Too Human - epické dielko len pre fanúšikov

Keď sa pozriete na recenzie akčného RPG Too Human, ktoré bolo vo vývoji nejaký ten rôčik – konkrétne ich je desať, no to sa najprv chystala verzia pre PSX, potom pre Gamecube a keďže nám konzoly zastarali, vyšla hra až na Xbox 360 – zistíte, že sa pohybuj

Keď sa pozriete na recenzie akčného RPG Too Human, ktoré bolo vo vývoji nejaký ten rôčik – konkrétne ich je desať, no to sa najprv chystala verzia pre PSX, potom pre Gamecube a keďže nám konzoly zastarali, vyšla hra až na Xbox 360 – zistíte, že sa pohybujú od priemeru, po orgastické vzdychanie a chválenie. A treba priznať, že Too Human je aj napriek pomerne dosť dlho trvajúcemu vývoju (štyri roky pre X360, pričom sa tvorcovia stihli pohádať s Epic Games a zahodili ich Unreal Engine 3) hrou kvalitnou a zároveň i nelogicky odfláknutou. Hráči rozdelení do skupín buď svorne nadávajú na hru a na tých druhých, ktorí hru nepochopili, respektíve nadhodnotili. Je to zamotané rozprávanie, ktorého výsledkom je jednoduchý verdikt: Too Human nie je hrou pre každého, nie zároveň každému môže sadnúť. Pokým si dáte námahu a pre lepšie pochopenie základného pilieru hry, ktorým je severská mytológia, začnete bádať po internete, ktože to ten Baldur vlastne je, čaká vás najlepšie akčné RPG pre konzolu Xbox 360.

Istotne, tých vlastne nie je vôbec mnoho a postačí nám jedna ruka a žiaden prst na spočítanie tých kvalitných. Too Human sa dá skutočne charakterizovať ako Diablo. Nie je to síce fantasy, lež skutočne zaujímavo spojená severská mytológia so sci-fi, ale v konečnom dôsledku robíte to isté. Rúbete, strieľate, zbierate skúsenosti, po mŕtvych nepriateľoch vypadnuté predmety, runy, investujete body v špeciálnych (a hneď niekoľkých) skill stromoch, vytvárate si špeciálne charmy a to všetko je spojené do príjemného, aj keď len pomaly rozbiehajúceho sa príbehu.


Všetky screenshoty nájdete v galérii hry

Do hry môžete skočiť rovnými nohami, Odina pokojne považujte za nový prací prostriedok, ale potom sa nečudujte, že postavy, ktoré sú vlastne bohmi severského univerza, sú akýsi podivní a bez bližšieho vysvetlenia majú zamotané vzťahy. Ak vás to netrápi, zážitok je o niečo skromnejší, avšak stačí si naštudovať potrebné materiály a možno vás zaujímavá mytológia chytí a začnete sa o ňu zaujímať trochu bližšie. Môžete to považovať za zbytočné alebo až šialené, no dnešnej generácii dá určite viac rozprávanie zo severskej mytológie ako zbierka básní od niektorého nášho romantického básnika – a hra tak donúti hráča bádať, snoriť a zháňať o zaujímavom svete všetko možné. Obrovské plus a zároveň mínus. V hre nie je takmer nič vysvetlené, a to sa tvorcovia dušovali, že hru pochopí každý. Chyba lávky, musíte poznať pozadie, chvalabohu je zaujímavé, takže sa do čítania ponoríte poľahky.

