Správu uverejnil jeden z celosvetovo najprestížnejších multidisciplinárnych vedeckých časopisov.
Kladivo na húsenice
Označenie Bt bavlna sa týka odrôd, do ktorých bol prostriedkami genetického inžinierstva vložený gén baktérie Bacillus thurinigiensis (Bt). Cieľom je, aby sa v jej tkanivách vytváral prírodný insekticíd Bt. Tvoria ho bakteriálne toxíny, ktoré zabíjajú škodcov.
Bt je na trhu od 60. rokov minulého storočia a obvyklým spôsobom sa vyrába zo spór, alebo toxických kryštálikov vylučovaných baktériami spomenutého druhu. Nepovažuje sa za jedovatý pre ľudí, zvieratá, ryby, rastliny, mikróby a ani pre väčšinu hmyzu. Jeho účinok je vysoko selektívny - spoľahlivo ničí húsenice mor a motýľov.
Nekontaminuje ani životné prostredie ako pôdu či vodné zdroje. Našťastie sa totiž veľmi rýchlo rozkladá. Preto je v súčasnosti povolený a predáva sa vo vyše 50 krajinách.
Bavlna, kukurica, podzemnica olejná a sója patria k hlavným severočínskym plodinám. Všetkým výrazne škodia húsenice sivkavca konopného respektíve mory bavlníkovej.
Foto: Science/AAAS.
Desať miliónov experimentátorov
Päťčlenný tím čínskych odborníkov teraz zanalyzoval výsledky jeho nasadenia pri pestovaní bavlny v severnej Číne za roky 1997 až 2007.
Každý rok zbierali a overovali údaje celkovo z 38 miliónov hektárov. Z toho boli 3 milióny hektárov bavlny a 22 miliónov hektárov iných plodín ako kukurice, podzemnice olejnej, sóje a rôznych druhov zeleniny. Na tejto pôde v šiestich severných provinciách Che-pej, Šan-tung, Ťiang-si, Šan-si, Che-nan a An-chuej hospodárilo vyše 10 miliónov roľníkov. Väčšina z nich mala iba obmedzené ekonomické možnosti.
Práve táto základná situácia viedla k nasadeniu Bt odrôd. Predtým totiž pestovatelia bavlny zaznamenávali veľmi vysoké straty, ktoré spôsoboval najmä sivkavec konopný respektíve mora bavlníková (Helicoverpa armigera). Napríklad v roku 1992 znížili húsenice tejto mory severočínske výnosy bavlny takmer o tretinu. V severnej Číne sa počas roka rodia až štyri generácie tejto mory. Prvú generáciu húseníc hostí najmä pšenica, ostatné práve bavlna a kukurica, podzemnica olejná, sója a zelenina.
Mory začiatkom leta pri kladení vajíčok uprednostňujú kvitnúce bavlníkové rastliny. Z nich sa potom húsenice šíria na polia s kukuricou, podzemnicou olejnou a sójou.
Ilustrácia: Science/AAAS.
Nevýhody klasického prístupu
Viedlo to až ku odmietaniu pestovať bavlnu, ktorá je inak pre väčšinu chudobných farmárov pomerne lukratívnou plodinou. Klasické insekticídy sú totiž nákladné. Navyše aplikácia v malom, zvyčajne ručným rozstrekovaním z nádrží na chrbte, si vyžaduje ochranné obleky, ktoré farmári nemali z jednoduchého dôvodu. Boli drahé. V 90. rokoch sa vyskytli početné akútne i chronické otravy a dokonca úmrtia farmárov.
Mnohé insekticídy tiež znečisťovali životné prostredie, osobitne spodnú vodu, čo je v na mnohých miestach vyprahnutej severnej Číny ďalší problém.
Musíme si pomáhať
Vedci porovnali pestovateľské výsledky za predmetné desaťročie, ktoré boli dosiahnuté v oblastiach s Bt bavlnou a v oblastiach s bežnou bavlnou s výsledkami v medziobdobí rokov 1992 až 1996. Zohľadnili teplotné a zrážkové pomery.
Ukázalo sa, že populácie mory sa - merané počtom vajíčok na bavlne a počtom húseníc na bavlne a iných plodinách - po zavedení Bt bavlny rok po roku stále zmenšovali, najrýchlejšie v rokoch 2002 až 2006. Rozhodujúcim faktorom bol Bt. Čím na väčšej výmere, tým bolo menej vajíčok a húseníc.
Nepolepšila si však iba Bt bavlna voči bežnej. Táto plodina je síce hlavným hostiteľom vajíčok a húseníc mory druhej generácie, ale mora škodí celému ďalším, geneticky nemodifikovaným plodinám ako kukurici, podzemnici olejnej, sóji a rôznym druhom zeleniny. A tiež rastlinám vo voľnej prírode okolo bavlníkových polí.
