SME
Pondelok, 20. september, 2021 | Meniny má Ľuboslav(a)KrížovkyKrížovky
HLAD V AFRIKE ZHORŠUJÚ NEVEDECKÉ METÓDY ZÁPADNÝCH AKTIVISTOV, TVRDÍ BRITSKÝ VEDEC

Afrika potrebuje viac vedy

Popredný britský vedec David King ostro kritizoval mimovládne organizácie za to, že presadzujú poľnohospodársku politiku, ktorá v Afrike udržiava chudobu a hlad. Postupy, ktoré sú vhodné pre Európu, v Afrike podľa Kinga úplne zlyhávajú.

(Zdroj: ILUSTRAČNÉ – SITA/AP)

Popredný britský vedec David King ostro kritizoval mimovládne organizácie za to, že presadzujú poľnohospodársku politiku, ktorá v Afrike udržiava chudobu a hlad. Postupy, ktoré sú vhodné pre Európu, v Afrike podľa Kinga úplne zlyhávajú.

LONDÝN. Zaostalosť afrického poľnohospodárstva a jeho neschopnosť nasýtiť obyvateľstvo je z veľkej časti dôsledkom snáh západných humanitárnych a „zelených“ organizácií. Zastávajú protivedecké postoje a namiesto moderných postupov propagujú tradičné farmárenie a biopoľnohospodárstvo, povedal sir David King, bývalý hlavný vedecký poradca vlády Tonyho Blaira, v prejave k Britskému združeniu pre pokrok vedy, ktorému predsedá.

Skryť Vypnúť reklamu

„Som presvedčený, že veľký podiel na zbedačovaní tohoto kontinentu má zameranie sa na postupy farmárenia, ktoré patria do histórie, vyvinuté na Západe, postupy antivedecké a antitechnologické, ktoré vedú napríklad k biopoľnohospodárstvu,“ vyhlásil reš­pektovaný vedec.

Chýbajú genetické modifikácie

King kritizoval aj postoj svojho nástupcu Roberta Watsona, hlavného vedeckého poradcu vlády Gordona Browna.

Watson totiž podporil závery tohtoročného zasadnutia Medzinárodnej skupiny pre hodnotenie poľnohospodárskej vedy a technológie pre rozvoj (IAASTD), ktoré pod tlakom mimovládnych organizácií podporilo ako perspektívnu cestu pre rozvojové krajiny drobné farmárenie a tradičné metódy a bagatelizovalo prínos moderných technológií vrátane genetických modifikácií (GM). Pre taký prístup sa od záverov zasadnutia dištancovali USA alebo Čína. Podobné krátkozraké myšlienky presadzuje podľa Kinga i Program OSN pre životné prostredie (UNEP) a rôzne ekologické organizácie.

Skryť Vypnúť reklamu

Protivedecký prístup podľa Kinga exportujú mimovládne organizácie do Afriky s podporou vlád, a bránia jej tak uskutočniť „zelenú revolúciu“. V 60. a 70. rokoch pritom zabezpečila dostatok potravín pre rýchlorastúce obyvateľstvo Ázie a Latinskej Ameriky prostredníctvom nových výnosných a odolných plodín, umelých hnojív, zavlažovania a moderného hospodárenia na pôde.

Afrika nie je laboratórium

Kingovi sa nepáči, že západné protivedecké tendencie chce niekto skúšať ako v laboratóriu práve na Afrike, ktorá má úplne iné problémy. Sám z juhu tohto kontinentu pochádza.

„Trend západného sveta k biofarmáreniu, životnému štýlu vhodnému pre spoločnosť s márnotratným prebytkom potravín, a proti poľnohospodárskej technológii všeobecne a genetickým modifikáciám zvlášť, s ničivými dôsledkami prebrala takmer celá Afrika s výnimkou Juhoafrickej republiky,“ povedal King.

Skryť Vypnúť reklamu

„Máme technológie, ktoré môžu nasýtiť obyvateľstvo planéty, otázkou však zostáva, či sme schopní to pochopiť a využiť ich,“ hovorí. Súčasné tradičné hospodárenie v Afrike je podľa neho mimoriadne neefektívne, preto neverí, že povedie k ekonomickému rozvoju.

Hlad v Afrike zhoršujú nevedecké metódy západných aktivistov, tvrdí britský vedec

King poukázal na to, že riešenie nedostatku potravín v Afrike zabezpečí iba využitie moderných poľnohospodárskych technológií. Kontinentu dodajú plodiny, ktoré budú vyhovovať takým nárokom, ako je odolnosť proti suchu, obrana proti neustále sa vyvíjajúcim škodcom, odolnosti proti soli a záplavám.

Watson sa proti Kingovej kritike ohradil s tým, že v Afrike ide iba o problém distribúcie a rozvoja vidieka. „Nemôžeme tvrdiť, že Afrika má hlad, pretože nemá GM. Máme dnes viac potravín než inokedy, nedostanú sa však ku správnym ľuďom. Nie je to problém produkcie potravín, je to problém rozvoja vidieka,“ povedal denníku The Guardian.

Skryť Vypnúť reklamu

Na výskume šetria zbytočne

Tohtoročná svetová potravinová kríza zasiahla najtvrdšie práve Afriku. Jej produkcia potravín je nedostatočná a mnoho krajín je odkázaných na potravinovú pomoc. Ceny obilia a ďalších komodít za posledný rok vzrástli až na dvojnásobok, preto za pôvodnú sumu peňazí mohli vlády a humanitárne agentúry nakúpiť a dodať oveľa menej pot­ravín.