A čo je podivuhodné, zaujímavé a na hre nesmierne sexi – všetko je to premiešané so sci-fi. Spočiatku to možno pôsobí ako päsť na oko a príliš prekorenený guláš, avšak má to svoje neoceniteľné čaro: bohovia vyzerajú skutočne božsky a ich umelo vylepšené telá oproti obyčajným ľuďom nielenže inak vyzerajú, ale majú okolo seba špeciálnu auru, autentický look. Príbeh môžete brať ako pochod Baldura za pomstou smrti jeho ženy, no vedľajších cestičiek tu je nesmierne mnoho, narážok a nenápadných motívov, ktoré z bájí zasadili tvorcovia do hry trochu inak – a proste kto „to“ pozná, vie si tu nájsť to svoje. Ďalej sa núka spojenie napríklad známe zo seriálu Battlestar Galactica: ľudstvo bojuje proti robotom, ktorí chcú vyhubiť ľudstvo - a všetko to je spojené a premiešané s uvedenou mytológiou. Hra je plánovaná ako trilógia, preto je zápletka s otvoreným koncom. To je však trochu nepríjemné, pretože netušíme, kedy sa ďalšieho dielu dočkáme a dokonca otázne je, či vôbec dakedy. Vývojári mohli aspoň trochu viac pritlačiť na pílu a uzavrieť jednu kapitolu ako to vídavame v seriáloch na koncoch sezón. Berte preto ako nutnosť fakt, že rozprávanie ukončené nebude.

To však nie je všetko, čakajú vás prechádzky do cybersveta. Keďže je príbeh zasadený do ďalekej budúcnosti, sú návštevy paradoxne sladúčko-ružové akoby do klasického fantasy typu Oblivion, s prehnane zelenými lúkami a rozkošnými farbičkami. I tu však musíte vedieť čo a prečo, avšak v momentoch, kedy sa prenesiete do tohto špeciálne astrálneho sveta, nebudete dvakrát skákať od radosti. Špeciálne vytvorené priestory kvázi korešpondujú s reálnym svetom, ktorý je odetý do zasneženého a architektúrou mohutného sveta, pričom ta tam sa pobrali súboje, tu si pomocou extra schopností budete odomykať inak uzamknuté dvere (v skutočnom svete) či inou cestou zdolávať prekážky. Horšie však je, že tieto putovanie sú zbytočne naťahované, postupne až nezáživné a je radosť zistiť, že ste sa niekoľko minút trmácali niekam, kde na vás čaká zamknutá brána, ktorú však neotvoríte, pretože nemáte tú a tú špeciálnu schopnosť, takže čelom vzad a s prázdnou kráčate, respektíve mierne vyklusávate (Baldur nedokáže bežať) späť.

Nesmierne náročný príbeh a pozadie pre bežné publikum v sebe inak ukrýva tradičnú diablovinu. Lepšie vyzerajúcu a možno pre niekoho nepochopiteľnú a ťažšie sa v nej orientuje, ale pokým pristúpite na to, že si sami volíte, či budete s vybranou postavou (na výber je pomerne logicky odlíšená pätica) aj hrať inak alebo postupovať rovnako, takže vám nebudú pripadať natoľko rôznorodé. Ale ide to, a to aj vďaka skill stromom. Možno spočiatku príliš jednoduché a nedostanete hneď špeciálne ability, ale len zlepšujete základné vlastnosti. Lenže ak sa do toho zamiešajú runy, more predmetov, charmy – je to o niečom inom. Runové kamene poznáte všetci: nájdete ich more a môžete ich vkladať do predmetov, čím zvýšite ich účinok v niektorej z oblasti, prípadne si pridáte nejaké bonusy do rezistov a podobne. Možností je nesmierne mnoho. A predmetov „jak by dal“. Charmy sú špecifické. Vezmete niektorí z charmov a vložíte si ho do aktivátoru, dozviete sa, čo musíte spraviť, aby sa vám daný charm stal aktívnym (napríklad zabiť stovku takých a takých nepriateľov) a ak sa vám to podarí, môžete do charmu prvej triedy dať niekoľko rún. Musíte si však vybrať charm, ktorý chcete, aby bol aktívny, pretože inak sa vám podmienky splnenia "neodškrtávajú". Máte charm prvej triedy, môžete sa posunúť ešte vyššie, pričom do charmu druhej triedy vkladáte základné charmy a do tretej triedy zas pasujú len charmy z triedy o úroveň nižšie.

