Aj supermasívne čierne diery oscilujú, zistil tím Marka Gierlinského z Durhamskej univerzity (Veľká Británia). Diera v strede galaxie RE J1034+396 (na maľbe Aurory Simonnetovej zo Sonoma State University) má periódu asi hodinu. Dosiaľ boli známe iba oscilácie oveľa menej hmotných čiernych dier v dvojhviezdach.
Zdroj: Nature
Veľké vodné plochy a toky Marsu utvárali jeho povrch dlhšie, odvodila Catherine Weitzová z Ústavu pre planetárnu vedu v Tucsone (USA) s kolegami zo záberov kamery HiRISE na palube sondy MRO. Ide o planiny pri rovníkových kaňonoch Valles Marineris. Mokro tam bolo ešte v dobe pred 3,7 až 3 miliardami rokov.
Zdroj: Geophysical Research Letters
Kukurica možno porastie aj v chladnejších podmienkach. Tím Stephena Longa z Illinoiskej univerzity (USA) odhalil základ chladuvzdornosti trávy ozdobnice čínskej (na snímke University of Illinois), pestovanej pre biopalivá. Ide o bielkovinu pyruvát fosfát dikinázu vylučovanú do listov. Vedci plánujú vložiť jej gén do kukurice a predĺžiť jej vegetačné obdobie.
Zdroj: Plant Physiology Preview
Možnú liečbu rakoviny ponúka objav tímu Jian-Hua Maa z Kalifornskej univerzity v San Francisku (USA). Gén FBXW7 potláča obsah a tým aj činnosť bielkoviny mTOR, ktorá zohráva ústrednú úlohu v mnohých vážnych ľudských chorobách vrátane rakovinových a kardiovaskulárnych.Zdroj: Science
„Cenu práce“ hmyzích opeľovačov, najmä včiel, pri hlavných plodinách v roku 2005 vyčíslil tím Josefa Settelea z UFZ (Nemecko) a Bernarda Vaissierea z IRNA (Francúzsko) na 153 miliárd eur, čo je zhruba desatina hodnoty celosvetovej poľnohospodárskej výroby. Ak by opeľovače ďalej upadali, spotrebitelia by utrpeli škody 190 až 310 miliárd eur. Najviac postihnuté by boli ovocie a zelenina a olejnaté plodiny. Zdroj: Ecological Economics
|
