SME
Sobota, 31. október, 2020 | Meniny má AurelaKrížovkyKrížovky

Oceány budú stúpať rýchlejšie

Grónsky ľad sa topí rýchlejšie, než vedci predpokladali koncom minulého storočia. Očakávajú preto, že rýchlejšie bude stúpať aj globálna morská hladina. V porovnaní s predchádzajúcimi odhadmi možno až trojnásobne.

FOTOFOTO



BRATISLAVA. Najväčšou vedeckou autoritou, ktorá posudzuje vplyv prebiehajúcej zmeny podnebia, je Medzivládny panel pre klimatické zmeny, IPCC. Jeho posledná správa z roku 2007 preto zrejme zostane rozhodujúcim strategickým dokumentom ešte niekoľko rokov.
Výskum v klimatológii sa však nezastavil a zjavne sa nezastaví ani nárast hladiny oceánov. Najnovšia štúdia z odborného časopisu Nature Geoscience ukazuje, že vzostup globálnej morskej hladiny môže byť oproti predpovediam IPCC dvoj- až trojnásobne rýchlejší. Vedúci štúdie Anders Carlson, profesor geológie a geofyziky z Univerzity v Madisone-Wisconsine povedal, že síce nejde o nijakú katastrofu, napriek tomu sa však treba na zmeny pripraviť.

Pomohla simulácia

Grónsky ľadovcový štít sa topí rýchlejšie, než sa ešte pred niekoľkými rokmi predpokladalo. Keby sa štít, ktorý obsahuje približne 1,7 milióna kubických kilometrov ľadu, roztopil úplne, zvýšila by sa hladina svetových oceánov o šesť až sedem metrov. Vedci sa však zatiaľ nezhodujú v predpovediach, koľko a kedy z grónskeho ľadu ubudne, pretože nie je jasné, ako sa topil v minulosti.

Topenie ľadovca ešte síce nik nevidel, určité porovnanie však existuje, a existujú aj počítačové simulácie. V štúdii preto analyzovali údaje o oteplení a roztápaní sa Laurentidského ľadovcového štítu pomocou počítača.

Obrovský ľadovec, najväčší na severnej pologuli, pokrýval počas poslednej doby ľadovej väčšinu Kanady a časť územia USA. Topiť sa začal v dvoch veľkých skokoch: najskôr pred 9-tisíc rokmi, potom pred 7 600 rokmi; vtedy rástla hladina oceánov rýchlosťou od 1,3 mm do jedného centimetra za rok, zatiaľ čo teraz je 3,3 milimetra ročne. Predtým mal topenie ľadovca na svedomí zvýšený prísun slnečného žiarenia na severnú pologuľu pre cyklickú zmenu sklonu zemskej osi. Dnes sa na ňom s najväčšou pravdepodobnosťou podieľa najmä vypúšťanie oxidu uhličitého do ovzdušia.

Simulácia naznačuje, že skoky nastali v podobných teplotných podmienkach, aké klimatológovia očakávajú pre oblasť Grónska koncom tohto storočia. Ak by sa situácia zopakovala, znamenalo by to aj oveľa významnejší nárast hladiny oceánov. IPCC odhaduje, že Grónsko prispeje k zvýšeniu hladiny oceánov v rozsahu 2,5 až 10 cm za sto rokov. Odhad je však podľa Carlsonovho tímu založený na údajoch z posledných desiatich rokov, a tie sú v ostrom kontraste s tým, čo nás v naj-bližšom desaťročí čaká.

Konzervatívna predpoveď IPCC

Nová štúdia predpokladá, že Grónsko prispeje k nárastu hladiny do konca storočia v rozsahu od 30 do 60 cm. Tí, čo plánujú budovanie sídiel na základe predpovede IPCC, by ju preto mali brať veľmi konzervatívne, odporúča Carlson.

Problémom je aj dnešná infraštruktúra v blízkosti oceánov. Zvýšenie ich hladiny okrem erózie pobrežia prináša znehodnocovanie podzemných zdrojov sladkej vody. Miestami ho možno pozorovať aj viac ako sto kilometrov od pobrežia.

Dobrou správou, najmä pre obyvateľov pobrežných oblastí, isto nie je ani fakt, že aj keby ľudstvo ihneď prešlo na obnoviteľné zdroje energie, a prestalo vypúšťať do ovzdušia oxid uhličitý, hladina oceánov by stúpala ešte najmenej tristo rokov.

Na výskume sa podieľali vedci z NASA, Oceánografického inštitútu vo Woods Hole, Kalifornského technického inštitútu a Univerzity New Hampshire.

Hlavný zdroj: tlačové oznámenie Univerzity vo Wisconsine-Madisone


Grónsko sa topí rýchlejšie ako koncom uplynulého storočia. Vedci v novej štúdii predpokladajú, že tento trend bude pokračovať. ILUSTRAČNÉ FOTO - REUTERS

Skryť Vypnúť reklamu

Najčítanejšie na SME Tech

Skryť Vypnúť reklamu
Skryť Vypnúť reklamu
Skryť Vypnúť reklamu
Skryť Vypnúť reklamu

Hlavné správy zo Sme.sk

Plošné testovanie na Covid-19 v Bratislave.
Stĺpček šéfredaktorky Beaty Balogovej

Testovanie nie je hlasovanie, dajte sa otestovať

Je dôležité, aby štát dokázal otestovať všetkých, ktorí chcú byť zodpovední.

Beata Balogová, šefredaktorka denníka SME

Kam ísť na test, čo s pozitívnymi a čo bude s netestovanými? (otázky a odpovede)

Certifikát z plošného testovania na Covid-19 je vstupenkou do obchodov.

Pri plošnom testovaní sa využívajú antigénové testy.

Neprehliadnite tiež

Podcast Klik

Klik: Apple pravdepodobne pracuje na vlastnom vyhľadávači

Komentovaný prehľad technologických správ.

Podcast Klik
Podcast Tech_FM

Čierne diery sú aj také, aké by nemali byť

Čo nás učí gravitačná astronómia.