V posledných dvoch desaťročiach podľa vedcov vo svete prudko poklesli investície do poľnohospodárskeho výskumu, ktoré v 60. a 70. rokoch zabezpečili významné zvýšenie poľnohospodárskej produkcie z rovnakej rozlohy pôdy a nasýtili väčšinu rozvojového sveta. Prispelo to k terajšej potravinovej kríze v chudobných krajinách. Vlády vyspelých krajín a medzinárodné inštitúcie v presvedčení, že problém hladu je už v podstate vyriešený, obmedzujú od 80. a 90. rokov výdavky na vývoj plodín, na distribúciu umelých hnojív, zavlažovanie a iné výdobytky.

Skryť Vypnúť reklamu

Ekologické organizácie však koketujú s myšlienkou, že chudobné krajiny by mohli preskočiť skorú fázu modernizácie, ktorú vždy sprevádza zvýšené znečistenie životného prostredia, a vkročiť rovno do budúcnosti. Táto dok­trína je podľa Kinga „dobre mienená, no fatálne mylná“.

Štúdia nórskych vedcov nedávno zistila, že využívanie prírodných zdrojov v súlade so západným konceptom udržateľného rozvoja nevedie k rozvoju a mieru, ale naopak k väčšiemu poč­tu vojnových konfliktov.

Vedci tento prekvapujúci záver urobili pri štúdiu 150 krajín v období 1961-99 a meraním takzvanej „ekologickej stopy“, ktorá zisťuje mieru využívania prírodných zdrojov. Ich závery naznačujú, že modernizácia je pre rozvojové krajiny nevyhnutnou fázou, pokiaľ sa chcú vymaniť zo zaostalosti, biedy a vojen.

Skryť Vypnúť reklamu

Najčítanejšie na SME Tech

Skryť Vypnúť reklamu
Skryť Vypnúť reklamu
Skryť Vypnúť reklamu
Skryť Vypnúť reklamu

Hlavné správy zo Sme.sk

Dušan Kováčik prichádza na súdne pojednávanie.

Kováčik najmenej jedenkrát prijal úplatok od Ľudovíta Makóa.


3 h
Novinárka Monika Tódová.

Písali o svedkovi Petrovi Tóthovi.


a 1 ďalší 5 h
Šéfredaktorka denníka SME Beata Balogová

Trestné oznámenie podal Peter Tóth, ktorý sledoval novinárov pre Kočnera.


4 h

Polícia dnes obvinila dvoch novinárov z Nka, lebo vraj pred tromi rokmi vyzradili niečo, čo bolo celkom zrejmé.


Neprehliadnite tiež

Pozrite si live stream z prednášok Noci výskumníkov.


3 h
Hrebeň Wdowiak.

Preprava stavebného materiálu na Mars by bola astronomicky drahá.


ČTK 18. sep

Inzercia - Tlačové správy

  1. Poznáme slovenské cesty s najkrajším výhľadom!
  2. Profesionáli vedia, o čo ide. Ako si vybrať OZV a nepopáliť sa?
  3. Slováci ochutnali vegánske bagety. Chutili im?
  4. Prehľad bratislavských komunít. Čo všetko sa dá robiť so susedmi
  5. Školy sa znova môžu zapojiť do zberu starých mobilov
  6. Sedemnásť slovenských hotelov na septembrový last minute výlet
  7. Takto dokážu aj vaše peniaze zlepšiť život na našej planéte
  8. Volkswagen na IAA v Mníchove predstavil koncept elektromobilu
  9. Slovenský orloj – svetová atrakcia
  10. Kanceláriám ešte neodzvonilo
  1. 100% ovocné šťavy pod lupou – Prečo sa ich oplatí konzumovať?
  2. BLoKK: Z nevyužitých kancelárií v centre štýlové bývanie
  3. Aj panelák môže byť Smart
  4. Školy sa znova môžu zapojiť do zberu starých mobilov
  5. Pri uzatváraní PZP už nedominuje január
  6. "Je to dravec!" Priznáva šéfkuchár Michal Konrád
  7. Sledujte naživo pokusy so slovenskými výskumníkmi
  8. Vystúpte z radu, postavte si moderný dom podľa seba
  9. Slováci ochutnali vegánske bagety. Chutili im?
  10. Poznáme slovenské cesty s najkrajším výhľadom!
  1. Sedemnásť slovenských hotelov na septembrový last minute výlet 9 179
  2. Slovenský orloj – svetová atrakcia 8 559
  3. Mikroplasty sú v produktoch každodennej potreby. V ktorých? 4 567
  4. Radosť zachytiť tieto krásne krivky 4 318
  5. Zodpovedné investovanie praje budúcnosti a je fér 3 525
  6. 5 tipov, ako si užiť jeseň v Bratislave a okolí 3 037
  7. Zateplenie šikmej strechy PUR penou či minerálnou vlnou? 2 906
  8. Volkswagen na IAA v Mníchove predstavil koncept elektromobilu 2 550
  9. Takto dokážu aj vaše peniaze zlepšiť život na našej planéte 1 742
  10. Prehľad bratislavských komunít. Čo všetko sa dá robiť so susedmi 1 625
Skryť Zatvoriť reklamu