Spočiatku nenápadné profilovanie postavy prebieha výhradne podľa vášho umu a snahy spraviť z daného hrdinu skutočne to, čím má byť. Tomu zodpovedá aj taktika, ktorú musíte používať. Ak je niekto lepší strelec, budete sa snažiť likvidovať ostatných bez stretu s vami, hoci samozrejme môžete zároveň investovať body do fyzického útoku. Niektoré prvky sú zas prebrané z japonských titulov: Je lahôdka si vyhodiť gigantickým mečom protivníka a udržiavať ho vo vzduchu streľbou z energetických zbraní. Raz za čas natrafíte na nepriateľa väčšieho ranku, smrť vám vtedy zaklope na rameno možno viackrát, než ste zvyknutí, avšak postihy nie sú vôbec drastické. Žiadne ubranie skúseností alebo oživenie všetkých nepriateľov. Čo je mŕtve, to už mŕtvym aj ostane a dôjde „len“ k poškodeniu všetkého, čím ste momentálne ovešaní. Niekomu sa tento spôsob pozdávať nemusí, pretože vo svojej podstate zomierať môžete neustále – a zomierať budete omnoho častejšie než v iných podobných hrách. Percento smrti sa však zníži časom, pri vhodnom výbere schopností.

Inak je Too Human typickým akčným RPG, len kvôli konzolovému vydaniu sa z prehľadnejšieho izometrického pohľadu presunula kamera do graficky lukratívnejšieho uhla a dianie je snímané z bližšej vzdialenosti k hlavnému hrdinovi, pričom nie pripútaná výhradne za jeho chrbát. Vojdete do niektorej zóny, pošlete všetko, čo nepatrí na vašu stranu (občas totiž máte po boku pomocníkov, ktorých úspešnosť je však minimálna), pozbierate vypadnuté predmety, orby, dostanete balík skúseností a ide sa ďalej. A takto dokola, až kým hru nevypnete, nedohráte a nespustíte znovu. A znovu a znovu. Prečo to však nevyšlo úplne podľa predstáv, si preberieme v hodnotiacej časti.

GRAFIKA 8 / 10
Vyzerá to úžasne, dobre sa na pozerá, ale zle sa v tom niekedy orientuje. To však nie je problém grafického spracovania. Keďže prichádzajúci koniec sveta bol už dávnejšie predpovedaný s prichádzajúcou obrovskou zimou, je majestátnosť severskej architektúry ešte podporená nepríjemným počasím, tmavými miestami a beznádejou. Rozdielnosť oproti iným fantasy projektov, z ktorých je niekomu už minimálne zle, výborne podtrhuje práve sci-fi prvok, pričom zmiešanie dvoch odlišných „kultúr“ prebehlo úplne prirodzene a ťažko si predstaviť čokoľvek iné. Pre západného hráča to teda nebude ako päsť na oko, čo sa stáva v prípade japonských projektov: či už RPG alebo akčných. Čas budete tráviť v interiéroch, no vzhľadom na megalomanské budovy, podzemia, vesmírne lode, nebudete často vidieť ani na strop, takže si nebudete pripadať ako v príliš úzkom koridore, aj keď cesta je žiaľ zúfalo uzatvorená neviditeľnými stenami. Pri pohyboch ako hlavného hrdinu, tak aj ostatných postáv na obrazovke, síce nebudete skákať od úžasu, no spĺňajú základné požiadavky, pričom už tradične sú animované sekvencie v priebehu úloh správne epické a vytvorené so zmyslom pre ten najmenší detail. Nechýbajú ani tváre s prepracovanou mimikou, ale to je práve to, čo robí z epických RPG (i keď akčných) tú správnu lahôdku. Ľudská stránka vašej postavy (pričom si v priebehu hry budete môcť vybrať, či ostanete verní humanizmu alebo vykročíte smelo k božskej dokonalosti) je následne v ostrom kontraste s nepriateľmi robotického rázu, ktorí sú už na pohľad tí zlí. Grafickým spracovaním ide o podmanivý kúsok, len škoda, že menej interaktívny.

