;) |
NHL 2K9 však hneď na začiatku pôsobí viac než nepríjemne. Zmätení budete z „inovatívne“ riešeného menu systému, sklamaní z grafického spracovania a prvým zápasom akoby chýbala šťava. Navyše sa do neznáma vytratili podporné módy, pri ktorých ste si mohli oddýchnuť pri rozbehnutej sezóne. Nemôžete si vytvoriť vlastný turnaj, nenájdete tu inú súťaž ako NHL, nemôžete poriadne nacvičovať a celé to akoby bolo šité horúcou ihlou bez tradičných úloh, v ktorých sme si cibrili svoje hokejové schopnosti. Miesto toho môžeme naskočiť na rolbu a cez prestávku upratať ľad alebo hádať v kvíze počas nahrávania zápasu – to je mimochodom príjemné spestrenie a aspoň nečumíme na „loading screen“, ale si trápime hlavu, aj keď väčšina otázok našincovi nebude mnoho hovoriť.
Všetky screenshoty nájdete v galérii hry
Najvhodnejšie teda bude (ak vynecháme rýchly zápas alebo možnosť hrania dvoch na dvoch či hokej na ľade, kde sú miesto mantinelov na krajoch ihriska kopy snehu), ak sa pustíte rovno do sezóny a tí zdatnejší si vyskúšajú i trochu manažérskeho kupovania hráčov a tvorenie zostavy. Nie je to nič sofistikované a zložité, i keď to zdržovať môže tých, ktorí si chcú odkrútiť len niekoľko sezón a nevenovať sa vytvoreniu všetkých pätiek. Ak však po počiatočnom tápaní a hľadaní vhodnej zostavy (pričom minimálne 300krát zablúdite vďaka heroicky neprehľadnému systému jednotlivých menu) vstúpite na ľadovú plochu, nastavíte si vhodnú kameru, zistíte, že to je iný hokej než ten, čo vidíte po spustené loga EA Sports. Je dospelejší, je vážnejší a realistickejší. Nie každá prihrávka je ako vystrihnutá z knihy dokonalosti, nie každý hit sa vydarí a hráči teda nepadajú ako hnilé hrušky, nemajú zlámané končatiny po nárazoch na mantinel, lež sa snažia skutočne hrať hokej v rámci svojich možností.
Každý hráč má svoje prednosti a tie najvýraznejšie hviezdy treba využiť, respektíve v prípade, že proti vám nastúpi Crosby, tak ich ubrániť. Ono taká hviezda predvádza skutočne impozantnejší hokej než jeho kolegovia z tretej formácie, spraví kľučku, zbaví sa obrancu, vystrelí nechytateľne a podobne. K hokeju však patrí mnoho nepresností a tých si užijete až-až. Dôležité je totiž načasovať prihrávku. Puk poslaný na korčule málokto akoby zázrakom vytiahne hokejkou pred seba a pri rýchlych protiútokoch si nemôžete byť istí, že vyšachujete na milimeter presnými prihrávkami súpera. Niekedy to ide, a to je potom iná paráda, tešíte sa z nádhernej akcie. V útočnej fáze nekombinujete krátkymi prihrávkami, pretože súper puk vystrčenou prihrávkou zachytiť dokáže a málokedy sa vám podarí hrať sa s ním ako mačka s myšou a využívať preto budete tradične hokejové úniky cez krídla, hľadanie si vhodnej pozície, viazanie hráčov súpera, aby sa zozadu natlačil váš spoluhráč do odkrytého priestoru a pokým mu presne nasmerujete puk a on do jeho dráhy vloží správne hokejku, brankár môže vyberať puk zo siete. Veruže, hokej to je na taký tretí, štvrtý pohľad vskutku príjemný. Lenže zo začiatku budete trpieť, pretože hráči už nie sú supermani.
Kým zrýchlia, nejaký čas to potrvá, a hoci sa prevážanie zo strany na stranu občas vyskytne, väčšinu zápasu budete pekne zakladať útoky spred svojej brány. Fyzika puku prešla výraznejším zlepšením. Po ľade šmýkajúca sa čierna vec nie je prilepená na hokejky hráčov, mnoho súbojov bude v konečnom dôsledku nerozhodných, pretože puk jednoducho unikol obom aktérom, prípadne odskočil, nepatrne sa odrazil alebo výrazne zmenil dráhu svojho letu. Náročnejšie prihrávky sa ťažšie spracovávajú a radovať sa budete v prípade, že trafíte do žrde, od ktorej sa puk odrazí do brankára a pomaly sa šmýka za bránkovú čiaru. Teda tešiť sa budete v prípade, že sa to stane súperovi. Fyzika na jednej strane pokročila, v niektorých prípadoch však zostáva dianie na ľade príliš umelé, až to vyzerá, akoby sa vývojári zamerali len na niekoľko situácií a na tie aplikovali zložitejší model správania sa puku.
