ného súdu.
Keďže si myslím, že webové stránky štátnych inštitúcií plnia významnú úlohu v procese informovania občanov o ich fungovaní, nedá mi nevyjadriť sa aj k samotného obsahu stránky Ústavného súdu.
Ako veľmi dôležitý moment je potrebné uviesť absenciu kvalitného vyhľadávacieho systému judikatúry súdu. Kým Česi sa môžu rozplývať nad systémom vyhľadávania NALUS, nám nezostáva nič iné, len sa pustiť do „samovyhľadávania“ relevantného rozhodnutia v Zbierke nálezov a uznesení Ústavného súdu, ktorá sa na webovej stránke nachádza vo formáte .pdf.
Aj tu však zostaneme sklamaní. K dispozícii je totiž daná len možnosť hľadať podľa spisovej značky alebo vecného registra. Usporiadanie zbierky do roku 1998 napríklad vôbec nereflektuje dôležité kritérium „dotknuté ustanovenie Ústavy SR alebo medzinárodného dohovoru“.
Ak si chcete pozrieť nedávnu rozhodovaciu činnosť Ústavného súdu, máte smolu, lebo na stránke sa zobrazí odkaz, že „na zbierke za roky 2004 – 2007 sa práve pracuje a priebežne bude doplnená“. Takéto niečo nie je želateľné v štáte, ktorý sa v ústave hlási k idei právneho štátu.
Webová stránka Ústavného súdu Českej republiky je nepomerne bohatšia aj na informácie iného druhu. Dozviete sa veci od histórie ústavného súdnictva cez mená jednotlivých asistentov sudcov až po kontakty na ústavné súdy iných štátov. Pokojne tak môže slúžiť aj ako vzor, podľa ktorého by mala byť vytvorená nová stránka Ústavného súdu. Túto zmenu je potrebné uskutočniť čím skôr vzhľadom na jeho postavenie ako najvyššieho orgánu ochrany ústavnosti a zákonnosti v Slovenskej republike.
Autor: Daniel Krošlák (Autor učí na Právnickej fakulte Trnavskej univerzity)