INTERFACE 5 / 10
Vulgárne napísané: keby bolo niekoho povesiť za prirodzenie do prievanu, tak jednoznačne človeka stojaceho za kamerou. Ovládanie samotné je totiž fajn, dokonca zaujímavé a relatívne originálne. Postavou hýbete klasicky analógom, strieľate pomocou tlačidiel LT a RT (do ruky môžete vziať totiž dve slabšie pištolky alebo silnejšiu zbraň do oboch rúk) a zbraňami nablízko sekáte pomocou druhého analógu. Čo je na jednej strane neskutočne zábavné, pretože ak sa naučíte vytvárať rôzne kombá a bezbolestne ich kombinovať, dopĺňať, kopiť na seba, no proste sa v súbojoch orientovať, budete sa aj nesmierne baviť - no to je len jedna strana. Potom totiž zistíte, že kamera je zlá, často veľmi zlá, dokonca až tak, že sa pozeráte na seba ako bežíte do náruče nepriateľom, no keďže ich nevidíte a manuálna korekcia kamery chýba, je to tak trochu nepríjemné. Teda viac než trochu. Ešte náročnejšie je mierenie: klasicky automatické, lenže nadávať budete v každom druhom momente, pretože strieľate do prázdna, neviete zamerať v chumli postáv bossa, ale kurzor preskakuje zo slabej potvory na vráta od stodoly. Na mieste totiž stáť nebudete / nemôžete / proste je to samovražda. Takže bežíte vpred húfu protivníkov, snažíte sa čo najviac ich postrieľať, potom vezmete nohy na ramená a: niekedy sa stane, že dokážete strieľať na nepriateľov, inokedy nie. Haha, zábavy kopec a nervy pokojné.

Je to frustrujúce, začnete zbytočne strácať životy, zamotávať sa, čo je v prípade akčného RPG osudná chyba. Ešteže smrť nie je tak nepríjemná, teda ak oželiete niekoľko desiatok sekúnd animácie, ktorá sa nedá zrušiť. Ako za trest. Ovládanie mohlo byť príjemné a vidíte zaujímavé prvky, všetko máte prehľadne na obrazovke, dokonca aj v menu, ktoré obsahuje milión plus jednu položku, sa napokon budete orientovať pomerne poľahky, len si potrebujete zvyknúť na veľké množstvo záložiek a rolovanie v nich. Ale kamera a iniciatíva automatické mierenia „pánu bohu do voken“ vám drzo napľuje do očí a smeje sa. Niektoré monumentálne scény sú teda znehodnotené hľadaním smeru pochodu, prípadne vymotanie sa do pozície takej, z ktorej vidíte, kam vôbec strieľate. Fyzické útoky sú však skvelé. Analógom si určíte smer útoku, skombinujete so pohybom a už to ide. Je obdivuhodné ako dokáže zaujať tak jednoduché ovládanie a užívate si pri vhodnej postave neustále lietajúcich protivníkov. Nič to však neznamená, pokým vás ovládanie ako také často otravuje (raz sa dokonca kamera prepne do klasicky arkádového top-down pohľadu ako v arkádach spred 15 rokov a postavu vidíte z vtáčieho pohľadu!). Prísne hodnotenie, ale nutné.

HRATEĽNOSŤ 7 / 10
Hrateľnosť akčných RPG netreba žiadnemu fanúšikovi bližšie predstavovať a poukazovať na jej príťažlivosť, ktorá dokáže pritiahnuť a donúti hráča vylepšovať si svoju postavu znovu a znovu. Poznáme to, vieme to, zažili sme to. Ak náhodou niekto nechápavo krúti hlavou, nedá sa nič iné ako odporučiť niektoré PC hity: či už je to tradičné Diablo (prvý i druhý diel s datadiskami) či Titan Quest (taktiež s prídavkom) alebo napríklad Dungeon Siege 2 pre menej náročných. Tam sa skrýva ligotajúci sa poklad príťažlivosti, ktorý má vo svojich útrobách aj Too Human. A preto sa mu bližšie venovať nebudeme, radšej poukážeme na chyby.