Mierne problémy pocítite aj pri licencii, ktorá je úzko spätá výhradne s NHL. Jednotlivé tímy zámorskej ligy majú skutočné názvy, logá, štadióny, hráčov a všetko to ostatné, avšak napríklad český národný tím má vo svojich radách bezmenného útočníka s číslom 68 – aj keď viete, že ide o Jágra, ktorý si pobalil kufre a zamieril do KHL, stále nám to príde ako zbytočne orezaná súpiska, čo uvidíte v národných tímoch, ktoré si môžete zvoliť pri rýchlych zápasoch. Žasnúť môžete aj nad špeciálnymi zostavami z histórie NHL, ale ani tu sa nevyhnete rozčarovaniu z podivných súpisiek. Hráči, ktorí už v NHL nehrajú, akoby nespadali do licencie a nikoho vo Visual Concepts (alebo skôr v Take Two) netrápilo, že by to mohlo niekomu chýbať.
Samozrejme, ide o drobnosti a pri rozbehnutej kariére sa tým príliš zapodievať nebudete, plné sústredenie si vyžiada more zápasov, ktoré budú nasledovať, avšak zamrzí, že si nemôžeme narýchlo zahrať iba play-off a za jedno poobedie siahnuť na slávny Stanleyho pohár. Taktiež serióznejšie vystupovanie hry nekorešponduje vždy so zábavou, respektíve nie v takej miere, ako bolo zrejme plánované. Hokejovo však tento diel určite oproti predchodcovi pokročil smerom vpred, tak sa pozrime ako si vedie v konečnom zúčtovaní.
GRAFIKA 6 / 10
Na prvý pohľad to až tak zle nevyzerá, potom si poviete, že niečo podobné tu už bolo pred rokom a keď si spustíte NHL 09, začnete sa diviť, či náhodou nemáte v rukách rok starý ročník. Takže nie, po grafickej stránke nadšení nebudete. Máme tu síce kopec animácií pohybov, tie má však aj hokej od EA. Horšie je, že mnohokrát uvidíte prekrývanie sa textúr, hráč akoby skokom prejde cez prekážku po odpískaní alebo rovno cez roh bránky. Kolízie hráčov síce vyzerajú dobre, pretože ako bolo spomenuté, neváľajú sa neustále na ľade po nekonečných hitoch, ale len spomalia, stratia rovnováhu a chvíľu potrvá, kým budú znovu v tempe. Alebo napriahnuté hokejky, reálne vyzerajúce korčuľovanie s nutnosťou premiestňovať sa strategicky, ale keď to dobre nevyzerá kvôli podivným nezhodám v jadre programu a chybám, tak vám to veľkú radosť nespôsobí. Animácie sú akoby príliš naskené, niektoré pohyby na seba nenadväzujú práve najplynulejšie, čo napokon vytvára dojem trhaných pohybov.
Potom neostáva nič iné ako smiech nad rozhodcov zakliesneným medzi brankárom a bránou, ktorý sa pokúša vykorčuľovať preč (mimochodom, na ploche sú všetci štyria páni v čiernom) pred buly, no akosi sa mu to nedarí. A vy čakáte. A čakáte. Pri mnohých súbojoch nebudete vedieť rozoznať, kde je vlastne puk, ale to už súvisí s prehľadnosťou a ovládaním. Diváci sú takí ako každý rok a nerobia nič nezvyčajné. Opakované záznamy vyzerajú výborne, môžete si ich prehrávať, meniť uhly kamery a výrazným plusom je zostrih najúspešnejších akcií vybraných hráčov, pričom práve vy si zvolíte, či chcete vidieť utešené tri góly Gáboríka či Chárovu hru telom. Podoba hráčov so svojimi predlohami je často nevýrazná a hráča nespoznáte okamžite a potom si poviete, že áno, tak dajako by teda ten borec z ľadu vyzerať mohol. Po grafickej stránke nič moc.
