SME
Streda, 27. január, 2021 | Meniny má BohušKrížovkyKrížovky

GM plodina chráni aj susedné

Geneticky modifikovaná bavlna s bakteriálnym génom nielenže sama odoláva svojmu hlavnému škodcovi, ale jeho ničením chráni aj iné poľnohospodárske plodiny a divé rastliny okolo polí.

Geneticky modifikované plodiny sú častým terčom protestov Greenpeace.Geneticky modifikované plodiny sú častým terčom protestov Greenpeace. (Zdroj: Ilustračné - SITA/AP)

Správu uverejnil jeden z celosvetovo najprestížnejších multidisciplinárnych vedeckých časopisov.

Kladivo na húsenice

Označenie Bt bavlna sa týka odrôd, do ktorých bol prostriedkami genetického inžinierstva vložený gén baktérie Bacillus thurinigiensis (Bt). Cieľom je, aby sa v jej tkanivách vytváral prírodný insekticíd Bt. Tvoria ho bakteriálne toxíny, ktoré zabíjajú škodcov.

Bt je na trhu od 60. rokov minulého storočia a obvyklým spôsobom sa vyrába zo spór, alebo toxických kryštálikov vylučovaných baktériami spomenutého druhu. Nepovažuje sa za jedovatý pre ľudí, zvieratá, ryby, rastliny, mikróby a ani pre väčšinu hmyzu. Jeho účinok je vysoko selektívny - spoľahlivo ničí húsenice mor a motýľov.

Skryť Vypnúť reklamu

Nekontaminuje ani životné prostredie ako pôdu či vodné zdroje. Našťastie sa totiž veľmi rýchlo rozkladá. Preto je v súčasnosti povolený a predáva sa vo vyše 50 krajinách.

gmbavlna_ochranca1.jpg

Bavlna, kukurica, podzemnica olejná a sója patria k hlavným severočínskym plodinám. Všetkým výrazne škodia húsenice sivkavca konopného respektíve mory bavlníkovej.

Foto: Science/AAAS.

Desať miliónov experimentátorov

Päťčlenný tím čínskych odborníkov teraz zanalyzoval výsledky jeho nasadenia pri pestovaní bavlny v severnej Číne za roky 1997 až 2007.

Každý rok zbierali a overovali údaje celkovo z 38 miliónov hektárov. Z toho boli 3 milióny hektárov bavlny a 22 miliónov hektárov iných plodín ako kukurice, podzemnice olejnej, sóje a rôznych druhov zeleniny. Na tejto pôde v šiestich severných provinciách Che-pej, Šan-tung, Ťiang-si, Šan-si, Che-nan a An-chuej hospodárilo vyše 10 miliónov roľníkov. Väčšina z nich mala iba obmedzené ekonomické možnosti.

Skryť Vypnúť reklamu

Práve táto základná situácia viedla k nasadeniu Bt odrôd. Predtým totiž pestovatelia bavlny zaznamenávali veľmi vysoké straty, ktoré spôsoboval najmä sivkavec konopný respektíve mora bavlníková (Helicoverpa armigera). Napríklad v roku 1992 znížili húsenice tejto mory severočínske výnosy bavlny takmer o tretinu. V severnej Číne sa počas roka rodia až štyri generácie tejto mory. Prvú generáciu húseníc hostí najmä pšenica, ostatné práve bavlna a kukurica, podzemnica olejná, sója a zelenina.

gmbavlna_ochranca2.jpg

Mory začiatkom leta pri kladení vajíčok uprednostňujú kvitnúce bavlníkové rastliny. Z nich sa potom húsenice šíria na polia s kukuricou, podzemnicou olejnou a sójou.

Ilustrácia: Science/AAAS.

Nevýhody klasického prístupu

Viedlo to až ku odmietaniu pestovať bavlnu, ktorá je inak pre väčšinu chudobných farmárov pomerne lukratívnou plodinou. Klasické insekticídy sú totiž nákladné. Navyše aplikácia v malom, zvyčajne ručným rozstrekovaním z nádrží na chrbte, si vyžaduje ochranné obleky, ktoré farmári nemali z jednoduchého dôvodu. Boli drahé. V 90. rokoch sa vyskytli početné akútne i chronické otravy a dokonca úmrtia farmárov.

Skryť Vypnúť reklamu

Mnohé insekticídy tiež znečisťovali životné prostredie, osobitne spodnú vodu, čo je v na mnohých miestach vyprahnutej severnej Číny ďalší problém.

Musíme si pomáhať

Vedci porovnali pestovateľské výsledky za predmetné desaťročie, ktoré boli dosiahnuté v oblastiach s Bt bavlnou a v oblastiach s bežnou bavlnou s výsledkami v medziobdobí rokov 1992 až 1996. Zohľadnili teplotné a zrážkové pomery.

