The Incredible Hulk - zelený panáčik

No napríklad Hulk, ktorý je dokonca aj Neuveriteľný. Je to hora svalov, je zelený a mláti okolo seba a ako ste už istotne pochopili, je herné spracovanie filmovej adaptácie vytvorenej na základe komixovej predlohy, vhodné pre dve skupiny ľudí a to: a) tí, ktorí chcú dokázať, že hry skutočne spôsobujú agresívne správanie sa jedincov a chcú rukolapný dôkaz a za b) zaslepených fanúšikov zeleného monštra, ktorým stačí to, že to je zelené a hýbe sa to. Lenže, úprimne, to sa už radšej oplatí stiahnuť si niekde zadarmo animovaný gif súbor a bude to prča neporovnateľne lepšia.

Je to jednoducho tak. Komixová predloha v kinách uspeje, pretože obžratý pukancami a naliaty kolalokou vrieskame od úžasu, ako sa nám to len páči, zatiaľ čo jedna mozgová bunka riadi potrebu močenia a veľkej potreby, druhá dáva pokyn k naplneniu gágoru. A tretia – do tretice všetko dobré, takže tam musí byť aj tretia. Jednoducho si do kín ideme oddýchnuť, mozog dáme do režimu spánku a užívame si to. Tak to má byť, každý potrebuje vypnúť. No, lenže potom niekomu skrsne v hlave nápad, že tie oblbnuté teliatka vychádzajúce z kín budú možno tak ohlúpnuté, že sťa zombíci prahnúci po kôre mozgovej uvidia vo výklade Neuveriteľného Hulka, slinka im spadne z úst, chytia do oka tik a hybaj ho cálovať za hru. „Veď tam, voe, je predsa ten super, voe, zelený drtič kostí. Voe? Voe!“ Povedal by si amatér. Lenže my už dobre vieme, vy už taktiež dobre viete a že to oni nevedia, to je ich problém. A čože to vieme? Mno, že plackou s Incredible Hulkom by sme si ani pod fľašu nealkoholického piva nedali. A to je už čo povedať!

Všetky screenshoty nájdete v galérii hry

Prečo? No jednoducho nežijeme v roku 1997. A to je dobre, hoc vtedy sme si užívali svoju mladosť a rezkým krokom kráčajúc po chodníčkoch nepoznaných, odhaľovali nástrahy života. Viete, Incredible Hulk je skutočne zlá, zlá, veľmi zlá a skutočne až hnilobne zelená a zlá hra. Či kopíruje dej filmu, je úplne jedno. Ako nastalo to, že je Hulk zelený a kto to vlastne je, si môžete prečítať v príslušnej tabuľke. Vlastne to ani nepotrebujete príliš vedieť. Vy ste to hovädo v strede obrazovky, chodíte, mlátite, autá vybuchujú, objekty padajú na všetky strany, viete aj skákať - a to sakra vysoko. No a plníte úlohy a beháte po otvorenom meste, ktoré je by malo byť asi New Yorkom. Alebo čímkoľvek. Ale je to New York, je to čierne na bielom v manuáli. Milí moji priatelia i nepriatelia, to je asi tak všetko. Viete ešte dať superšupu alebo vyskočiť supervysoko a postupne si odomykáte nové schopnosti, ktoré sú fajn, ale podobné veci nájdeme pomaly už aj v Solitaire. Plníte úlohy a sú tam aj super zábavné minihry a musíte si dávať pozor, aby ste nerozbíjali toho až príliš, pretože sa nehnevá americká armáda a budú popri vás pobehovať takí malí zelení tajtrlíci.

GRAFIKA 2 / 10
Svojou krásou prekonáva Incredible Hulk Jarmilku Kratochvílovú v najlepších rokoch (pre neznalých – nič moc). Vyzerá to ako z dôb prvých grafických akcelerátorov, keď sa len tí majetnejší z nás mohli tešiť z neskutočne rýchlej karty Voodoo so 4 MB pamäte. Ako tie hry vtedy frčali. No dosť nostalgických spomienok. Nový Hulk vyzerá rovnako. Detailných textúr tu nájdete asi toľko, čo skutočných podpisov Janka S. v parlamentnej prezenčke a navyše to nemá fyzikálny engine, jednoducho autá lietajú, objekty lietajú a všetko lieta, dokonca aj Hulk lieta a keď dopadne, tak popraská pod nim zem. Alebo asfalt. Efekty žiadne: vybuchujúce autá si užijú len tí, ktorí dokážu vnímať niekoľko desiatok stotín sekundy akýsi žltočervený fľak, potom ostane na zemi len obhorený vrak. Samozrejme, treba dať šancu aj mladým, najprv nech preniknú do tajov komplexného to programu zvaný Skicár. Nech si pekne ohmatajú jeho dômyselné funkcie a pokúsia sa spraviť nejaké tie objekty do hry. Ale nech to dávajú zadarmo bezdomovci k Nota Bene a nie pýtať nekresťanské peniaze za taký paškvil.