INTERFACE 7 / 10
Minulé bolo ovládanie zlé, veľmi zlé, neskutočne komplikované, že sa nestačili ani hrdinskí matadori na ľadovej ploche otáčať a chrlili síru na náročné ovládacie systémy. Chvalabohu sa to zmenilo a štýlom "back to the roof" si môžete zvoliť z trojice modelov: buď klasický pomocou tlačidiel, ovládanie hokejky analógom alebo hybrid medzi dvomi spomínanými. Nie je to nič extra, na prvú možnosť sme si už akosi odvykli, druhá má do dokonalosti Skill Sticku ešte krok či dva a to tretie je vyváženou kombináciou predošlých možností. Skúsiť môžete to i to, rozhodne je však nahrávanie, strieľanie, či v prípade Pro Stick Evolution mávanie hokejkou, omnoho jednoduchšie. Zmenou prešli aj bitky a okrem boxovania päsťami musíte udržovať rovnováhu. A preto tento nezmysel veľmi rýchlo vypnete alebo budete veselo ignorovať.
Ovládanie je však niekedy až príliš tvrdohlavé a s tým súvisí aj kombinácia nepodarených animácií, takže vám niekedy narábanie s hokejkou spôsobí menšiu nervozitu v podobe krutých vulgarizmov a chuti vytrhnúť analógovú páčku z gamepadu a napchať ju vývojárovi minimálne do nosa. Ale je to omnoho lepšie ako minule, prívetivejšie, prirodzenejšie, užijete si viac zábavy, len to nie je systém ako u konkurencie, kde sa mu venujú už dlhú dobu. Môžete i v tomto prípade nacvičovať zaujímavé akcie a užijete si teče, nádherné kombinácie, no nie až tak často – aj vďaka realistickejšie stvárnenému hokeju. Čo však výrazne ovládanie potápa, sú abstraktné menu s rolovateľnou ponukou, v ktorej budete blúdiť, hľadať tú či onú funkciu, neustále sa mýliť a... a to si musíte skúsiť, to sa nedá presne popísať. Nejaký ten rok odohraný už v redakcii máme, ale nekončené patálie s vyskakujúcim menu (nie, vy ho nevidíte po spustení hry, vy si ho MUSÍTE vyvolať! A to vždy!) K danej ponuke sa síce po utrpení dostanete, vyžiada si to nejaký čas, kým sa ponukami „preklikáte“, avšak prečo tá náročnosť?
HRATEĽNOSŤ 7 / 10
Hrá sa to zaujímavo, inak ako NHL od EA Sports a práve to môže byť pre vás impulzom, aby ste skúsili siahnuť aj po tomto kúsku. Neponúka síce toľko možností ako konkurencia, respektíve sú ako šedé myšky (aj tu sa môžete zamknúť na jedného hráča, no nehráte priamo za neho, ale pravidelne napríklad za pravé krídlo), ktoré vás napokon presvedčia o tom, že hokej musíte hrať klasicky, za všetkých. Viac zábavy si však užijete v útočnej fáze. Nahrávanie je kvôli nepresnejším prihrávkam a niekedy dementne korčuľujúcim obráncom doslova utrpením. Už totiž nie je pravidlom, že stačí len otočiť analógom smerom dopredu, veď prihrávka si svojho adresáta už automaticky nájde. Treba namieriť, kam chcete prihrávku smerovať, pozrieť sa, či je daný hráč v pohybe a skúsiť mu ju poslať na miesto, kde by ju mohol rozumne zachytiť. Preto sa akcie prelievajú zo strany na stranu iba po nepresnostiach. Tých sa nedopúšťate len vy, ale i súper. Góly padajú po jednoznačných chybách, hrúbku spraví občas aj brankár, no v podstate sa snažia chytať ako najlepšie vedia a ak proti nim stojí veľký hráč, ťažko ich presvedčia, že vymetať pavučiny v rohu nie je najlepší nápad.