Áno, príbeh je fajn, pozadie je super a môžeme sa o úžasnom výbere a spracovaní rozprávať až do Vianoc, avšak najprv príde facka. Ste vhodení do hlbokej vody a hráč neznalí situácie (predsa len, kto z vás pozná severskú mytológiu viac ako z počutia?) začnú tápať, telo klesať, hltáte vodu, lapáte po dychu, až na sa napokon bezbranne na celý ten zamotaný príbeh vykašlete. Chyba to samozrejme je trochu i v samotnom hráčovi, ale prečo vývojári porušili hneď základné pravidlo epických hier, čiže uvedenie do daného sveta a postupné vysvetľovanie, či dávanie indícií alebo ponúkajúc historické pozadie pre toho, kto po ňom baží? Tu nič také nenájdete. Je to flákareň, ktorú treba odsúdiť, pretože, hoc môžu fanúšikovia nadávať, hry musia byť zrozumiteľné pre každého. Tým pádom utrpí hrateľnosť, pretože je titul zbavený zaujímavého podkladu, na ktorom sú vystavané základy.

Niekomu to príde ako drobnosť, ale predmetov je obrovské množstvo. Nevadilo by to, veď inventár sa dá jednoducho nastaviť tak, že kvalitnejší predmet automaticky nahradí ten slabší a nemusíte sa starať o vyhadzovanie zbytočností z inventáru. Problém je však v tom, že predmetov je skutočne až príliš a keďže platí podivné pravidlo vypadávania predmetov vhodných pre vašu úroveň (maximálne o pár levelov viac), nachádzate vhodné zbrane, brnenia na každom druhom rohu a na každom treťom už máte lepší predmet ako ten, ktorý práve používate. To, že sa pri smrti ničia, je fajn a občas musíte zmeniť svoju zostavu. Len v prípade niektorých zbraní však spravíte výnimku a ponecháte si ich vo výbave do zásoby, veď o chvíľu zaručene príde niečo lepšie. Takmer bezvýznamné sa však stáva socketovanie predmetov alebo hľadanie setov - veď načo, keď si daný predmet užijete len krátky čas? Farebne odlíšené veci zbierate ako na bežiacom páse, avšak vzťah si napríklad k netradičným topánkam, ktoré by ste povedzme v Diable 2 nosili pyšne niekoľko hodín, nevybudujete a po pol hodine už máte na labkách nové mokasíny. Inventár preto navštívite vždy po istom čase, aby ste vymenili „staré za nové“.

Ďalšie výrazné chyby už v hrateľnosti nenájdete, respektíve až na spomenuté problémy s ovládaním, tu nájdete všetko, na čo ste v akčných RPG zvyknutí. Rozdeľovanie získaných bodov za skúsenosti mohlo byť o niečo rozmanitejšie, do úvahy mohli byť brané špeciálne vlastnosti a schopnosti, ale to je už zbytočné plakať nad rozliatym pivom. V niektorých prípadoch sa vám zas boj môže zdať značne neefektívny, až zdĺhavý, pretože ste investovali body do nesprávnych položiek (kedykoľvek môžete svoje rozhodnutia zmeniť, všetko anulovať a body rozdeliť bez postihu nanovo) a hrateľnosť môže začať škrípať. Lenže konzolisti nič iné nemajú a Too Human sa stále hrá dobre.

