;) |
Najprv sa budeme venovať epizodickému obsahu. Pokúšalo sa o to už niekoľko hier, spomeňme na posledné projekty, ktoré boli rozdelené ako seriálové predlohy na jednotlivé časti, napríklad Lost: Via Domus alebo Alone in the Dark. Všetko to síce bolo pekné, avšak nezachytávalo seriálovú predlohu ako takú a nie vždy ponúklo výdatne vybalansovaný zážitok, hoci snahu bolo cítiť i vidieť. Siren: Blood Curse je v tomto prípade skvostom. Každá epizóda sa začína krátkym zostrihom čo sa stalo, v jej priebehu nájdete vždy niekoľko prekvapujúcich momentov, pričom to skončí vždy v tom najlepšom a aby toho nebolo málo, tak na konci každej časti nájdete upútavku na to, čo vás čaká v epizóde nasledujúcej.
Všetky (riadne krvavé) screenshoty nájdete v galérii hry
Hoci sa vývojom zaoberalo japonské štúdio Sony, je samotné seriálové spracovanie výrazne západného strihu, pôsobí až neskutočne profesionálne, že by hre mohli v niektorých prípadoch závidieť aj hollywoodsky scenáristi úspešných seriálov, ako napríklad Lost. Ak máte konto na Playstation Network, môžete si sťahovať epizódy postupne, ale k výberu dostali európski hráči aj verziu na Blu-ray diskoch, takže si tento hororový projekt môžete kúpiť aj na klasickom médiu.
Ako už bolo spomenuté, ide o strašidelný projekt, pričom o zvraty a adrenalínom nabité situácie nie je núdza. Keďže hra vychádza z pôvodného Forbidden Siren, môžu sa niektorí hráči znalí predlohy zľaknúť. Hoc išlo o dielko podarené a skutočne strašidelné, ktoré poľahky prekonávalo v konkurencii iných hororových počinov všetko, čo mu stálo v ceste, užívateľská príjemnosť bola na bode mrazu. Ovládanie príliš nepohodlné, náročnosť zbytočne frustrujúca a príbeh typicky japonský, takže západnému hráčovi sa dostával pod kožu priveľmi ťažko.
Lenže v Siren: Blood Curse sa tomuto snažili tvorcovia vyhnúť. Do hlavnej úlohy obsadili ľudí zo západu a vhodili ich do pekla. Žiadne dievčatko nebude vychádzať zo studne a ani si hľadať svoju matku. Tajomný ostrov, na ktorom sa kedysi dávno niečo prihodilo a teraz sa to deje znovu. Všetko je navyše tradične japonsky úchylné, postavy, alebo ak chcete nakazení shibito, pripomínajú zombíkov, no to len na prvý pohľad. Prebudení k životu a zbavení ľudskej stránky sú vyblednuté a potácajúce postavy oblievané krvou, šialeným smiechom a túžbou zabíjať. Keďže bežný hráč netuší koľká bije, treba brať vhodenie obyčajných ľudí do tohto krvavého masakru ako klad. Nechápu oni, nechápete ani vy, no postupne rozplietate osudy vlastné i ostrova.
Nebude to však tradičná cesta. Na svet sa pozeráte z kamery umiestnenej za vašim chrbtom alebo z vlastného pohľadu, no to je asi tak všetko, čo je s bežnou produkciou hororových hier spojené. Ovládať budete hneď niekoľko postáv a za každú je hranie úplne iné, dokonca sa mení i v samotnom žánri. Je totiž úplne rozdielne, ak sa pokúšate hrať za malé vystrašené dievčatko, alebo vezmete do rúk zbraň a rozhodnete sa niektoré shibito zlikvidovať. K slovu sa dostanú aj adventúrne prvky známe napríklad zo Silent Hillu, ale vždy to bude v rámci zábavy. Na mape dostanete pokyn, čo máte robiť a kam sa vybrať, dopredu ste posúvaní úlohami, ktoré vás síce nútia splniť to a to, no ktorou cestou sa k cieľu vyberiete, záleží len na vás. Výdatne vám hraní pomôže denník: zapisujú sa do neho všetky udalosti, odomykáte si súvislosti, záznamy, ktoré ste našli v priebehu hrania, takže postupne prichádzate všetkému na kĺb.
A práve to je na Siren: Blood Curse vynikajúce: neustále sa princíp hrania mení, príbeh postupne odhaľuje, a hoci putujete v podstate lineárnou cestou, hra vás zbytočne nepenalizuje pri presnom a precíznom plnení úloh tak, ako to chceli vývojári a ako tomu bolo v minulosti, ale necháva vám slobodu v rozhodovaní. Viacero postáv ponúka pohľad z viacerých strán, pričom si nepripadáte akoby ste boli v klietke, tele jednej postavy. Ak sa navyše začnú nad vami zaťahovať temné červené mraky, z neba začne pršať krv, v tme nevidíte ani na krok, spustošené prostredie na prvý pohľad (až na tie podivné zvuky) zíva prázdnotou a depresiou, vtedy pochopíte, že japonský horor na to ide skutočne cez strach a nie ako produkcia spoza veľkej mláky, kde za vrchol strachu považujú pohľad na uvrešťanú bandu mladých ľudí, z ktorých prežije vždy len ten najväčší pako, blond kočka so silikónmi skončí v sprchách (a s vnútornosťami rozmetanými po celej miestnosti), pretože neverí, že tu pobehuje bubo a podobne. Siren: Blood Curse je oslavou japonskej šialenosti. Chcete pokračovať ďalej?
