ŠTOKHOLM. Prvá tohtoročná Nobelova cena odmenila ženu a dvoch mužov z Francúzska a Nemecka za objavy a výskum vírusov, ktoré spôsobujú dve smrteľné ľudské choroby.
Nobelove ceny - klikni sem
Nobelove ceny z princípu dostávajú osoby, ktoré významne uľahčili utrpenie a prispeli k pokroku ľudstva. Iste, možno diskutovať o niektorých laureátov ceny za mier a ekonómiu, ba aj za literatúru. (Mierová a ekonomická vlastne ani nie sú „pravé nobelovky", za také sa berú najmä tri prírodovedné.)
Nobelova cena za fyziológiu a medicínu pre rok 2008 však spĺňa kritérium humanizmu absolútne. Práca jej laureátov ozrejmila príčiny, ktoré si každý deň hromadne vyberajú najkrutejšiu daň. A poznanie príčin je najúčinnejšia cesta k náprave.
Triumf virológov
Polovicu Nobelovej ceny získal Harald zur Hausen z Nemeckého ústavu pre výskum rakoviny v Heidelbergu za objav ľudských papillomových vírusov, ktoré sú príčinou rakoviny krčku maternice.
Druhá polovica patrí spoločne Francoise Barréovej-Sinoussiovej z Pasteurovho ústavu v Paríži a Lucovi Montagnierovi zo Svetovej nadácie pre výskum a prevenciu AIDS z rovnakého ústavu.
Adekvátne schéme polovica - štvrtina - štvrtina si rozdelia desať miliónov švédskych korún čiže 31,27 milióna slovenských korún (približne 1,03 milióna eur).
Odhalil vírus, ktorý spôsobuje rakovinu krčka maternice
Haraldovi zur Hausenovi (1936) udelila doktorát z medicíny Düsseldorfská univerzita. Dnes je emeritným profesorom spomenutého ústavu v Heidelbergu, kde pôsobil aj ako predseda správnej rady a vedecký riaditeľ.
Cenu mu priniesla intelektuálna smelosť, určujúca jeho kroky od 70. rokov minulého storočia. Hoci väčšina odborníkov mala iný názor, zur Hausen vyhlásil, že v pozadí rakoviny krčka maternice je ľudský papillomový vírus (HPV).
Tumorové bunky, ak obsahovali onkogénne vírusy, museli mať v DNA zabudovanú genetickú informáciu HPV, ktorá podporovala ich zhubné bujnenie.
Viac než desať rokov pátral po rôznych typoch HPV. Prácu mu sťažoval fakt, že do genómov tumorových buniek sa začlenili iba časti DNA vírusu.
Napokon našiel DNA HPV v biopsiách rakoviného tkaniva. V roku 1983 objavil rakovinotvorný typ HPV, ktorý označil 16. O rok neskôr ho naklonoval z tkanív pacientiek, ako aj ďalší objavený typ, 18.
Rakovina krčku maternice je druhé najčastejšie rakovinové ochorenie žien. Obidva typy sa vyskytujú v asi 70 percentách biopsií rakoviného tkaniva, čo platí celosvetovo.
HPV je v pozadí asi piatich percent všetkých rakovinových ochorení na svete. A najčastejšie sa prenáša sexuálne. Zasahuje až 80 percent obyvateľstva.
Známych je okolo sto typov HPV. Z nich 40 infikuje genitálie, pätnásť vystavuje ženy vysokému riziku rakoviny krčka maternice.
HPV je prítomný v 99,7 percenta prípadov tejto rakoviny, ktorých každoročne pribúda približne pol milióna. HPV sa okrem toho podieľa na rakovinách vagíny, penisu, ústnej dutiny a iných.
Zur Hausen určil vlastnosti HPV, ktoré umožnili pochopiť, ako spôsobuje rakovinu, ako pretrváva v tele a mení bunky. Poskytol iným vedcom typy 16 a 18, vďaka čomu boli vyvinuté vakcíny, ktoré dnes voči týmto vysokorizikovým typom poskytujú vyše 95-percentnú ochranu.
Izolovali vírus HIV
Francúzka Francoise Barréová-Sinoussiová (1947) získala doktorát z virológie v Pasteurovom ústave, kde pôsobí ako profesorka a riaditeľka oddelenia regulácie retrovírusových infekcií.
Luc Montagnier (1932) dostal doktorát z virológie na Parížskej univerzite. Pôsobí ako emeritný profesor a riaditeľ spomenutej nadácie pre výskum a prevenciu AIDS.
Obaja sa po prvých správach o dosiaľ neznámej poruche imunity, ktoré sa objavili v roku 1981, pustili do hľadania príčiny.
V bunkách z lymfatických uzlín pacientov našli stopy enzýmu podieľajúcom sa na procese, ktorým retrovírus infikuje bunku a rozmnožuje sa. Hneď na to našli aj samotné retrovírusové častice, ako pučia z nakazených buniek.
Vírus izolovali a zistili, že zabíja lymfocyty chorých aj zdravých ľudí a reaguje s protilátkami získanými od chorých. Vírus, nazvaný HIV (vírus ľudskej imunitnej nedostatočnosti) nevyvoláva zhubné bujnenie, ale svojím množením masovo znefunkčňuje a ničí imunitné T lymfocyty. V roku 1984 už mali dosť materiálu, aby oznámili objav prvého ľudského retrovírusu z kategórie lentivírusov. Dodnes nakazil asi jedno percento ľudstva.
