VLÁDCOVIA DRUHOHÔR MALI V TRIASE PREKVAPUJÚCO SILNÝCH SÚPEROV, CRUROTARSÁNY

Šťastie a smola dinosaurov

Dinosaurom nástupk dlhej nadvláde umožnilo masové vymieranie najväčšej konkurencie.Ďalšia katastrofavšak zahubila ich.

Stephen Brusatte na „love“ druhorných plazov v americkom Utahu.(Zdroj: STEPHEN BRUSATTE)

BRATISLAVA. Dinosaury sa vyvinuli v prvej polovici triasu, čo bol úvodný útvar druhohôr (pred 251 až 199 miliónmi rokov). Prakticky na celej zemeguli vtedy vládla teplá klíma.

Obrovský vzostup zažili dinosaury v neskorom triase a v jure (pred 199 až 144 miliónmi rokov). Na začiatku stála jedna, nanajvýš zopár evolučných línií. Potom sa rozrôznili a prevládli v suchozemských životných prostrediach.

Vznikli medzi nimi ozajstné obry. Väčšinu vedcov to priviedlo k záveru, že boli nadradené nad ostatnými tvormi. Po novom výskume to už však nie je isté.

Veľmi zdatná konkurencia

V neskorom triase dinosaurom silne konkurovala iná úspešná skupina plazov, crurotarsánske archosaury, z ktorých dodnes prežili iba krokodíly. Vtedy tvorili polovicu archosaurov. Druhú polovicu tvorili dinosaury, ktorých jedinými príbuznými sú dnes vtáky.

Keď sa dnes pozrieme na zástupcov krokodílovitých tvorov, celkový dojem je fádny, lebo majú rovnaký typ telesnej stavby. Crurotarsánske archosaury boli oveľa pestrejšou skupinou a mnohé vôbec nevyzerali ako krokodíly. Boli medzi nimi obrovské štvornohé aj štíhle dvojnohé dravce, rýchle dvojnohé všežravce, rybožravce aj bylinožravce. Obe skupiny v neskorom triase obývali rovnaké ekosystémy a keďže aj podobne vyzerali, museli súperiť o potravu a iné zdroje. Predpokladalo sa, že dinosaury tento súboj postupne vyhrali.

Vedci teraz preskúmali vyše štyristo anatomických znakov archosaurov a zostavili ich nový rodokmeň. Zistili, crurotarsány aj dinosaury sa v neskorom triase vyvíjali rovnako rýchlo a dinosaury vtedy rozhodne neboli nadradené. Crurotarsány boli asi dva razy rozmanitejšou a teda aj evolučne sľubnejšou skupinou. Navyše ich takmer všade žilo viac jedincov i druhov.

Záhuba a šanca

Ak by mal v neskorom triase nejaký mimozemšťan uhádnuť, ktorá skupina prevládne, stavil by zrejme skôr na crurotarsány. Prečo napokon dominovali dinosaury? Vďaka šťastiu hneď pri dvoch masových vymieraniach.

Prvé, pred 228 miliónmi rokov, s nimi prežili aj crurotarsány, vymreli však ich viacerí spoloční súperi. Pri druhom na konci triasu pred asi 200 miliónmi rokov však zmizli okrem niekoľkých línií krokodílov všetky crurotarsány. Zrejme sa vtedy silne oteplilo.

Príčina tohto masového vymierania je stále nejasná. Tak ako predtým na rozhraní prvohôr a druhohôr, keď udrelo najväčšie (vymrelo vyše 90 percent druhov prinajmenšom morských organizmov) to mohol byť buď rozsiahly vulkanizmus, alebo zrážka vesmírneho telesa, planétky či jadra kométy so Zemou. Oboje by popri priamom zabíjaní zmenilo zloženie ovzdušia a klímu.

Dinosaury prežili a v jure šancu plne využili. No na konci posledného obdobia druhohôr, kriedy, pred 65 miliónmi rokov podľahli ďalšiemu masovému vymieraniu, pravdepodobne katastrofickému dopadu jedného či skôr viacerých vesmírnych telies na zemský povrch. Okrem ich drobných potomkov - vtákov - vtedy zmizli zo sveta zasa ony. Šancu dostali cicavce a teda aj my.