Na jednej strane si toto všetko užijete ako skvostnú hokejovú zábavu, ktorá sa snaží podobať na hokej. A teraz babo raď. Zahráte si zopár zápasov a začne vás to mierne nudiť. Nie v štýle, že by to bolo niečo nehrateľné, lež stratíte chuť do hry. Proste tu máme reálnejší hokej, ktorý však až tak zábavný nie je! Pohodlne totiž môžete hrať priemerný okej zameraný výhradne na bránenie (divosi z Minnesoty by mohli rozprávať) a dobrý výsledok sa uhrať dá. Ale nenájdete tu ten správny pocit z vynikajúcich akcií, nebudete sa radovať zo svetlých momentov svojho mužstva. Treba to spojiť aj s podivnou kolíziou textúr a následne si uvedomíte, že vlastne väčšina gólov nemusí padnúť vďaka vášmu umu, ale chybujúcej AI súpera či náhode. Tak sa síce hokej v mnohých prípadoch hrá (a tak sa mnohých prípadoch vyhráva), avšak keď už chceme virtuálny hokej, chceme sa predovšetkým baviť. Postupom času sa vám podarí nájsť postupy ako sa dostať pred bránu a budete dominovať pred bránou súpera, trápiť sa pri bránení. Ovládanie prešlo zjednodušením, no to nejde ruka v ruke s realistickejším pocitom z hrania. Ten je nedokonalý, nezáživný.
Je náročné tvrdo zahlásiť, že áno, takýto hokej je vynikajúci, pretože je bežnejší. A aj opačne: že to môže byť pre mnohých nuda. Je to proste niečo iné, čo vás v jednu chvíľu baví a drží v napätí. Ak v poslednej tretine prehrávate 4:1, otočíte to v samom závere a na samostatných nájazdoch zažiarite – to máte potom inú chuť do hrania. Lenže ak prídu slabšie zápasy, ktoré svojim obyčajným priebehom rozumne uhráte (a najlepšie aj vyhráte), začnete pociťovať stereotyp. Fungujúce akcie totiž nebudete meniť. Niekedy je totiž krajšie ukázať zaujímavú hru. Svoje spraví aj priebeh zápasu, ktorý sa na televízny prenos môže podobať len do momentu, kým si skutočný match nepozriete sami. Hoci aj na našej oslavovanej Trojke, sic. Počas zastavenej hry totiž nesledujete oslavy v priemernom hľadisku (čo vôbec nikomu nechýba), ale si pozriete krátko na hráča ako korčuľuje, potom ako korčuľujú všetci k miestu buly a to je všetko. Žiadne pripomenutie si zaujímavých akcií posledných minút. Replay je vždy len po góle a tak už len čakáte, kedy budete hrať. Pričom oslava hokeja takto nevyzerá.
MULTIPLAYER 8 / 10
V multiplayeri chcelo zažiariť NHL 09, no primát hry 6vs6 im vyfúkol dnes recenzovaný titul. Je to zaujímavý počin, ktorý však úzko súvisí so skladbou vo vašom tíme. A hrať s idi... s nie práve tímovo uvažujúcim hráčom, je na nervy. Ale máme tu túto vynikajúcu možnosť, ktorej uplatnenie sa určite vo virtuálnom, hokejovom svete nájde. Nechýbajú ani rôzne štatistiky jednotlivých hráčov, organizovať sa budú nielen zápasy, ale aj virtuálne ligy – proste tu máme plnohodnotný mulitplayer k športovému titulu.
ZVUKY 7 / 10
Počuť budete tradičné hokejové propriety, takže ako korčuľujú hráči, ako puk naráža na mantinel, ako na hokejku pri tvrdšej nahrávke, raz za čas zazvoní tyčka, potom zas počujete heknutie divákov, pri podarenej akcii neukončenej gólom to v hale vrie, po góle sa vrieska, sirény trúbi a slovko dve povie reportérska dvojica Hahn + Remend (teda nie naša úderná dvojka Kodoň + Trnka, čo je rozhodne škoda, ale oni ani nevedia, čo je hokej, tak je to možno takto lepšie), ktorá nie je komentátorským duom San Jose Sharks len tak z núdze. Zvukové efekty jednou vetou, ehm. Komentátori síce niekedy mlčia a vy tak môžete vnímať hru, zároveň ale majú v talóne mnoho zaujímavých fráz, rozoberajú hokejové situácie, čo viedlo z gólu, ktože to tam pohihňal a že strelec je skutočný borec, pretože nosí suspenzor naruby. Alebo tak dajako. Počúvať sa to dá, nemá to však na perly ducha našich komentátorov a možno tomu chýba aj trochu viac živelnosti – ono poslať Švedov do... do boja o tretie miesto je o niečom inom ako počúvať klasické tliachanie.