GRAFIKA 8 / 10
Grafické spracovanie samé o sebe nemusí nikomu trhať žily, no výrazné rany a jazvy vám na tele zanechá vďaka použitým farebným filtrom alebo klasicky zrnitému obrazu. Všetky modely postáv sú úžasné, nechutne príťažlivé, morbídne zohavené ľudské torzá vyvolávajú skutočne strach, avšak nie preto, že to je zapatlané od krvi, ale pre šialenosť, ktorú vo vás vyvolajú. Shibito totiž len vyzerajú ako ľudia, sála z nich neskutočná nenávisť, prahnú po krvi a vy im to veríte. Nemusia mať v ruke ani motorovú pílu či fakt hovadsky veľký nôž. Bojíte sa ich pre ich výzor, pohyby a ozvučenie. Pohybová stránka je dokonalá: všetko bolo nahrávané pred zeleným pozadím skutočnými hercami. Presne tak ako ich vidíte v hre, vyzerali aj v skutočnosti, to isté platí aj pre šialené sestričky s krvavými slzami. Doslova sa potom bojíte toho, aby neožili v skutočnosti.
Vývojári sa priznali, že práve takto sa im pracovalo najlepšie a dokázali preniesť do hry pohyby nie umelo, ale prirodzene a „ľudsky“. Stálo to mnoho námahy, no výsledný dojem je dokonalý. Prostredie je o niečo horšie. Hoc je zahalené do temnoty, menšie nedokonalosti uvidíte. Voda vyzerá na dnešnú dobu až príliš obyčajne a prostredie, kam sa môžete vybrať, je až zúfalo ohraničené neviditeľnými bariérami. Ale ak sa to všetko ponorí to tmavých farieb, keď sa budete pozerať cez škáru v skrýši na prichádzajúce shibito, ktoré po vás pátra, vtedy si všimnete tú lahodnú kompozíciu. Nie dokonalý engine, miliarda farieb, stovka plus jeden grafický efekt, ale výsledný dojem, ktorý grafické spracovanie vo vás vyvolá, je rozhodujúce. V tom je Siren: Blood Curse (a nielen v tom) typicky japonská hra. Jas môžete vytiahnuť akokoľvek vysoko, v tme budete tápať stále a o to lepšie sa na to bude pozerať.
INTERFACE 7 / 10
Aj keď ovládanie prešlo výraznými zmenami, stále to nie je ono a celé je trochu toporné, neohrabané, nikdy sa necítite, že hru skutočne ovládate. Nie je to na škodu veci až tak výrazne ako v minulosti, kedy sa kvôli kamere a neprirodzenému pohybu nahrávala pozícia pričasto, avšak cítite, že to ešte stále nie je ono. Pohľad z vlastných očí je pri pohybe takmer nepoužiteľný. Je síce pekné, že jedným analógom ovládate pohyb a druhým pohľad hlavou – a to všetko úplne prirodzene, takže hlavou otočíte len kúsok do strany. V hre je to však nepríjemné, hlavne ak musíte rýchlo zmeniť smer pohybu. Na obrazovke nenájdete žiadne ukazovatele, načo aj. To, čo máte v ruke, v nej aj skutočne držíte a nič viac nepotrebujete vedieť. Medzi výborne spracované treba zaradiť mapu: trojrozmerná, no prehľadná. Pohľad na ňu môžete meniť, rotovať, zoomovať, natáčať. Skvelá práca, z ktorej by si iní tvorcovia mali vziať príklad.
HRATEĽNOSŤ 8 / 10
Seriálový koncept je skvelý a dokáže výborne gradovať s citom grafovať okamihy hrateľnosti do podmanivej podoby. V prípade Siren: Blood Curse stopercentne, ako sme to ešte nikdy nevideli a pustiť sa do každej novej časti je radosť sama o sebe, pričom si dobu hrania dávkujete sami. Za druhé je tu typicky japonská atmosféra, ktorá na vás dýcha z každého kúta: je to pre nás neznáma kultúra, ktorej chovanie sa v šialených predstavách plných strachu má svojské čaro. Chvalabohu nie je podávaná bez rozmyslu a do príbehu prenikáte rovnako ako zmätení hlavní hrdinovia. Ako už bolo spomenuté, je ich hneď niekoľko, pričom každý spôsob hrania za postavu je iný, zároveň však i zaujímavý. Plížiť sa temnými uličkami nemocnice, v ktorej vám sestrička pichne zaručene smrtiacu injekciu, s maličkým dievčatkom, je skvost. Podobne ako v stealth akciách sa snažíte týmto bubákom, ktoré nesmie dievča vidieť, inak sa hra končí. Zakrádate sa potichu poza chrbát, snažíte sa nalákať shibito na zvuky, aby ste si sami otvorili ďalšiu cestu.
