;) |
David McNamara pracuje ako forézny psychológ a na požiadanie detektíva Morettiho pricestuje z Washingtonu do upršaného New Yorku, kde zúri búrka storočia. Nejde o pozvanie na drink do miestneho baru – v novembrových uliciach Veľkého jablka sa objavila pätica mladých ľudí: takmer nahých, so zbraňou v ruke a na nič si nedokážu spomenúť. Na prvý pohľad ich nič nespája a do úvahy prichádza aj obľúbená alternatíva v podobe drog a mladíckych úletov, no to by predsa nebola zábava hrať tento projekt a odhaliť veľké tajomstvo. Mladí ľudia sú umiestnení do palácu, ktorý by sme i my, komunisticky vyzerajúcimi budovami odkojení, považovali za schátranú chajdu, ktorá mala byť zatvorená už pred peknými pár rokmi. Miestny lekár Young a jeho pomocníčka Tamara nevyzerajú a ani sa nesprávajú extra prívetivo, ústav mali zavrieť už niekoľko (desitok) rokov dozadu, no to musí David, respektíve vy, prekonať.
S obeťami sa stretne po niekoľkých desiatich minútach a keďže trpia amnéziou a nedokážu si na nič spomenúť, na scénu nastupuje Davidova metóda, pre ktorú bol známy i v armáde. Z nej bol pre (zatiaľ) neznáme príčiny vyhodený, ale ako sa ukáže, k niečomu to rozhodne bolo. Vyšetrovanie prebieha zaujímavo. Rozprávate sa s pacientom – respektíve ak sa s ním rozprávať máte, v opačnom prípade musíte skúsiť šťastie u iného – a prenesiete sa do jeho/jej hlavy. Ich rozprávanie vám umožní prevteliť sa priamo do nich a prežiť príbeh retrospektívne za každú z piatich postáv. Keďže sa zápletka rozvíja smerom od konca na začiatok, je odhaľovanie za každého uväzneného zaujímavé a mnohokrát sa ich príbehy prepletajú, čo vám pomáha v pochode hrou. Týmto spôsobom sa presuniete cez päť častí, medzi ktoré je hra rozdelená, reprezentujúc tak dni pobytu v New Yorku.
Za ten čas sa toho dosť veľa zmení a okrem riešenia pracovných problémov sa na prietras dostanú aj trable súkromného charakteru. Mať na krku rozvod s manželkou nie je nič príjemné, no nedeje sa to len tak pre nič za nič. Detaily by bolo škoda prezrádzať. Postupne ruinujúci sa vzťah prežívate s Davidom a ak sa dostanete v hre ďalej, začnete dokonca hlavného hrdinu mierne nenávidieť pre jeho násilné sklony, ktoré sa napokon ukážu ako... ale nie, proste sa náš hrdina zmieta v problémoch nielen v práci (musí prípad rýchlo vyriešiť, pričom sa všetko začne zamotávať, objavia sa aj nejaké vraždy, David bude mať na mále a napokon za tým bude stáť jedna veľká konšpirácia), ale aj u neho doma - respektíve cez telefón, keďže drahá polovička zostala vo Washingtone. Rozhodne to robí príbeh zaujímavejším, ľudským a donúti vás zamyslieť sa nad vysedávaním v miestnom bare, kde David čo to prezradí zo svojej minulosti. Zápletka rozvíjajúca sa v dvoch líniách nie je zastúpená rovnomerne, to by ani nebolo ono, no napokon sa spojí do jedného celku. Znie to určite zaujímavo a také to aj je, preto ak vás príbeh navnadil, môžeme sa vrhnúť na samotné hodnotenie.
GRAFIKA 6 / 10
Pri grafickom spracovaní, ktoré vychádza zo štandardných pozadí, kde sa pohybujú trojrozmerné postavy, budete niekedy vychádzať z údivu nad rôznymi detailne vymodelovanými scénami, inokedy sa zas chytať za hlavu, prečo je prostredie tak prázdne a monotónne. Mnoho miest nenavštívite – ak nebudeme rátať tajomné miesto, odkiaľ naši pacienti utiekli, strávite väčšinu času v sanatóriu, trochu sa pomotáte na miestnom móle a súkromie si budete riešiť v hoteli a jeho blízkom okolí. Zvonku vyzerá všetko úžasne, skvelú atmosféru robí aj nevľúdne počasie, akoby vystrihnuté z depresívneho Blade Runnera. V interiéroch sa stretnete so slabšími miestami. Tí, ktorí sa tešili na skvele vybavenú psychiatrickú liečebňu, môžu hneď zabudnúť na tajomné miestnosti s nie práve humánnymi metódami, zároveň však aj na zaujímavé vybavenie tradičného charakteru. Je to tam prázdne, pusté a nič nemení na tom ani fakt, že v sanatóriu sú poslední návštevníci. Určite sme nečakali žiadne prekvapenia typu Blackstone Chronicles, ale pomerne ťažká atmosféra začne mierne rednúť.
