, že sú mu na stope.

Gallo o rok ohlásil objav vírusu spôsobujúceho AIDS (volal sa HTVL-3). Dodatočne sa však zistilo, že v článku do žurnálu Science použil snímky z francúzskeho laboratória, ktoré mu Francúzi poslali. V podstate teda ukázal francúzsky vírus a ako keby povedal: Toto spôsobuje AIDS a našli sme to my.

O ďalšie dva roky neskôr Gallo snímky francúzskeho vírusu pri svojom článku komentoval ako „poľutovaniahodnú nedbalosť a neporiadok“ a ospravedlnil sa. Trval však na tom, že prvenstvo treba pripísať Američanom. Jeho blízky spolupracovník Slovák Mikuláš Popovič, ktorý vírus HTLV-3 kultivoval, popieral možnosť, že by sa mohla vzorka kontaminovať kultúrou francúzskeho vírusu LAV. Pri jeho kultivácii Popovič použil postup, ktorý mnohí označovali za nezvyčajný, iní za geniálny.

Nešlo iba o peniaze

Ako to bolo v skutočnosti sa nikdy neobjasnilo. V roku 1994 však Gallo priznal, že vírus, ktorý údajne objavil on, pochádzal zo vzorky, ktorú mu poslali Francúzi.

Medzitým sa začal právny spor medzi Američanmi a Francúzmi o to, kto bude mať práva na diagnostické testy na AIDS. Išlo vlastne o to, kto našiel vírus HIV prvý, a kto by teda mal brať zisky a byť slávny. Pasteurov ústav podporovala francúzska vláda, americká vláda zas stála za Gallom, lebo v USA skutočne urobil priekopnícku prácu.

Pomohol Jonas Salk

Francúzi Gallovu skupinu podozrievali, že použila ich vírus, aby si uľahčila hľadanie pôvodcu AIDS. Škandál pomáhal urovnať aj americký biológ Jonas Salk, ktorý v polovici 20. storočia riešil podobné ťahanice po objave vakcíny proti obrne. „Tieto situácie sú ako psychóza. Niečo nie je v poriadku, ľudia sa rozdelia na dva tábory. V tejto hre nejde o peniaze, ale o uznanie,“ komentoval situáciu Salk.

Patentové záležitosti sa nakoniec ako-tak urovnali, k čomu prispelo i dlhé rokovanie medzi Gallom a Montagnierom v deň, keď mal Gallo oslavovať päťdesiatiny. Strávili ich nad chronológiou výskumu AIDS. „Monty priniesol fľašu koňaku,“ povedal Gallo pre Washington Post. „Povedal som mu, že sa nenapijeme, kým neskončíme.“

Politickým záverom vojny o prvenstvo vo výskume HIV bolo stretnutie amerického prezidenta Ronalda Reagana a francúzskeho premiéra Jacquesa Chiraca v Bielom dome. V marci 1987 Reagan a Chirac vyhlásili, že ich dohoda otvára „novú epochu vo francúzsko-americkej spolupráci“ a umožní im spojiť sily v boji s touto hroznou chorobou v nádeji, že sa „čoskoro dočkáme očkovacej látky alebo účinnej liečby“.

Napriek úsiliu vedcov a lekárov sa však doteraz účinná vakcína nenašla. Je otázne, či sa to vzhľadom na neuveriteľnú premenlivosť vírusu vôbec podarí. Otázne je aj to, či nemal byť v Štokholme ocenený aj Gallo. Britský New Scientist napísal, že podľa niektorých vedcov by si ocenenie za svoj prínos zaslúžil.

„Jaltská dohoda“ o AIDS

Francúzska tlač prirovnala dohodu USA a Francúzska z marca 1987 k Jaltskej dohode víťazných mocností z februára 1945, keď sa delili sféry vplyvu po vojne. Oficiálny dokument o AIDS mal 43 strán a podpísalo ho dvadsať ľudí, okrem vedcov Galla a Montagniera aj americký minister zdravotníctva Otis Bowen alebo riaditeľ Pasteurovho ústavu a nositeľ Nobelovej ceny Francois Jacob.

