Indický sudca použil pri procese modernú verziu detektora lži, čo vyvolalo kritiku. Americkí odborníci upozornili, že je nezodpovedné používať ho ako jednoznačný dôkaz.
BOMBAJ.
Niektorí vedci predpovedajú, že využitie polygrafu prinesie koniec klamania. Reč je o metódach zobrazenia mozgu, pri ktorých možno údajne odhaliť, či vyšetrovaný človek hovorí pravdu, či klame.
V Indii už výsledky takéhoto vyšetrenia prvý raz využili ako kľúčový dôkaz na súde, píše denník The International Herald Tribune.
Prvý trest z Indie
Ešte predtým, než sa odborníci stačili zhodnúť, či má lekárske vyšetrenie mozgu skutočnú vypovedaciu hodnotu, India sa stala prvou krajinou na svete, ktorá na jeho základe odsúdila obžalovaného. Tamojší sudca sa totiž rozhodol, že záznam o mozgovej aktivite podozrivej kriminálničky bude považovať za preukazný a odsúdil ženu na doživotie za vraždu.
Americkí psychológovia a neurológovia, ktorí sa na výskum modernejších detektorov lži zamerali po 11. septembri 2001 a sú v tejto oblasti na svetovej špici, považujú zobrazenie mozgu za síce sľubný, no zatiaľ nie úplne spoľahlivý prostriedok. Postup Indie niektorí z nich označujú za fascinujúci, iní za smiešny, nespravodlivý či dokonca hrozivý.
„Pripadá mi to zároveň zaujímavé a znepokojujúce,“ priznáva Henry Greely, ktorý vyučuje bioetiku na Právnickej fakulte Stanfordovej univerzity. „Stále hľadáme to čaro, metódu, ako odhaliť lož. Možno ju raz nájdeme, taký dôkaz ale musí spĺňať tie najvyššie štandardy skôr, než na jeho základe začneme ničiť ľudské životy.“
Problematické pokusy
Nech už si americkí vedci myslia čokoľvek, súdne orgány v mnohých krajinách vrátane Izraela a Singapuru sa o nové metódy intenzívne zaujímajú a ich zamestnanci starostlivo sledujú postup prác odborníkov vo vládnych laboratóriách.
Pokusy, ako s konečnou platnosťou stanoviť, či podozrivý pri výsluchu hovorí pravdu, sú dlhodobo problematické. Medikamenty, ktoré mali u podozrivých vyvolať „záchvat pravdovravnosti“, príliš nefungujú. Výsledky testov na klasickom detektore lži (polygrafe) ukazujú skôr to, či je vyšetrovaný v strese, než to, či klame, čo dokážu dobrí klamári skvelo využiť. Už v roku 1998 preto vydal Najvyšší súd Spojených štátov vyhlásenie o tom, že neexistuje zhoda ohľadne dôveryhodnosti dôkazov získaných polygrafom.
Indické úrady sa snažia informácie od podozrivých získať pomocou elektroencefalografie (EEG), pri ktorej sa aktivita mozgu sníma povrchovými elektródami. Podozrivý pri tom sedí v miestnosti so zavretými očami a vyšetrovateľ číta podrobnosti týkajúce sa zločinu; špecializovaný program určí, či informácie, ktoré môže poznať iba páchateľ, aktivujú určité oblasti mozgu. Dokáže vraj rozlíšiť, či človek iba spomína na udalosti, ktorých bol svedkom, alebo na činy, ktoré spáchal.
S testom elektrickej oscilácie mozgu prišiel Ind Čampadi Ráman Mukundan, ktorý predtým viedol oddelenie klinickej psychológie v Národnom inštitúte pre duševné zdravie a neurovedy v Bangalore. Zahraničným kolegom sa nepáči, že indickí žalobcovia test využili pred overením aspoň jednou nezávislou štúdiou.
„Skutočnosť, že taká rozvinutá a demokratická spoločnosť ako India bude súdiť ľudí na základe neoverenej technológie, je neuveriteľná,“ tvrdí americký odborník Peter Rosenfeld, ktorý sa venuje výskumom postupov odhaľovania lži. Indické úrady však vedecká skepsa podľa všetkého neodradí.
Stále hľadáme to čaro, metódu,
ako odhaliť lož. Možno ju raz nájdeme, taký dôkaz ale musí spĺňať
tie najvyššie štandardy skôr, než na jeho základe začneme ničiť ľudské životy.
bioetik Henry Greely, Stanfordova univerzita