Keď ubudlo húseníc, pomohlo to popri bavlne aj iným plodinám a rastlinám. Bt bavlna fungovala ako pasca pre škodcu všetkých. Tento účinok potvrdili aj výsledky z bavlníkových polí a ich okolia na Langfangskej pokusnej stanici v provincii Che-pej.
Bt zabíja väčšinu húseníc. GM bavlna s Bt tak funguje ako pasca pre škodcu, ktorý ohrozuje nielen ju, ale aj iné plodiny a divé rastliny v okolí. Tento ekologicky založený spôsob pestovania viacerých plodín vedľa seba, pričom jedna slúži ako "pasca", sa stále nevyužíva dostatočne.
Foto: Science/AAAS.
USA - náš vzor!
Čína sa pustila do realizácie po USA najveľkorysejšieho programu pestovania GM plodín. Okrem Bt bavlny (dosiaľ jedinej schválenej pre komerčné využitie) sa to týka predovšetkým Bt ryže.
Predbežné výsledky sú sľubné, ale sprievodné výskumy a pokusné malo-, stredo- a veľkoplošné pestovania stále prebiehajú.
Vyskytli sa i problémy, ako náznaky, že hmyzí škodcovia sa geneticky modifikovanej potrave azda časom prispôsobia. Pri tomto pomáha v Číne tradičné pestovanie viacerých plodín vedľa seba - nie všetci škodcovia získavajú imunitu, ich populácia zostáva zmiešaná a je tak zraniteľná.
Tak či onak, ani samotní čínski vedci neberú GM plodiny ako zázračné alebo univerzálne riešenie. Skôr ako jednu zložku širšieho portfólia zameraného na dopestovanie a dochovanie dostatku potravín - zvlášť na malých farmách, ktoré v Číne prevládajú - pre vyše 1,3 miliardy obyvateľov pri rozumných ekonomických nákladoch a znesiteľnej záťaži životného prostredia (Čína si túto potrebu dobre uvedomuje).
Aj keď titul tohto odstavca môže s ohľadom na aktuálne zahranično-politické a finančno-ekonomické krízy pôsobiť ironicky, nie je to tak. USA nemožno odpisovať a v mnohom sa od nich máme čo poučiť.
Konkrétne uváženie doteraz získaných dôkazov naznačuje, že rezervovanosť Európskej únie voči geneticky modifikovaným plodinám nie je vhodný prístup a keď zohľadníme celkové problémy jej poľnohospodárstva, môže sa vypomstiť.
Napokon ostatný svet, zďaleka nielen USA a Čína, v tejto oblasti rýchlo napreduje. Popri plodinách s génmi špecifických toxínov proti škodcom ide aj gény odolnosti voči suchu, schopnosti syntetizovať si živiny (čo ušetrí hnojivá, ktoré tiež znečisťujú životné prostredie) a podobne.
"Susedská pomoc" od Bt bavlny znižuje jednak výskyt škodcov na kukurici, sóji, podzemnici olejnej a zelenine pestových v blízkom okolí, jednak potrebu využívať pri týchto nie-GM plodinách umelé insekticídne postreky.
Foto: Science/AAAS.
Geneticky modifikované plodiny, samozrejme, vyžadujú mimoriadnu opatrnosť vo výskume i pri pestovaní. Sú častým terčom kritiky: vraj "frankensteinovské plodiny". Lenže aj tu sa ľahko možno dostať do druhého extrému, zaváňajúceho ludditizmom (ničenie strojov na začiatku priemyselnej revolúcie v Anglicku).
Primnohí voči nim vystupujú bez dostatočných znalostí genetiky a ekosystémových vzťahov. A v stávke je priveľa: klasické poľnohospodárstvo, tým menej „prírodné", ľudstvo nenasýti. Aj keby občania bohatých a bohatnúcich krajín začali jesť striedmo. Je tu totiž hrozivý nárast poľnohospodárskej záťaže životného prostredia.
V roku 2007 sa GM plodiny so stimulovanou produkciou prírodných insekticídov celosvetovo pestovali na výmere 42,1 milióna hektárov, čo je asi 37 percent celosvetovej výmery pestovania všetkých GM plodín. Bt bavlna na 14 miliónoch hektárov, v Číne na 3,8 milióna hektárov.
Analýzu severočínskeho pestovania Bt bavlny uverejnil v časopise Science Kong-Ming Wu z Ústavu pre ochranu rastlín Čínskej akadémie vied v Pekingu s kolegami.
Hlavný zdroj: Science z 19. septembra 2008.
