WASHINGTON.
Z údajov zaslaných sondou Ulysses a zverejnených v časopise Geophysical Research Letters vyplýva, že došlo k viac ako 20-percentnému poklesu. Ten sa vyskytol v nezvyčajne dlhej fáze zníženej slnečnej aktivity.
Slnečný vietor je prúd nabitých častíc s rýchlosťou viac ako jeden milión km/h, ktoré sú emitované z vrchnej atmosféry Slnka. Je zložený väčšinou z vysokoenergetických elektrónov a protónov. Reaguje nielen s atmosférami planét, ale definuje aj hranicu medzi slnečným systémom a medzihviezdnym priestorom. Bod, v ktorom už nie je slnečný vietor dostatočne silný, aby zatlačil na medzihviezdnu látku, sa nazýva heliopauza. Vzdialenosť k heliopauze sa pravdepodobne značne mení podľa aktuálnej rýchlosti slnečného vetra a lokálnej hustoty medzihviezdnej látky, ale je známe, že leží ďaleko za obežnou dráhou Neptúna.
Oslabenie slnečného vetra by mohlo spôsobiť, že do nášho slnečného systému prenikne viac škodlivého žiarenia z okolitého vesmíru. Dopady tohto žiarenia na Zem sa zatiaľ nezistili, no ochrane astronautov a techniky sa začala venovať väčšia pozornosť.
Sonda Ulysses je spoločným projektom Európskej vesmírnej agentúry (ESA) a amerického Národného úradu pre letectvo a vesmír (NASA). Vypustili ju 6. októbra 1990 a ako prvá začala cielene skúmať vesmír v blízkosti slnečných pólov. Začiatkom tohto roka ju odstavili, no aj tak štvornásobne prekročila plánované obdobie
fungovania. Vlani ešte stihla uskutočniť tretie mapovanie magnetického poľa Slnka od pólu k pólu.