Vynikajúce momenty zažijete aj pri akčných pasážach, kedy chytíte do ruky lopatu, krompáč, kus trubky alebo sekáčik – a už sa začínajú jatky, pričom nerúbete okolo seba bezmyšlienkovite, lež strategicky udierate v správnom okamihu so správnou razanciou. Keďže je každá epizóda príjemne rozdelená medzi niekoľko žánrovo odlišných pasáži, navyše sa neopakujú, nezačnete sa nudiť a zápletka samozrejme úspešne graduje. Nepriateľov nie je mnoho, ich počet je minimálny, báť sa však budete každého z nich. Strach nie je vyvolávaný krvavým masakrom, toho sa vlastne ani nedá báť, z neho môžete byť maximálne znechutení. Ide tu o prostredie, o to, čo je vo vzduchu, vy to cítite, často ani nevidíte. To už skvelé je a nech to hrateľnosťou nie je určené pre každého, hráči milujúci strach ho rozhodne zažijú. Prezentovať niektoré dych berúce momenty by bolo fajn, vy by ste však prišli o riadny kus atmosféry. Snáď len špeciálna schopnosť pozerania cez pohľad inej postavy (pokojne to môže byť aj nepriateľ, pričom sa obrazovka rozdelí na polovicu) je mierne zbytočný a neprehľadný, hoci zaujímavý.
MULTIPLAYER
Hra ho neobsahuje.
ZVUKY 10 / 10
Ozvučenie dopadlo na výbornú, chybu na ňom nenájdete. Všetky činnosti, akcie či poveternostné podmienky sú náležite ozvučené. Akonáhle vstúpite z dažďa vonku do domu, dopadajúce kvapky na strechu zmenia svoj zvuk, ktorý znie dokonale tlmene. Pri úderoch s predmetmi je ozvučenie aplikované na rôzne povrchy a do toho všetkého treba zaradiť dabing. Japonské postavy hovoria po japonsky, vystrašení návštevníci na vás prehovoria po anglicky. Každá z postáv je však výborne vyprofilovaná a do svojej úlohy sa vžila bez akéhokoľvek neprirodzeného pôsobenia, čo je počuť. No a na záver tu máme mrmlanie, škriekanie alebo podivné artikulovanie samotných shibito. Budete sa ich báť už len kvôli ich šialeným rečiam, smiechu, vzdychaniu. Audio stránka je bezkonkurenčne na tých najvyšších priečkach, pretože sme zrejme mali pred sebou hru s dokonalým audiom.
HUDBA 7 / 10
Pri vynikajúcich zvukových efektoch je hudba odsunutá do pozadia a vnímate ju len okrajovo, zaujme len v niektorých momentoch. Pre veľkú kvalitu ostatného ozvučenia to však vôbec nevadí a nechýbal nám bizarný soundtrack typu Silent Hill.
NÁROČNOSŤ & INTELIGENCIA 6 / 10
Shibito nie sú potvorky inteligentné, nepremýšľajú nad ničím, proste prahnú po vašej krvi. Princíp hry je striktne lineárny a dvanásť kapitol vám na dlhé hranie nevydrží, stále je to však za zníženú cenu výhodná kúpa. Prvú kapitolu odohráte behom niekoľkých minút, druhá a ďalšie ich zaberú už desiatky. Približne 6-8 hodín kvalitného strachu však očakávať môžete. Zahrať si to druhýkrát je však už náročnejšie, pretože úlohy sú striktne dané, riešenie je vždy len jedno, otázne je, ako sa na miesto určenia dostanete. Tu síce môžete skúšať vždy niečo iné, aby ste si odomkli všetko v denníku, ale nie je to až tak podmanivá zábava ako na prvýkrát. To je však už údel hier zameraných na konkrétne momenty, ktoré nám majú podlomiť nohy a dostať na zem. Nadávať na to by bolo hlúpe, pretože práve takto je namiešaný ten správny koktejl, ktorý bude nám, hráčom, neskutočne chutiť.
ZÁVEREČNÝ VERDIKT 8,2 / 10
Siren: Blood Curse je hororovým projektom pre fajnšmekrov. Japonská produkcia nám predkladá pre západ prerozprávané bizarné dobrodružstvo japonského strihu, ktoré ja na hony vzdialené nám známemu strachu. Skvost pre vybranú skupinu hráčov, ktorá neváha ponoriť sa do neznámych vôd a dokáže si vychutnať tak trochu inú hru od drvivej väčšiny herného priemyslu. S hustou atmosférou, pôsobivým prostredím a pozadím a zaujímavým prístupom epizodického charakteru. Sú tu aj zápory, na tie sa však budete sústrediť minimálne, pretože ak niečo japonské hry dokážu, tak jednoznačne pokoriť. Navyše si nebudete pripadať ako stratení v preklade, keďže hlavní hrdinovia sú rovnako zmätení z toho, čo sa deje, ako vy. O to ľahšie sa s nimi zžijete a prežijete si jednu z najhororovejších hier súčasnosti so zatajeným dychom.