Keď sa už presuniete na tajomný ostrov, odkiaľ sa naša pätica po strastiplnej ceste dostala do bežného sveta, začne to znovu vyzerať k svetu: ošarpané budovy, všade neporiadok, prázdnota a... a do myšlienok mladých sa presúvate taktiež v atmosfére nasiaknutom rozmazanom pozadí, ktoré je spočiatku tmavé, čiernobiele a farby sa objavia až po čase. K slovu sa párkrát dostane aj rozdelený pohľad, jeho duchaplné využitie však nečakajte. A prečo je grafika tak kompromitujúca, veď ide predsa len o jeden z lepších kúskov? Okrem prázdnoty vás zarazia chyby a nedostatky, drobnosti – a tie dokážu v dnešnej dobe rozladiť. Barman nalievajúci vám whisky len toporne chytí fľašu a naoko niečo leje, hoci do pohára nič netečie. Taktiež mnohé animácie sú vytrhnuté z kontextu a nemôžeme ich priradiť k prebiehajúcim akciám. Aj keď sú animované sekvencie príťažlivé, k špičke ich považovať nemôžeme, navyše ich nahrávanie je k výslednej kvalite zbytočne pridlhé. Aby to nebolo všetko, rôzne animácie pri akciách proste zdržujú. Pokým si David kvokne k pacientovi, trvá to zopár sekúnd, následne zahlási, že tu nemá momentálne čo riešiť. Nasleduje animácia vstávania a tá sa môže opakovať znovu a znovu – a znovu a znovu to zdržuje, odtrháva od podstaty veci. Nie, že by to vyzeralo zle, k zaujímavej atmosfére to postačí, ale chyby si ihneď povšimnete.
INTERFACE 8 / 10
Ovládanie myšou je perfektné, pričom sa nezabudlo na dnes už samozrejmé veci ako dvojklik znamená rýchly presun, inventár (veľký a prehľadný) nájdete v dolnej časti obrazovky a medzerník vám odhalí všetky predmety, s ktorými môžete manipulovať na obrazovke a zároveň cesty, ktorými je možné sa vydať. Nič vás pri hraní zbytočne nezdržuje a ani nefrustruje, pričom interaktívny kurzor automaticky po kliknutí na objekt ponúkne možnosť, čo môžete s danou vecou vykonať. Rozhovory prebiehajú klasickým spôsobom volením ikony s témou rozhovoru a čo je výborné, nemusíte sa preklikávať vetu po vete, ale postavy sa vykecajú priamo k téme bez zdržovania a zaťahovania do slepých, bezvýznamných uličiek. Dôležitým predmetom vo vašom inventári sa stane PDA. Multifunkčné zariadenie slúži nielenže ako mobilný telefón (prijímanie sms a hovorov), ale aj ako diktafón, do ktorého si David zaznamenáva dôležité výpovede zúčastnených. Práve vyvolávanie spomienok prebieha pomocou technickej vymoženosti. Síce spočiatku bude David bimbať obetiam pred očami podivným predmetom, ten je však vystriedaný spustením časti spomienky, ktorú zažil niekto iný a odvolal sa na niekoho iného, prípadne na inú udalosť. Na PDA budete preto klikať často a vďaka za to, že ho máte po ruke, robí to z hry pomerne logickú záležitosť.
HRATEĽNOSŤ 8 / 10
Dobre, hrateľnosť je famózna, pokým sa necháte zlákať príbehom odhaľovania, čo sa vlastne stalo a nemusíte mať k tomu dokonalé grafické spracovanie a ste ochotní obehávať všetkých v celách. Na tom si totiž zakladá hra. Cez deň riešite pacientov, v noci seba. Pre niekoho trpké sklamanie, ale keďže objektov v reálnom svete a tak aj postáv, nie je mnoho, nie ste odkázaní na blúdenie. Pokým všetko pozorne sledujete, prípadne si po hrateľnej časti za inú postavu prebehnete, čo ste si zaznamenali, nemal by byť s hľadaním ďalšieho vodítka problém. Tento spôsobom posunu príbehu však nemusí šmakovať každému a môže ho považovať za nudné pobehovanie medzi dočasným domovom uväznených. A zbytočné a tápajúce a nelogické. Nič z toho – vyzerá to proste reálne a keďže ste obmedzení vždy na niektoré z prostredí, z ktorého sa nedostane skôr, než všetko splníte, máte všetko pod palcom a príbeh sa posúva prirodzene ďalej. Čo sa týka rýchlosti riešenia problémov, je Overclocked jednoduchšou adventúrou, pretože mnoho vecí poznáte z iných príbehov, mnohokrát budete poznať odpoveď z predošlých výpovedí. Práve preto je retrospektívne rozprávanie príťažlivé, ide o plynulé posúvanie, nezaťažuje vás bizarnými kombináciami predmetov, nelogickými hádankami.