Ukázalo sa, že populácie mory sa - merané počtom vajíčok na bavlne a počtom húseníc na bavlne a iných plodinách - po zavedení Bt bavlny rok po roku stále zmenšovali, najrýchlejšie v rokoch 2002 až 2006. Rozhodujúcim faktorom bol Bt. Čím na väčšej výmere, tým bolo menej vajíčok a húseníc.

Nepolepšila si však iba Bt bavlna voči bežnej. Táto plodina je síce hlavným hostiteľom vajíčok a húseníc mory druhej generácie, ale mora škodí celému ďalším, geneticky nemodifikovaným plodinám ako kukurici, podzemnici olejnej, sóji a rôznym druhom zeleniny. A tiež rastlinám vo voľnej prírode okolo bavlníkových polí.

Skryť Vypnúť reklamu

Keď ubudlo húseníc, pomohlo to popri bavlne aj iným plodinám a rastlinám. Bt bavlna fungovala ako pasca pre škodcu všetkých. Tento účinok potvrdili aj výsledky z bavlníkových polí a ich okolia na Langfangskej pokusnej stanici v provincii Che-pej.

gmbavlna_ochranca3.jpg

Bt zabíja väčšinu húseníc. GM bavlna s Bt tak funguje ako pasca pre škodcu, ktorý ohrozuje nielen ju, ale aj iné plodiny a divé rastliny v okolí. Tento ekologicky založený spôsob pestovania viacerých plodín vedľa seba, pričom jedna slúži ako "pasca", sa stále nevyužíva dostatočne.

Foto: Science/AAAS.

USA - náš vzor!

Čína sa pustila do realizácie po USA najveľkorysejšieho programu pestovania GM plodín. Okrem Bt bavlny (dosiaľ jedinej schválenej pre komerčné využitie) sa to týka predovšetkým Bt ryže.

Skryť Vypnúť reklamu

Predbežné výsledky sú sľubné, ale sprievodné výskumy a pokusné malo-, stredo- a veľkoplošné pestovania stále prebiehajú.

Vyskytli sa i problémy, ako náznaky, že hmyzí škodcovia sa geneticky modifikovanej potrave azda časom prispôsobia. Pri tomto pomáha v Číne tradičné pestovanie viacerých plodín vedľa seba - nie všetci škodcovia získavajú imunitu, ich populácia zostáva zmiešaná a je tak zraniteľná.

Tak či onak, ani samotní čínski vedci neberú GM plodiny ako zázračné alebo univerzálne riešenie. Skôr ako jednu zložku širšieho portfólia zameraného na dopestovanie a dochovanie dostatku potravín - zvlášť na malých farmách, ktoré v Číne prevládajú - pre vyše 1,3 miliardy obyvateľov pri rozumných ekonomických nákladoch a znesiteľnej záťaži životného prostredia (Čína si túto potrebu dobre uvedomuje).

Skryť Vypnúť reklamu

Aj keď titul tohto odstavca môže s ohľadom na aktuálne zahranično-politické a finančno-ekonomické krízy pôsobiť ironicky, nie je to tak. USA nemožno odpisovať a v mnohom sa od nich máme čo poučiť.

Konkrétne uváženie doteraz získaných dôkazov naznačuje, že rezervovanosť Európskej únie voči geneticky modifikovaným plodinám nie je vhodný prístup a keď zohľadníme celkové problémy jej poľnohospodárstva, môže sa vypomstiť.

Napokon ostatný svet, zďaleka nielen USA a Čína, v tejto oblasti rýchlo napreduje. Popri plodinách s génmi špecifických toxínov proti škodcom ide aj gény odolnosti voči suchu, schopnosti syntetizovať si živiny (čo ušetrí hnojivá, ktoré tiež znečisťujú životné prostredie) a podobne.

gmbavlna_ochranca4.jpg

"Susedská pomoc" od Bt bavlny znižuje jednak výskyt škodcov na kukurici, sóji, podzemnici olejnej a zelenine pestových v blízkom okolí, jednak potrebu využívať pri týchto nie-GM plodinách umelé insekticídne postreky.

Skryť Vypnúť reklamu

Foto: Science/AAAS.

Geneticky modifikované plodiny, samozrejme, vyžadujú mimoriadnu opatrnosť vo výskume i pri pestovaní. Sú častým terčom kritiky: vraj "frankensteinovské plodiny". Lenže aj tu sa ľahko možno dostať do druhého extrému, zaváňajúceho ludditizmom (ničenie strojov na začiatku priemyselnej revolúcie v Anglicku).