MULTIPLAYER 7 / 10
Kooperatívna možnosť hrania tu prítomná je, dajte si však pri výbere spoluhráča na úroveň jeho postavy, pretože ak je výrazne vyššia, bude to pre vás utrpenie. Množstvo a level nepriateľov budú pre vás náročnejší, než by ste sami zniesli a smrť sa na vás bude ceriť častejšie ako by to bolo vhodné. Vo dvoch sa to však lepšie ťahá a keď sa stretnú dve inak profilované postavy, je radosť hrať a dopĺňať sa. Dokonca sa uvažuje o rozšírení na štyroch hráčov zabávajúcich sa kooperatívne.

ZVUKY 7 / 10
Dabing je nadmieru podarený, budete cítiť majestátnosť z každého rozhovoru a žiadny dialóg nie je nahraný na silu. Výborne odvedená práca sa rovnako spája s audio zložkou priamo v hre, kde to všetko správne reve, škrieka, zbrane štekajú. Všetko je však čiastočne kazené niektorými hláškami a možno až príliš tichými miestami.

HUDBA 7 / 10
Hudba vo vhodných momentoch poháňa hráča smerom k otvorenej náruči plnohodnotnej atmosféry a ucítite jej monumentálnosť, no pri spomienke na famózne skladby napríklad z Diabla, sa soundtrack z Too Human nepresadí až tak vo veľkej miere. Nie, že by išlo o vopred odsúditeľnú vec, skladby si budete vychutnávať, ale do pamäte sa vám jednotlivé melódie a motívy nevryjú.

NÁROČNOSŤ & INTELIGENCIA 5 / 10
Nepriatelia sú hlúpi a nesnažia sa o nič, len na vás bezhlavo útočiť. Na jedno dohranie si vystavte tak 12-15 hodín, potom sa to rozbehne rýchlejšie, ale nič to nemení na zábave, ktorá je rovnaká. Hluposť by mohli predávať aj vaši spolubojovníci, ktorí sú zbytočnou kulisou a viete o nich len preto, že sa vám buď pletú pod nohy, niekedy utrúsia drsnú hlášku alebo zomrú. Úroveň nepriateľov sa prispôsobuje tej vašej, avšak neskôr začnú slabšie parametre nahrádzať početnosťou. Na bossov zas musíte špeciálne, inak si na nich vybijete zuby a animáciu smrti budete poznať do takých najmenších detailov, že sa vám o nej bude aj snívať. Ozrutného trolla s kladivom môžete síce umlátiť, ale jednoduchšie je zničiť strelnou zbraňou jeho štít a potom sa už len dostať za jeho chrbát, vyskákať smerom nahor a vyradiť z činnosti celý kolos pošteklením oceľou svojho meča. Takýto súboj môže pri správnej taktike zabrať 20-30 sekúnd, no keď pôjdete na vec tvrdohlavo, nemusíte mať šťastie ani po 15 minútach. Podobných ozrutných kamarátov si nájdete mnoho, a preto bola do ovládania implementovaná funkcia skoku do strany. Ale na to istotne prídete sami. Nie je to teda ani inteligentné, ani neskutočne dlhé a vlastne vďaka vyššie popísanému rituálu smrti ani náročné, predsa si vás však hra pri sebe dokáže udržať.

ZÁVEREČNÝ VERDIKT 7,6 / 10
Môžete si do rúk vziať kalkulačku a počítať priemerné hodnotenie. Tu hore vidíte len číslo. Tí hráči, ktorí sa nebudú chcieť dostať pod kožu Too Human, nájdu len obyčajné akčné RPG, ktoré má neskutočne neohrabanú kameru, peknú grafiku, kopec zbytočných predmetov, náročnejšie (v zmysle uvažovania, čo vylepším) skill stromy a vo svojej podstate to je len akčná hra. Lenže ak sa odhodláte preniknúť trochu pod povrch hry, skúsite aj sami zapracovať na lovení poznatkov zo severskej mytológie a dáte si záležať na tom, aby ste volili vhodné zlepšenia pre svoju postavu, nájdete pred sebou letný hit, ktorý vás udrží desiatky hodín pri obrazovke. Too Human je akčné RPG – a je len jeho škodou, že musíte vy spraviť ten prvý krok a niečo preto, aby ste si hru užili, aj spraviť. Je to chyba hry, to samozrejme a vývojárom zo Silicon Knights treba pohroziť prstom a do druhého dielu trilógie teda majú čo naprávať, ale bola by obrovská škoda premeškať príležitosť na zahranie si kvalitného akčného RPG. Na Xboxe ich je vieme koľko.