Ľudská stránka hlavného hrdinu už bola spomenutá a dvojitý príbeh prospieva celej atmosfére hry. Síce spočiatku nebudete chápať pomerne agresívnu povahu hrdinu a bude vám to proti srsti. V Overclocked je príbeh lineárny a cez tieto časti sa dostanete ďalej bez rozhodovania, čo v danej situácii chcete vykonať. Výborne to splýva s depresívnou atmosférou, počasím a hodiny hrania pribúdajú. Dialógy sú vynikajúco napísané, vôbec nepôsobia umelo, žiadna veta nie je vytrhnutá z kontextu, všetko akoby ste sledovali vo filme. Pri záverečných titulkoch však zostane mnoho nezodpovedaných otázok. Hoci je zápletka uzatvorená, budete cítiť, že to pri konci tvorcovia odflákli a všetko sa to nieslo príliš v komornom duchu. Výrazná chyba, ktorú však zistíte až v samotnom závere. Môžeme sa len pýtať, čo k tomu vývojárov viedlo, mohli to trochu natiahnuť, rozpliesť klbko úplne, hoc aj za cenu patetických klišé alebo odloženia vydania hry. Dobrý rozbeh, rýchly šprint a na záver žiaľ nelogické spomalenie tesne pred cieľom. Nemalo by vás to odradiť.
MULTIPLAYER
Hra ho neobsahuje.
ZVUKY 7 / 10
Keďže v hre nenájdete mnoho postáv, sú všetky nahovorené špecificky. Rozprávať sa s ostatnými je tak radosť, každý hlas je výborne sfarbený, hodiaci sa k postave, mení svoju intonáciu a trochu viac sme možno čakali od doktora Younga, ktorý je pokojný až príliš. Prostredie je pomerne tiché (čo je dané priestormi, v ktorých sa nachádzate), vonku to riadne hučí. S audiom však rozhodne nikto mať veľký problém nebude.
HUDBA 6 / 10
Hudobné motívy sa ozývajú akoby v pozadí, nenápadne, bez väčšieho dôrazu a všimnete si ich výhradne vo vyhrotených situáciách. Tu sa dalo viac pritlačiť na pílu a ukázať beznádej viac. Hudbu si proste nemusíte všimnúť. Atmosfére to príliš nevadí, aj keď určite by mohla byť ešte pôsobivejšia a príťažlivejšia.
NÁROČNOSŤ & INTELIGENCIA 7 / 10
Isteže, Overclocked nepatrí medzi dlhé adventúry a prebehnete ju pomerne rýchlo – najlepšie je sadnúť si k nej ráno a navečer budete vstávať spokojní s dotiahnutím ďalšieho vyšetrovania do úspešného konca. Aj napriek miernemu spomaleniu približne v strede hry, sa všetko začne znovu rozbiehať a tradičný syndróm „ešte kúsok, ešte jeden flashback“ sa dostaví okamžite. Keďže je Overclocked jednoduchšou hrou, nebude pre každého predstavovať potrebnú výzvu, to je však nahradené plynulosťou. Kombinácie predmetov sú prostejšie, logické, veľkú úlohu zohráva aj to, že mladí ľudia nemajú pri sebe v jeden moment mnoho predmetov. Vždy je vám povedané, čo by ste mali približne spraviť. Nikam nevedúce pobehovanie medzi pacientmi je subjektívne a stačí si všímať dej, riešenie sa začne priam núkať. Záver však pôsobí useknuto – žiadne pokračovanie však neočakávajte, ako býva dnes zvykom. Runaway 2 by o tom mohlo rozprávať siahodlhé litánie. Sedmička z jednoduchého dôvodu: nebudeme sa pozerať na krátkosť príbehu či jednoduchosť. Overclocked si môže zahrať každý a bude sa baviť. Adventúra pre každého so zaujímavým príbehom tu už dlho nebola a ak sa majú adventúry niektorým smerom posunúť, je to práve ten, ktorý ukazuje Overclocked. Vždy viete , kam máte ísť, čo máte spraviť, tak to vykonáte, nech je to aj lineárna cesta, ide o zaujímavé rozprávanie.
ZÁVEREČNÝ VERDIKT 7,5 / 10
Niektorí recenzenti nadávajú, iní zas chvália ako o dušu, my sme boli spokojní. Príbeh zaujme, chytí a pustí až úplne na konci. Mohlo to byť samozrejme lepšie, hneď teraz vieme vysypať z rukáva problematické miesta, avšak čert to vezmi. Overclocked je jedna z mála adventúr, ktoré v dnešnom čase dokážu chytiť aj napriek tomu, že základný koncept dobrodružných hier je totožný ako spred niekoľkých rokov. Vývojári z House of Tales vedia rozprávať príbehy a čas strávený s hrou rozhodne za stratený považovať nebudete. Nejde práve o to? Pokým máte radšej nemecké humorné hry, potom vás Overclocked nezaujme, ako dobrodružný triler však momentálne nemáme lepšiu voľbu.