Ak ste sa tešili aspoň na animácie – najlepšie tie z filmu – bežte si pekne kľaknúť do kúta a tisíckrát napíšete vlastnou krvou na stenu, že prehnaný optimizmus je chorobou vyliečiteľnou. Záber na statický obrázok, duchaplný text sme brali ako vrchol rozprávania príbehu v dobách, kedy sme hákali nad textovkami od Fuku a rozmlátili svoj prvý joy na Didaktiku, ale doba trochu pokročila a keďže si banány môžeme aj v lete kúpiť, patrilo by sa trochu vykročiť s dobou. Zopár animačiek tam však bude, nech tu neklameme. Lebo klamať sa nemá a kto bude klamať, tomu bude musieť Drišľakoviny do konca svojho, pomerne krátkeho, života pozerať. Takže animačky tu budú. Ohavne a v rozlíšení asi tak 640 na 480 pixelov. Ale sú tu! Pozrite sa na obrázky, sami vidíte, že to vyzerá ako ranná sobotná stolica, tak popisu hádam aj stačilo.

INTERFACE 3 / 10
Je fajn, že PC verzia je natoľko prístupná a ponúka aj myš. Lež tohto hlodavca využijete maximálne tak na potvrdenie položky (áno je ľavá packa hlodavcova a nie je ESC - nepýtajte sa, kto prišiel na túto divnú kombináciu, ale keďže sa tvorcovia nazývajú Edge of Reality, možné je zrejme všetko). Žiadny kurzor v menu nenájdete, pekne si budeme ťukať do klávesnice a presúvať kurzor ako svojho času v Norton Commanderi. Keď už prídete do hry, tak z nej po 5 sekundách ujdete. Vydáviť sa. Dobre, vyzerá to skutočne zle, ale máme silné žalúdky, čo to sme už zvládli, takže nás ten pohľad na „čosi“ na obrazovke nerozhodí. Ale rozhodí nás šialená kamera, ktorú ovládate myšou (hurá) a ktorej citlivosť je nastavená tak, že pohnutím o tri milimetre prebehne kamera 180° a keďže vy toto netušíte a začnete hýbať myšou klasicky, pekne si poblijete obrazovku. Takže okamžite z hry von, nastaviť citlivosť na minimum a potom sa môžete veľmi jemne a veľmi pomaly začať trochu pohybovať vy sami a rovnako aj kameru. Pri konzolovej verzii nie je čo riešiť, pretože to rieši gamepad a pri PC verzii nie je čo riešiť, pretože to rieši klávesnica a myš. A celkovo nie je čo riešiť, pretože ovládanie je plochejšie ako väčšina LCD obrazoviek a je nepresné, tak trochu tragicky zastarané a vôbec nemáte pocit, že hru skutočne ovládate. Ale to si užijete pri skokoch z baráčika na baráčik. Ak po 10x spadnete z tej prekliatej malej strechy, pretože sa kamera rozhodla snímať trenky Hulka, nejeden flegmatik pomyslí na fyzické násilie páchané na samom sebe vyhodením vlastného tela cez najbližšie okno z čo najvyššej výšky. Nech človek zbytočne netrpí.

HRATEĽNOSŤ 1 / 10
Ako sa to asi môže hrať. No, nič moc. Vlastne nič. Nula. A ten jeden bod len preto, že je to Hulk a keď sme stlačili W, tak bežal dopredu. A potom sa vedel biť. A vedel chytiť auto a trieskať ním o zem alebo ho hodiť. Ústa otvorené dokorán, niekomu aj niečo ušlo a má to jeden zaslúžený bod. Ono sa to hrá na skutočne kvalitnú hru, ale vy v podstate nerobíte nič užitočné, len beháte a mlátite a skáčete a to je asi tak celé. To máte tak. Sedíte si doma, so znudeným pohľadom si hádžete loptičku o stenu, keď tu tesne pred prekonaním rekordu (12.916 bez jediného pádu!!!) niekto zazvoní. I posilnený návštevou nečakanou kukáte cez kukátko, nádhernú blondýnečku (a modrookú, a so štvorkami a v minišatách) vidíte. No neotvor. Tak sa tvári Hulk. No neskús ho. Lenže otvoríte, bloncka spraví krok smerom vpravo, za ňou stojí stará dôchodkyňa so psími výkalmi zabalenými v igelitovom vrecúšku a hádžuc vám to do tváre stihne zvriesknuť, že pod jej oknami váš pes teda srať nebude. A skôr než stihnete povedať, že vy psa vôbec nemáte, máte v tvári niečo iné a navyše ste dostali metlou po krížoch a bloncka sa už smeje, ovíja okolo plešatého týpka s reťazou okolo krku, ktorú zrejme nejakému čoklovi ukradol a ostanú vám len oči pre plač. Obhádzaný výkalmi, zbitý a vysmiaty. Tak dopadne každý, kto sa rozhodne Neuveriteľného Hulka hrať. Recenzenti majú výnimku, oni sú totiž čistotní a raz týždenne sa sprchujú, takže trochu toho hnedého na sebe znesú. Je to skutočne až tak zlé.