HUDBA 7 / 10
Hudobná zložka nezohráva v hokejových simuláciách dôležitú úlohu, ak je však kvalitná, určite to poteší. Tá z NHL 2K9 sa vám bude páčiť tak hodinku, dve a potom zistíte, že skladieb je len niekoľko. Sú gitarovo drsné a nájdete medzi nimi podarené kúsky ako napríklad Offspring a ich Nitro, Blitzkrieg Pop od The Ramones alebo senzačné Crowd Chant od Joea Satrianiho, no skladieb je málo, rýchlo sa ohrajú. Navyše počas zápasu by konečne niekto mohol do hry vložiť niekoľko klasických vypaľovačiek, ktoré často počuť v prestávkach medzi hrou na skutočných štadiónoch.
NÁROČNOSŤ & INTELIGENCIA 6 / 10
S umelou inteligenciou to zlé nie, dobré však taktiež nie. Poteší akýsi ľudský faktor, no neskôr vám začne liezť na nervy, pretože vy ste to dobre mysleli, len ten ťulpas netrafil ani bránu od stodoly. Útočná fáza však dokonalá byť nemusí, práve to nás núti k hraniu, neustálemu útočeniu a následne je radosť z gólu o to väčšia. Súpera môžete smažiť dve tretiny a potom z prvých troch útokov na bránu súpera skórovať! Len musíte chcieť vy a aj súper – aj keď ten skôr spraviť zo seba hlupáka. Horšie je to v obrane. Niekedy sa potešíte, že obranca skutočne nečaká výhradne na modrej, ale sa snaží čítať hru, vracia sa domov, obrane pomáhajú aj útočníci, ktorí zastupujú kolegov na výlete, proste je to fajn. Potom však zistíte, že si síce priestor strážia, niekedy však nezmyselne faulujú. Najlepšie v strede ihriska, keď o nič nejde, stupídnym hákovaním, na čo majú patent naši ligisti. Alebo nejdú tvrdšie do tela, ale sa držia od súpera, ktorému puk veľmi prebrať nechcú. Zónové bránenie má síce svoju silu, avšak len v momente, kedy si nenabehne protihráč zozadu a po presnej prihrávke neskóruje. Umelá inteligencia totiž s finálnymi prihrávkami žiadne problémy nemá.
Musíte sa teda častejšie prepínať na hráčov čo najbližšie pri puku, čo ako veľmi dobre vieme, nefunguje vždy najlepšie. V spojení s reálnejším korčuľovaním musíte šetriť silami (zrýchlenie nie je okamžité a až tak markantné) a hráč na metri smer pohybu ťažko zmení. Bránenie preto vyžaduje veľký cvik, poteší napríklad vkladanie hokejky do strely. Kontaktné bránenie je často chaotické vďaka podivnému chumlu textúr, ktoré predstavujú hráčov na kope, pričom puk je niekde. A vy to neviete. Tak to má byť, tak je to aj v hre, ale berte ohľad na to, že hnusná umelá inteligencia to vie vždy a rázne vám to dá najavo. Sklamaní z hry počítača nebudete, dokáže sa presadiť, dokáže vám zavariť, ale robí aj hlúposti. Trochu slabší sa nám zdali brankári. Vychytať zápas na nulu je náročné, pretože niekedy síce chytia nádhernú strelu, potom dostanú lacný gól.
ZÁVEREČNÝ VERDIKT 7,0 / 10
Hokej v NHL 2K9 je zaujímavý. Nedá sa vyslovene odsúdiť, nedá sa ani vyzdvihnúť na piedestál a uctievať. Ak chcete v tento rok okrem NHL 09 (ktoré už máme v redakcii, hrali sme nejaký ten zápas) aj niečo iné, aspoň si vyskúšať konkurenčný titul, určite neprehlúpite, pretože o brak alebo priemerný športový projekt nejde. Ide hrateľnosťou o iný druh hokeju, je to o čosi „nudnejšie“, proste iné hrateľnosťou. Nenájdete tu toľko balastu okolo. Chcete hrať hokej, tak ho hrať budete, avšak berte ohľad na to, že z hry samotnej vždy radosť mať nebudete, niektoré zápasy prejdete so zívaním, pretože sa v nich nič nedeje a EA Sports toho proste ponúkajú viac a v lepšom balení. NHL 2K9 po minuloročnom nepodarku vykročilo úspešným smerom a o rok sa možno dočkáme znovu nového kráľa na hokejovom tróne. Tentoraz to síce zlé nebolo, ale tesne pred koncom dostalo Take Two dva rýchle góly od konkurencie a odnáša si tak prehru, aj keď predvedený výkon vôbec nebol zlý.