Iní vedci čoskoro definitívne preukázali súvislosť tohto vírusu s AIDS a sekvenovali jeho genóm. Názov vírusu sa upresnil na HIV-1 (HIV-2 je iný príbeh).
Podrobnejší výskum zmapoval jeho rozmnožovací cyklus, vzťahy s napadnutou bunkou a spôsoby unikania imunitnému systému ako celku.
Výsledkom boli spoľahlivé a rýchle diagnostické metódy a vývoj špecifických protivírusových liekov zameraných na to, či ono odhalené slabé miesto HIV-1. Hoci je AIDS pandémia, kombináciou prevencie a liečby sa podarilo významne zbrzdiť jej šírenie a predĺžiť život chorých.
Žiaľ, napriek veľkému úsiliu dosiaľ nie je k dispozícii účinná vakcína. Poznatky o víruse umožnili spätne vystopovať jeho pôvod do rovníkovej Afriky. Ľudia sa tam ním podľa všetkého nakazili na prelome 19. a 20. storočia konzumáciou mäsa šimpanzov.
Šimpanzom vírus SIV zvlášť neškodí, v ľuďoch zmutoval, čo urýchlil aj prudký rozvoj mestského osídlenia v koloniálnej Afrike, vedúci k zahusteniu populácie. Samotné šimpanzy SIV predtým chytili od opíc, ktoré lovia.
Trojica nositeľov tohtoročnej Nobelovej ceny za fyziológiu a medicínu dobre zapadá do kategórie dobrodincov ľudstva, tak ako si to predstavoval Alfred Nobel.
Laureáti si cenu preberú počas slavnostného obradu 10. decembra, na deň výročia smrti zakladateľa ceny Alfreda Nobela.
Hlavný zdroj: Komuniké The Nobel Assembly at Koralinska Institutet zo 6. októbra 2008.
Harald zur Hausen
Narodil sa 11. marca 1936 v nemeckom Gelsenkirchene.
- Medicínu študoval na univerzitách v Bonne, Hamburge a Düsseldorfe, kde aj v roku 1960 promoval. Na Düsseldorfskej univerzite potom pokračoval ako odborný asistent v Inštitúte pre lekársku mikrobiológiu. Prvú zahraničnú stáž absolvoval v americkej Filadelfii.
- Habilitoval na Würzburgskej univerzite v roku 1969. O tri roky neskôr ho vymenovali za profesora na katedre pre klinickú virológiu pri univerzite v Erlangenu-Norimbergu, v roku 1977 presídlil na univerzitu ve Freiburgu.
- Dvadsať rokov (1983 - 2003) predsedal Nemeckému centru pre výskum rakoviny. Pod jeho vedením boli položené základy pre hlbšiu spoluprácu medzi univerzitnými výskumnými stredisami a rýchlejšie sa zavádzali nové lekárske poznatky do praxe.
- Špecializuje sa na vznik a formy rakoviny spôsobené vírusovými infekciami. Hypotézu, že ľudské papilomavíry hrajú úlohu pri vzniku rakoviny krčka maternice, publikoval už v roku 1976. Prvýkrát sa jeho tímu podarilo izolovať vírus HPV 16 a HPV 18 začiatkom 80. rokov.
- Objav pôvodcu vzniku rakoviny krčka maternice umožnilo vyvinúť očkovaciu látku, ktorá teraz významne pomáha predchádzať vzniku tejto zákernej choroby, ktorá je druhou najčastejšou chorobou ženských reprodukčných orgánov.
- Je šéfredaktorom medzinárodného lekárskeho magazínu zameraného na rakovinu - International Journal of Cancer.
- Za svoje priekopnícke objavy získal viacero vedeckých ocenení a čestných doktorátov, v roku 1994 prevzal čestný doktorát Univerzity Karlovej.
Françoise Barréová-Sinoussiová
- V rokue 1983 sa stala spolu s Lucom Montagnierom spoluobjaviteľkou víru HIV 1, ktorý spôsobuje syndróm získaného zlyhania imunity, známy pod skratkou AIDS. Vďaka objavu vírusu bolo možné vypracovať diagnostické testy a vyvinúť lieky, ktoré rozmnožovanie víru spomaľujú.
- Vírus HIV (Human Immunodeficiency Virus) identifikovali ako prvý známy ľudský lentivírus. Napadá bunky imunitného systému človeka označované ako T4 lymfocyty, čím postupne znižuje schopnosť organizmu brániť sa infekciám.
- Barréová-Sinoussiová sa dlhodobo zaoberá výskumom retrovírusov, teda vírov schopných prepísať svoju genetickú informáciu do DNA, ktorú môžu neskôr vložiť do genómu hostiteľskej bunky. Je profesorkou virológie a vedúcou skupiny, ktorá sa vo francúzskom Pasteurovom ústave zaoberá skúmaním retrovirálnych infekcií.
- Narodila sa vo Francúzsku v roku 1947. Vyštudovala virológiu v Pasteurovom inštitúte.
- Je ôsmou ženou, ktorá dostala Nobelovu cenu za medicínu.
Luc Montagnier
- Spoluobjaviteľ vírusu HIV, ktorý spôsobuje syndróm získaného zlyhania imunity (AIDS).
- Je emeritným profesorom a riaditeľom Svetovej nadácie pre výskum a prevenciu AIDS.
- Narodil sa vo Francúzsku v roku 1932. Vyštudoval virológiu na Parížskej univerzite.
čtk