MULTIPLAYER
Hra obsahuje voľbu medzi brunetkou, blond a ryšavou slečnou. Zvolíte si čo najmenšie množstvo oblečenia a s vybranou kráskou sa vrhnete do bahna, kde sa pokúšate sokyňu pokoriť voľným štýlom. Po víťazstve slečna z obrazovky ožije a splní vám tri želania. Ak prehráte, musíte absolvovať nútenú prehliadku šatníka vybranej slečny, ktorý sa končí uspokojením oboch strán. My sme si napríklad zaželali za tanier kačacej masti s pečienkou a bola fakt super. Alebo tak dajako bol ten multiplayer. Alebo tam vôbec nebol?

ZVUKY 3 / 10
Zvuky tam boli. Niekto kričal, niekto vrieskal sťa pavián a potom tam bolo nejaké to bum a tresk a dialógy išli raz nahlas, raz potichu a celé to bolo podivne komické, pretože na to, že sa hra odohráva v New Yorku, je tam ticho pri vypĺňaní daňového priznania. Ešteže je zvukov tak málo, človek aspoň toľko netrpí.

HUDBA 3 / 10
Nie je to síce No Name alebo Desmod, no počúvať to hodinu v kuse, asi si radšej každý odtrhne uši a do krvácajúceho otvoru strčí rúčku od rýľu. Nadoraz. Nech je skladba trvajúca niekoľko desiatok sekúnd akokoľvek super, ona sa po čase opakuje. Pamätáte sa na jednu epizódu s Priateľov, keď Ross predvádzal svoje skladby? Niečo podobné, len ste počuli v b-čkových amerických filmoch. Alebo nemeckých detektívkach.

NÁROČNOSŤ & INTELIGENCIA 1 / 10
Náročnosť na súdnosť hráča maximálna. Inteligencia čohokoľvek v hre tragický minimálna. Oprite o múr hrable, prineste si vedro s vodou okolo ktorého poukladajte v tvare šesťuholníku gumových medvedíkov (po štyroch na jednu kôpku), pridajte krstný list a kópiu maturitného vysvedčenia a máte dokonalý model umelej inteligencie z hry Incredible Hulk. Ono sa ostatní zasekávajú, sú proste idioti a keď sa už zdá, že by to recenzent mohol opísať klasikou (vidí vás to, ide to po vás), tak spravia nepriatelia niečo, čo by asi ani hádam naši papaláši nedokázali vymyslieť. A potom sa to zamotáva, nik nedokáže prísť na to, čože to vlastné tí panáčikovia robia a prečo to robia a ako to robia. Možno až tak pokročilá, že musí prepočítať i vplyv mesiaca a menštruácie priateľky hlavného programátora (bože, daj nech to je žena) v nejakom podivnom paralelnom vesmíre. Boh nám žehnaj. Nejde o to, ako dlho trvá dohranie. Víťazom je ten, kto to vydrží hrať najdlhšie. Pri všetkej úcte – štyri a pol hodiny opakovania tých istých činností zrejme nik neprekoná.

ZÁVEREČNÝ VERDIKT 1,5 / 10
Také pekné číslo. Skromné, ale aj to je číslo. Incredible Hulk je bieda a kopíruje nielen sám seba (od úvodných skromných minút do záverečného finišu), ale aj hry iné. Škoda len, že tie majú na sebe načmárané vyrobené v roku 1997. Ale taký je už život a kopírovať sa nemá! Maximálne tak raz za čas ako autor tohto článku, ktorý na záver záverečného verdiktu sprosto okopíroval záver úplne iného článku od úplne iného autora (mierne upravený pre daný text) a za to si zaslúži byť popoťahovaný. Takže? Ak máte radi komixové postavičky, spravte jediné: nechajte sa najať na lekárske pokusy s novými liekmi a ak vám po nich vďaka vedľajším príznakom vypadajú zuby, predajte z nich zlaté korunky. Potom si za získané peniaze kúpte nejaký komix so zeleným Hulkom alebo si zabehnite na film. Zložte svoje jazvami a vpichmi po utišujúcich liekoch poznamenané telo do kresla (či už u vás doma alebo niekde v kine) a pokým sa začítate do prvých bublín / pozriete úvodných desať minút filmu, bezzubými ústami minimálne trikrát nábožne zamumlajte: Incredible Hulk je borec. Vzhľadom k tomu, že vás od vynikajúcej predlohy raní mŕtvica, bude to jediná možnosť ako jej vyjadriť svoju úctu. Hrou to nespravíte, hrou si to len pohihňáte.