ILULISSAT. Ľadová púšť vystupuje pred očami pri pohľade z okienka vrtuľníka letiaceho v malej výške grandióznu panorámu fjordu Ilulissat na západe Grónska, zázraku, ktorý sa nachádza na zozname svetového dedičstva UNESCO.
Vrtuľník zosadá na žulový výbežok na okraji Kangii (názov fjordu Ilulissat v grónštine) a ponúka pohľad na úchvatnú spleť ľadovcových skulptúr, ktoré sa rýchlosťou dva metre za hodinu pohybujú smerom k moru. V ňom vytvárajú mohutné plávajúce ľadové hory.
V diaľke sa rysuje čelo impozantného ľadovca Ilulissat (v grónštine Sermeq Kujalleq), ktorý nenávratne pokračuje vo svojom zmenšovaní o niekoľko kilometrov. Je to jeden z najnázornejších príkladov otepľovania klímy, aká sa dá v Arktíde sledovať.
„Nedajú sa loviť ryby ani zvieratá, pretože ľad v zálive už nie je taký silný ako kedysi," sťažuje sa riaditeľ hotela v Ilulissate Erik Bjerregaard, ktorý má rovnako ako mnohí obyvatelia mesta vlastný záprah psov.
Tento veľký ľadovec, najnavštevovanejšie miesto v Grónsku, a to ako turistami, tak aj vedcami a politikmi z celého sveta, je podľa odborníkov chorý.
Turisti nad mestečkom Ilulissati.
FOTO - SITA
Podľa nedávnych odhadov amerických vedcov, ktorí denne analyzujú satelitné snímky NASA, sa práve rozpadá. Zmenšuje sa, za posledných päť rokov ustúpil o 15 kilometrov. Podľa profesora Jasona Boxa z oddelenia geografie Ohijskej univerzity sa tento ľadovec za posledných štyri- až šesťtisíc rokov nikdy tak veľa nezmenšil.
Tento najaktívnejší ľadovec severnej pologule produkuje desať percent plávajúcich ľadových hôr Grónska.
Otepľovanie pocítilo aj asi 4500 obyvateľov - a rovnaký počet psov - v obci Ilulissat, ktorej farebné domčeky stoja na okraji zálivu Disco posiateho ľadovcami.
Z prístavu, jedného z najvýznamnejších na lov kreviet a kambál, musia rybári plávať stále ďalej od pobrežia.
Pre teplejšiu klímu je v posledných desiatich rokoch stále viac veľrýb, napríklad veľrýb hrbatých, ktoré požierajú planktón. Tým sa živia aj kambaly. Tých je tu preto stále menej, sťažuje sa rybár Karl Thomasson.
Otepľovanie potvrdilo aj americké Národné stredisko dát o snehu a ľade, ktoré informovali, že pobrežný ľad v Arktíde dosiahol tento rok 12. septembra minimálnu úroveň - 4,52 miliónov štvorcových kilometrov.
Táto úroveň sa približuje rekordu 4,13 miliónov z minulého roka. Pritom v rokoch 1979 až 2000 sa pobrežný ľad rozprestieral na 7,7 milóna štvorcových kilometroch.
Je to druhá najnižšia úroveň, akú vedci zaznamenali za posledných 35 rokov.
Grónske ľadovce sa dnes topia dvakrát rýchlejšie než pred dvoma až štyrmi rokmi, ako to dokladajú merania radarom a satelitom, upozorňuje profesor Sören Rysgaard z Inštitútu prírodných zdrojov Grónska v hlavnom meste Nuuk.
Podľa dánskeho vedca Abbasa Khana z Inštitútu pre výskum vesmíru v Kodani, ktorý študuje pohyb grónskych ľadovcov, dnes sa ľad na niektorých miestach na pobreží topí štyrikrát rýchlejšie než kedysi.
