Popredný britský vedec David King ostro kritizoval mimovládne organizácie za to, že presadzujú poľnohospodársku politiku, ktorá v Afrike udržiava chudobu a hlad. Postupy, ktoré sú vhodné pre Európu, v Afrike podľa Kinga úplne zlyhávajú.
LONDÝN. Zaostalosť afrického poľnohospodárstva a jeho neschopnosť nasýtiť obyvateľstvo je z veľkej časti dôsledkom snáh západných humanitárnych a „zelených“ organizácií. Zastávajú protivedecké postoje a namiesto moderných postupov propagujú tradičné farmárenie a biopoľnohospodárstvo, povedal sir David King, bývalý hlavný vedecký poradca vlády Tonyho Blaira, v prejave k Britskému združeniu pre pokrok vedy, ktorému predsedá.
„Som presvedčený, že veľký podiel na zbedačovaní tohoto kontinentu má zameranie sa na postupy farmárenia, ktoré patria do histórie, vyvinuté na Západe, postupy antivedecké a antitechnologické, ktoré vedú napríklad k biopoľnohospodárstvu,“ vyhlásil rešpektovaný vedec.
Chýbajú genetické modifikácie
King kritizoval aj postoj svojho nástupcu Roberta Watsona, hlavného vedeckého poradcu vlády Gordona Browna.
Watson totiž podporil závery tohtoročného zasadnutia Medzinárodnej skupiny pre hodnotenie poľnohospodárskej vedy a technológie pre rozvoj (IAASTD), ktoré pod tlakom mimovládnych organizácií podporilo ako perspektívnu cestu pre rozvojové krajiny drobné farmárenie a tradičné metódy a bagatelizovalo prínos moderných technológií vrátane genetických modifikácií (GM). Pre taký prístup sa od záverov zasadnutia dištancovali USA alebo Čína. Podobné krátkozraké myšlienky presadzuje podľa Kinga i Program OSN pre životné prostredie (UNEP) a rôzne ekologické organizácie.
Protivedecký prístup podľa Kinga exportujú mimovládne organizácie do Afriky s podporou vlád, a bránia jej tak uskutočniť „zelenú revolúciu“. V 60. a 70. rokoch pritom zabezpečila dostatok potravín pre rýchlorastúce obyvateľstvo Ázie a Latinskej Ameriky prostredníctvom nových výnosných a odolných plodín, umelých hnojív, zavlažovania a moderného hospodárenia na pôde.
Afrika nie je laboratórium
Kingovi sa nepáči, že západné protivedecké tendencie chce niekto skúšať ako v laboratóriu práve na Afrike, ktorá má úplne iné problémy. Sám z juhu tohto kontinentu pochádza.
„Trend západného sveta k biofarmáreniu, životnému štýlu vhodnému pre spoločnosť s márnotratným prebytkom potravín, a proti poľnohospodárskej technológii všeobecne a genetickým modifikáciám zvlášť, s ničivými dôsledkami prebrala takmer celá Afrika s výnimkou Juhoafrickej republiky,“ povedal King.
„Máme technológie, ktoré môžu nasýtiť obyvateľstvo planéty, otázkou však zostáva, či sme schopní to pochopiť a využiť ich,“ hovorí. Súčasné tradičné hospodárenie v Afrike je podľa neho mimoriadne neefektívne, preto neverí, že povedie k ekonomickému rozvoju.
Hlad v Afrike zhoršujú nevedecké metódy západných aktivistov, tvrdí britský vedec
King poukázal na to, že riešenie nedostatku potravín v Afrike zabezpečí iba využitie moderných poľnohospodárskych technológií. Kontinentu dodajú plodiny, ktoré budú vyhovovať takým nárokom, ako je odolnosť proti suchu, obrana proti neustále sa vyvíjajúcim škodcom, odolnosti proti soli a záplavám.
Watson sa proti Kingovej kritike ohradil s tým, že v Afrike ide iba o problém distribúcie a rozvoja vidieka. „Nemôžeme tvrdiť, že Afrika má hlad, pretože nemá GM. Máme dnes viac potravín než inokedy, nedostanú sa však ku správnym ľuďom. Nie je to problém produkcie potravín, je to problém rozvoja vidieka,“ povedal denníku The Guardian.
Na výskume šetria zbytočne
Tohtoročná svetová potravinová kríza zasiahla najtvrdšie práve Afriku. Jej produkcia potravín je nedostatočná a mnoho krajín je odkázaných na potravinovú pomoc. Ceny obilia a ďalších komodít za posledný rok vzrástli až na dvojnásobok, preto za pôvodnú sumu peňazí mohli vlády a humanitárne agentúry nakúpiť a dodať oveľa menej potravín.
V posledných dvoch desaťročiach podľa vedcov vo svete prudko poklesli investície do poľnohospodárskeho výskumu, ktoré v 60. a 70. rokoch zabezpečili významné zvýšenie poľnohospodárskej produkcie z rovnakej rozlohy pôdy a nasýtili väčšinu rozvojového sveta. Prispelo to k terajšej potravinovej kríze v chudobných krajinách. Vlády vyspelých krajín a medzinárodné inštitúcie v presvedčení, že problém hladu je už v podstate vyriešený, obmedzujú od 80. a 90. rokov výdavky na vývoj plodín, na distribúciu umelých hnojív, zavlažovanie a iné výdobytky.
Ekologické organizácie však koketujú s myšlienkou, že chudobné krajiny by mohli preskočiť skorú fázu modernizácie, ktorú vždy sprevádza zvýšené znečistenie životného prostredia, a vkročiť rovno do budúcnosti. Táto doktrína je podľa Kinga „dobre mienená, no fatálne mylná“.
Štúdia nórskych vedcov nedávno zistila, že využívanie prírodných zdrojov v súlade so západným konceptom udržateľného rozvoja nevedie k rozvoju a mieru, ale naopak k väčšiemu počtu vojnových konfliktov.
Vedci tento prekvapujúci záver urobili pri štúdiu 150 krajín v období 1961-99 a meraním takzvanej „ekologickej stopy“, ktorá zisťuje mieru využívania prírodných zdrojov. Ich závery naznačujú, že modernizácia je pre rozvojové krajiny nevyhnutnou fázou, pokiaľ sa chcú vymaniť zo zaostalosti, biedy a vojen.