Do Science o crurotarsánoch písali doktorand Stephen Brusatte z Kolumbijskej univerzity a Amerického múzea prírodnej histórie v New Yorku s Michaelom Bentonom, Marcellom Rutaom a Graemom Lloydom z Bristolskej univerzity (Veľká Británia).

Crurotarsány (vľavo) a dinosaury v neskorom triase dlhodobo súperili a vyzeralo to, že vyhrajú skôr tie prvé.
ILUSTRÁCIE - STEPHEN BRUSATTE A MICHAEL BENTON: DINOSAURS, QUERCUS BOOKS, LONDON, 2008.

Najčítanejšie na SME Tech


Inzercia - Tlačové správy


  1. Trenkwalder má nového generálneho riaditeľa
  2. Hotovosť, internet či karta? Najbezpečnejšie je platenie mobilom
  3. Už ste niekedy jedli v garáži? Tá v Trenčíne stojí za to
  4. Staré Dobré Mexiko: Už vieme prečo východniari chvália Šariš
  5. Objavte netušené možnosti nových firemných kreditných kariet
  6. Najväčšie first moment zľavy končia vo februári
  7. Boj s podvodníkmi stáčajúcimi odometre stojí bazáre státisíce
  8. Bezpečné a prestížne bývanie v Bratislave s novým symbolom mesta
  9. Prečo majú Slováci stále radšej hypotéku ako prenájom?
  10. Jarné prázdniny pri mori?
  1. VZN o hazarde sa dá zachrániť
  2. Prieskum: Ako si Slováci požičiavajú? Hlavne rýchlo
  3. Čo prinieslo tohtoročné Záhradnícke fórum?
  4. Diplomaciu v praxi na EU v BA otvorila veľvyslankyňa Nórska
  5. Študenti z rôznych kútov sveta prichádzajú študovať na EU v BA
  6. 10 faktov o ovocí a zelenine, ktoré musíte vedieť!
  7. Trenkwalder má nového generálneho riaditeľa
  8. Montážne konferencie - Novinky aj vzdelávanie o suchej výstavbe
  9. Profesijný rast študentov médií sa začína už počas vysokej školy
  10. Paneurópska vysoká škola otvára špecializované kurzy IT
  1. Hotovosť, internet či karta? Najbezpečnejšie je platenie mobilom 9 023
  2. Už ste niekedy jedli v garáži? Tá v Trenčíne stojí za to 8 688
  3. Boj s podvodníkmi stáčajúcimi odometre stojí bazáre státisíce 8 312
  4. Staré Dobré Mexiko: Už vieme prečo východniari chvália Šariš 7 341
  5. Najväčšie first moment zľavy končia vo februári 6 676
  6. Prečo majú Slováci stále radšej hypotéku ako prenájom? 5 540
  7. Bezpečné a prestížne bývanie v Bratislave s novým symbolom mesta 4 212
  8. Klasickým gastrolístkom konkuruje už aj nová stravovacia karta 3 812
  9. Ceny bytov vo veľkých mestách prekonali historický rekord 3 549
  10. Jarné prázdniny pri mori? 2 699

Hlavné správy zo Sme.sk

TECH

Veľký objav astronómov, ďaleké planéty môžu mať vodu aj život

V systéme Trappist-1 je sedem Zemi podobných planét. Tri z nich môžu mať oceány z tekutej vody.

KOMENTÁRE

Každý astronóm a tvorca nových liekov im pripomína, aké sú nuly

Namiesto cesty ľudstva na Mars, rozprávajú blázni o malom človeku.

Neprehliadnite tiež

Vedec z NASA: Či sme vo vesmíre sami, zistíme možno v tomto desaťročí

Vesmírna agentúra objavila planéty podobné Zemi. Môžu mať vodu aj jednoduchý život.

Ukázali nové planéty, ktoré sa podobajú na Zem

Planetárny systém TRAPPIST-1 sa skladá zo siedmych exoplanét.

Veľký objav astronómov, ďaleké planéty môžu mať vodu aj život

V systéme Trappist-1 je sedem Zemi podobných planét. Tri z nich môžu mať oceány z tekutej vody.

Život môže vzniknúť kdekoľvek, objaviť ho bude náročné (anketa s vedcami)

Slovenskí vedci vysvetľujú, prečo je nový objav NASA taký dôležitý.


Už ste čítali?

Domov NajnovšieNajčítanejšieDesktop