BRATISLAVA. Poskytovatelia internetového pripojenia či digitálneho prenosu televízie, ktorí dnes budujú vlastnú siete optických vlákien, by sa mali pripraviť na to, že z ich investícií budú čerpať aj konkurenčné spoločnosti.
Eurokomisárka pre hospodársku súťaž Neelie Kroesová spolu s komisárkou pre informačnú spoločnosť a médiá Viviane Redingovou pripravujú regulačný rámec, ktorý by jasne povedal, za koľko musí firma pustiť konkurenciu k vlastnej novo vybudovanej infraštruktúre. Komisárka chce, aby optické siete, ktorých rozmach je najmä záležitosťou tohto desaťročia, boli regulované rovnako ako kedysi veľké národné telekomunikačné spoločnosti.
Pravidlá by mali byť rovnaké pre celý európsky trh. „Potrebujeme vhodný rámec, aby sme európskym podnikom umožnili rovnaký prístup k novým sieťam. Chceme také vnútroštátne pravidlá, ktoré nielen podporia značné a potrebné investície v oblasti sietí optických vlákien, ale zároveň aj posilnia hospodársku súťaž v oblasti širokopásmového pripojenia,“ povedala Kroesová.
Európska komisia zároveň začala verejnú diskusiu o návrhu pravidiel, ktoré by podľa nej mali zjednodušiť prístup k širokopásmovému internetu a znížiť jeho cenu. Pripomienkovanie návrhu sa skončí v polovici novembra a pravidlá, ktoré z neho vzídu, by mali platiť rok na to.
Znovu rýchlejšie
Pripojenie pomocou optického vlákna umožňuje niekoľkonásobne vyššiu rýchlosť internetu ako súčasné technológie založené na medených kábloch. V súčasnosti je v Európe cez optické vlákna pripojených približne jeden milión užívateľov. Štúdia spoločnosti McKinsey odhaduje, že kompletná výmena klasických pripojení za optické vlákna by stála 300 miliárd eur.
Na Slovensku budujú vlastné siete prakticky všetci väčší poskytovatelia internetu. Medzi najväčšie optické siete patrí sieť telekomunikačného operátora Orange, ktorá pokrýva viac ako 200-tisíc domácností. Sieť T-Comu by 200-tisícovú hranicu mala podľa plánov firmy prelomiť do konca roka.
Pokrytie rýchlo rozširujú aj menší operátori, ako je napríklad Slovanet, ktorý kupuje infraštruktúry drobných providerov po celom Slovensku a rozširuje svoje služby aj do menších miest.
Chcú viac regulovať
Súčasný návrh regulácie hovorí, že národné regulačné úrady by sa mali v prvom rade zamerať na podporu súťaže založenej na infraštruktúre. Znamená to, že operátor bude musieť umožniť konkurencii, aby využila jeho káblovody na natiahnutie vlastného optického vedenia.
Priame využívanie cudzej infraštruktúry má regulátor prikázať len tam, kde by natiahnutie vlastného vedenia nebolo ekonomicky únosné. „Istá forma regulácie je potrebná a bude prínosom najmä pre spotrebiteľa,“ povedal hovorca Slovanetu Slavomír Benko.
Dodal, že hlavným dôvodom na reguláciu je situácia v krajinách s väčším trhom. „Situácia sa našťastie zatiaľ vyvíja tak, že na slovenskom trhu nebude monopolný operátor v pripojeniach novej generácie. Veľakrát u nás bude pre vlastníkov sietí skôr potrebné spolupracovať a navzájom poskytovať svoju infraštruktúru konkurenčným partnerom,“ hovorí Benko za Slovanetu.
Veľkí operátori po celej Európe sa iniciatíve komisie bránia. Tvrdia, že ak budú musieť do svojej infraštruktúry pustiť konkurenciu, zníži to ekonomickú motiváciu investovať, čo zníži dostupnosť internetu a znevýhodní zákazníkov. Rovnaký názor má aj Slovak Telekom.
Poškodia súťaž
„Regulácia by sa mala aplikovať len v oblastiach, kde je len jedna prístupová infraštruktúra a kde sa nedá očakávať súťaž založená na infraštruktúre,“ povedala hovorkyňa Slovak Telekomu Jana Burdová.
Názor, že iniciatíva Európskej komisie by mohla obmedziť investície a konkurenciu, má aj Združenie európskych regulátorov. To tvrdí, že pravidlá sú príliš prísne a zároveň normatívne. „Z nášho uhla pohľadu ide súčasný prístup Komisie proti zaužívanej praxi a môže poškodiť celý sektor,“ povedal predseda združenia Daniel Pataki.