Hru na recenziu zapožičal GAMEEXPRES.SK

Najčítanejšie na SME Tech


Inzercia - Tlačové správy


  1. Ako na refinancovanie hypotéky
  2. Ukážeme vám, prečo je dobré sporiť si na dôchodok
  3. Na čo myslieť v rekonštrukcii bytu
  4. Nečakaným favoritom na predsedu PSK je prešovský advokát Garaj
  5. M-MARKET s novým konceptom KOCKAminiv Prešove
  6. Pivovar Šariš opäť podporí rozvoj domáceho regiónu
  7. Koncert a diskusia s názvom „Otvorene o extrémizme“
  8. Koncert a diskusia s názvom „Otvorene o extrémizme“
  9. Pravda o privátnych značkách. Firmy ich vyrábajú podľa zadania
  10. Splnený sen
  1. Nečakaným favoritom na predsedu PSK je prešovský advokát Garaj
  2. M-MARKET s novým konceptom KOCKAminiv Prešove
  3. Pivovar Šariš opäť podporí rozvoj domáceho regiónu
  4. Športová akadémia Mateja Tótha powered by O2 už na 24 školách
  5. Na čo myslieť v rekonštrukcii bytu
  6. Nová emisia dlhopisov spoločnosti HB Reavis s výnosom 3,25 % p.
  7. Koncert a diskusia s názvom „Otvorene o extrémizme“
  8. Top Ten najviac prehliadaných vozidiel na trhu
  9. Vysoká hra o súdne trovy
  10. 60 rokov európskej integrácie: úspechy a výzvy
  1. Pravda o privátnych značkách. Firmy ich vyrábajú podľa zadania 13 703
  2. Drobné nepozornosti v domácnosti môžu stáť aj tisíce eur 13 587
  3. Ukážeme vám, prečo je dobré sporiť si na dôchodok 5 099
  4. Za 30 rokov sa cena fotovoltických panelov znížila 100-násobne 3 471
  5. Títo Slováci sa rozhodli zveľadiť svoje okolie 2 541
  6. Splnený sen 2 246
  7. Neobjavené emiráty Fujairah a Ajman 1 746
  8. Majte všetky svoje účty za energie pod kontrolou 1 119
  9. 3 slovenské projekty, ktoré sa nestratia ani vo svete 1 085
  10. Zaparkujte tak, aby ste s vaším vozidlom odišli vy, a nie iný 975

Hlavné správy zo Sme.sk

DOMOV

Šitie bez umŕtvenia či facka. Pôrody sprevádza aj násilie, tvrdia aktivistky

Prednostovia pôrodnickych kliník násilie na rodičkách odmietajú.

KOMENTÁRE

Odsúdenci, ktorí dávno prišli o politický vplyv

Aspoň jedna emblematická kauza sa neskončila v stratene a zmare.

Neprehliadnite tiež

Ako najlepšie trénovať pamäť a pozornosť podľa vedy

Po mesiaci trénovania sa pracovná pamäť zlepšila o tridsať percent.

Island má experimentálnu elektráreň. Spotrebuje viac emisií ako vyrobí

Elektráreň dokáže spracovať oxid uhličitý a uložiť ho do podzemia na milióny rokov.

Microsoft vydal veľkú aktualizáciu pre Windows. Pozrite si novinky

​​​​​​​Je zadarmo pre všetkých používateľov Windows 10, vydáva sa však postupne.