Primnohí voči nim vystupujú bez dostatočných znalostí genetiky a ekosystémových vzťahov. A v stávke je priveľa: klasické poľnohospodárstvo, tým menej „prírodné", ľudstvo nenasýti. Aj keby občania bohatých a bohatnúcich krajín začali jesť striedmo. Je tu totiž hrozivý nárast poľnohospodárskej záťaže životného prostredia.

V roku 2007 sa GM plodiny so stimulovanou produkciou prírodných insekticídov celosvetovo pestovali na výmere 42,1 milióna hektárov, čo je asi 37 percent celosvetovej výmery pestovania všetkých GM plodín. Bt bavlna na 14 miliónoch hektárov, v Číne na 3,8 milióna hektárov.

Skryť Vypnúť reklamu

Analýzu severočínskeho pestovania Bt bavlny uverejnil v časopise Science Kong-Ming Wu z Ústavu pre ochranu rastlín Čínskej akadémie vied v Pekingu s kolegami.

Hlavný zdroj: Science z 19. septembra 2008.

Skryť Vypnúť reklamu

Najčítanejšie na SME Tech

Skryť Vypnúť reklamu
Skryť Vypnúť reklamu
Skryť Vypnúť reklamu
Skryť Vypnúť reklamu

Hlavné správy zo Sme.sk

Darine Antalovej (72) z bratislavskej Petržalky vďaka liečbe liekom Keytruda takmer úplne vymizla rakovina krčku maternice. VšZP jej ho však nechce preplácať, lebo nie je hradený z verejného zdravotného poistenia. Trojtýždňová liečba ním stojí 4170 eur.

Dôchodkyňa a jej deti už za liek zaplatili desaťtisíce eur.

22 h
Fľaštička s vakcínou proti koronavírusu, ktorú vyvinuli vedci z Oxfordskej univerzity v spolupráci s farmaceutickou spoločnosťou AstraZeneca.

PCR testy na Slovensku odhalili viac ako 241-tisíc nakazených koronavírusom. Pandémia Covid-19 si vyžiadala 4 361 obetí. Na Slovensku sa skončilo celoplošné testovanie, platia nové opatrenia.

9 h
Šimák zomrel v utorok (26. 1.) vo veku 72 rokov po dlhej a ťažkej chorobe.

Šimák zomrel vo veku 72 rokov.

24. máj

Inzercia - Tlačové správy

  1. Hygge ako životný štýl
  2. Za špičkovým produktom na podporu imunity sú talentovaní Slováci
  3. V centre Bratislavy ako na dedine. Ako sa býva v hlavnom meste?
  4. INEKO: Základná škola v Svätom Jure je najlepšia na Slovensku
  5. Viete, ako správne umyť ovocie? Čistá voda stačiť nemusí
  6. Ako spoznať ekologickejšie potraviny? Radí odborník
  7. Ochrana prírody na Slovensku má nové ocenenie
  8. Absolventi Paneurópskej vysokej školy majú takmer najvyšší plat
  9. Pandemická kríza urobila obrovské PR online vzdelávaniu
  10. Zanzibar: Čo treba vidieť v africkom raji
  1. Garmin predstavuje Lily, svoje najmenšie inteligentné hodinky
  2. Babylon Berlín: Najdrahší nemecký seriál
  3. Potravinové intolerancie bude KRAJ riešiť aj tento rok
  4. Viete, ako správne umyť ovocie? Čistá voda stačiť nemusí
  5. Závod zamestnáva 500 ľudí. Tatravagónka v Trebišove má 50 rokov
  6. Spoločnosť BILLA v novom e-booku radí, ako sa stravovovať zdravo
  7. Počas koronakrízy vzrástli obavy z dopadov práceneschopnosti
  8. Za špičkovým produktom na podporu imunity sú talentovaní Slováci
  9. Ochrana prírody na Slovensku má nové ocenenie
  10. Ako spoznať ekologickejšie potraviny? Radí odborník
  1. V centre Bratislavy ako na dedine. Ako sa býva v hlavnom meste? 20 514
  2. Mozog Penty na kolenách: Aký je Hačšákov príbeh v Pente? 19 315
  3. Zanzibar: Čo treba vidieť v africkom raji 18 249
  4. Viete, ako správne umyť ovocie? Čistá voda stačiť nemusí 8 892
  5. Sedem najznámejších pyramíd v Mexiku 8 293
  6. SME.sk zaznamenalo rekordný nárast záujmu čitateľov 7 964
  7. 10 vecí, pre ktoré sa oplatí navštíviť Dominikánsku republiku 7 598
  8. Produkujeme viac odpadu, kompostujeme len tretinu 7 361
  9. Ohlúpli sme počas Covid roka? 7 196
  10. Ekologická móda? Slovenská firma dokazuje, že to ide 7 064