Na diagnostických testoch pri zisťovaní AIDS mali byť podľa dohody mená Galla aj Montagniera. Určovala, že 80 percent zo zisku z autorských práv pôjde na novú výskumnú nadáciu.

Najväčším problémom, aspoň pre vedcov, bolo, že dohoda sa vyhla problému prvenstva vo výskume HIV. Vyriešila ho tohtoročná Nobelova cena, obišla však nesporný podiel Roberta Galla.

(ač)
FOTO – AP/SITA

Hlavný prameň: Steve Connor, Sharon Kingmanová: AIDS. Stratená imunita (Panorama, Praha, 1988).

Najčítanejšie na SME Tech


Inzercia - Tlačové správy


  1. 3 pravidlá pre lepší dôchodok
  2. Slovenské deti dostávajú mesačne 22€
  3. Ako sa zbaviť chladnej podlahy
  4. Čerešne - miesto, kde môžete žiť podľa seba
  5. Všetky okresy svojimi pobočkami pokrývajú len tri banky
  6. Vyrábajú v malom, no presadili sa. Sessler a Farmárske lupienky
  7. Ochráňte pred zlodejmi celé vozidlo vďaka VAM Akustik
  8. V tomto roku si už konečne užijem Vianoce bez vrások
  9. Online analýza spotreby elektriny vám pomôže ušetriť
  10. Stavba domu na kľúč – úspora času aj financií
  1. Všetky okresy svojimi pobočkami pokrývajú len tri banky
  2. Ochráňte pred zlodejmi celé vozidlo vďaka VAM Akustik
  3. Čerešne - miesto, kde môžete žiť podľa seba
  4. Nová michalovská nemocnica otvorí brány: toto musíte vidieť!
  5. Vyrábajú v malom, no presadili sa. Sessler a Farmárske lupienky
  6. Mladí vodiči preferujú čoraz silnejšie autá
  7. Ako sa zbaviť chladnej podlahy
  8. V tomto roku si už konečne užijem Vianoce bez vrások
  9. Online analýza spotreby elektriny vám pomôže ušetriť
  10. Stavba domu na kľúč – úspora času aj financií
  1. Vyrábajú v malom, no presadili sa. Sessler a Farmárske lupienky 11 252
  2. 3 pravidlá pre lepší dôchodok 9 194
  3. Slovenské deti dostávajú mesačne 22€ 3 874
  4. Stavba domu na kľúč – úspora času aj financií 3 256
  5. Moskva alebo Petrohrad? 3 171
  6. Ako sa zbaviť chladnej podlahy 2 408
  7. Ako pracujú poisťováci? Dostali sme sa medzi nich 2 406
  8. VW Tiguan Allspace: prvé sedemmiestne SUV od Volkswagnu 2 330
  9. Nepríjemná bolesť. Tu sú 3 rady, ako sa jej zbavíte 1 889
  10. Online analýza spotreby elektriny vám pomôže ušetriť 1 694

Hlavné správy zo Sme.sk

DOMOV

Danko v dume dvoril Rusom, keď prekrúcajú ´68, mlčí

Danko je absolútne mimo reality, ohodnotil proruský sentiment šéfa slovenského parlamentu politológ Grigorij Mesežnikov.

REPORTÁŽ

Rafting v Líbyi. Kríza sa skončila, ľudia ďalej prichádzajú cez more

Na Sicílii sme blízko migračnej kríze.

KOMENTÁRE

Rusi stále trpia na štokholmský syndróm

Na prvý pohľad je to úplne nepochopiteľné.

Neprehliadnite tiež

Krachujúcim hudobníkom môže pomôcť veda. Ukázala, ako zmeniť vkus ľudí

Výskumníci dokonca ovplyvnili, akú sumu boli dobrovoľníci ochotní minúť za hudbu.

Google priznal zber údajov o polohe, aj keď bola vypnutá

Polohu vedel zistiť aj vtedy, ak zariadenie nemalo kartu SIM.

Intel predával roky čipy, ktoré majú bezpečnostné nedostatky

Hackeri môžu vďaka bezpečnostnej diere získať kontrolu nad počítačom.

Niekoľko stoviek webov dokáže zistiť každé stlačenie klávesnice

Bez vedomia ľudí sa môžu ich osobné údaje dostávať na servery, na ktoré nepatria.