Americkí geofyzici potvrdili, že obrovské koralové balvany, ktoré sú kuriozitou tichomorského ostrova, zaniesla stovky metrov do vnútrozemia dávna vlna tsunami.
Čudá na Tongatapu
Koralové balvany čnejúce z vegetácie ďaleko na súši tvoria jeden z najpozoruhodnejších úkazov Tongatapu, hlavného ostrova tichomorského súostrovia Tonga. Je ich známych sedem a lemujú z vnútrozemskej strany západné pobrežie ostrova.
Tvoria tam približne tri kilometre dlhý reťazec. Vysoké sú až deväť metrov, teda ako stredne veľký dom. Ich hmotnosť dosahuje až 1600 ton. K oceánskemu pobrežiu je od nich 100 až 400 metrov.
Ako sa dostali tak ďaleko od pobrežia? Veď sú to koraly, teda vápencovité útvary, a ostrov je vulkanického pôvodu. Navyše má plochý terén, takže balvany sa ani nemali odkiaľ zgúľať.
Podľa nového výskumu ich tam strhla doznievajúca obrovská vlna tsunami .Aspoň taká, akú vyvolal výbuch sopky Krakatau v úžine medzi veľkými indonézskymi ostrovmi Jáva (bližšie k Jáve) a Sumatra v roku 1883, ktorá bola údajne vysoká vyše 40 metrov.
Koralové balvany na Tongatapu sú zrejme najväčšie, aké kedy zavliekla na breh tsunami. Ich zloženie zodpovedá koralovým útesom neďaleko pobrežia.
Na záberoch zo satelitov sa dokonca podarilo nájsť zreteľnú medzeru v útese, ktorá leží práve oproti jednému z najmohutnejších balvanov. Navyše v samotných balvanoch sú niektoré mŕtve koraly orientované dolu hlavou, alebo šikmo, teda nie smerom k slnku, ako by mali byť.
Kedy a ako?
Koraly v balvanoch sa vytvorili asi pred 122-tisícmi rokov. Na súš sa však dostali len pred niekoľkými tisíckami rokov.
Vrch balvanov totiž pokrýva len tenká vrstva pôdy. Okrem toho sú hrubé sopečné pôdy, tvoriace na západe Tongatapu väčšinu plochy, práve okolo balvanov pomerne tenké. Oblasť zrejme v nedávnej minulosti „zamietli" vlny či veľká vlna. Keby tam stáli dlho, mali by tiež vápencové podstavce, ktoré by vznikli rozpúšťaním počas dažďov.
Obrovskú tsunami, ktorá v decembri 2004 pustošila na severovýchode a severe Indického oceánu, spôsobilo podmorské zemetrasenie.
Príčinou tsunami, ktorá vyniesla balvany na Tongatapu, však bol buď podmorský sopečný výbuch, alebo podmorský zosuv pôdy neďaleko pobrežia. Necelých 30 kilometrov západne od Tongatapu leží reťazec podmorských sopiek. Keby niektorá vybuchla, alebo sa jej zosunula stena krátera, výsledkom by mohla byť tsunami na úrovni tej, akú spustil výbuch Krakatau - či ešte väčšia.
Balvany v krajine na Tongatapu sa stali súčasťou mnohých ľudových povestí a rozprávok. Podľa jednej z nich boh Maui hádzal na breh balvany, aby zahubil obrovskú ľudožravú hydinu.
Podobné balvany sa vyskytujú aj na iných tichomorských ostrovoch. Ich obyvatelia sú zvyknutí sa vzápätí po zemetrasení uchýliť do vyvýšených oblastí.
Ľudia na Tongatapu to nerobia - jednak by tsunami z blízkych podmorských sopiek dorazila prirýchlo, takže evakuácia by sa nestihla, jednak je ostrov plochý, takže ani niet kam utiecť. Tak aspoň sústredili osídlenie na severnú stranu ostrova, preč od sopiek.
Podrobnosti uvedú Matthew Hornbach, Cliff Frohlich a Frederick Taylor z Texaskej univerzity v Austine (USA) na konferencii rovnako v texaskom Houstone 5. októbra 2008.
Hlavné zdroje: Komuniké The Geological Society of America z 24. septembra 2008; Obsah prednášky 149-8 Matthewa Hornbacha a kol. na 2008 Joint Meeting of The Geological Society of America, Soil Science Society of America, American Society of Agronomy, Crop Science Society of America, Gulf Coast Association of Geological Societies with the Gulf Coast Section of SEPM, 5-9 October, Houston, TX, USA.
