SME
Utorok, 19. január, 2021 | Meniny má MárioKrížovkyKrížovky

Elixír mladosti? Prečo nie?

Ľudia oddávna túžia po dlhšom živote či aspoň mladosti, ako ilustruje päťtisícročný príbeh o kráľovi Gilgamešovi zo sumerského mesta Uruk. Mnohí údajne hľadali a niektorí aj našli elixír života či elixír mladosti. Iba mýty?

Vedcom nejde iba o predĺženie veku, dôležité je udržať si maximálnu fyzickú a mentálnu sviežosť. Zakladateľ Microsoftu Bill Gates, ktorý bude mať 28. októbra 53 rokov, je podľa všetkého na dobrej ceste.Vedcom nejde iba o predĺženie veku, dôležité je udržať si maximálnu fyzickú a mentálnu sviežosť. Zakladateľ Microsoftu Bill Gates, ktorý bude mať 28. októbra 53 rokov, je podľa všetkého na dobrej ceste. (Zdroj: REUTERS)

Môže byť, no určité možnosti odkrývajú aj vedci.

BRATISLAVA. Túžba po čo najdlhšom živote a zdraví do vysokého veku je pre nás prirodzená. Popri liečbe akútnych a chronických ochorení v mladšom veku a úsilí o maximálnu nápravu dôsledkov úrazov je to de facto hlavný cieľ medicíny. Nik, samozrejme, nečaká, že obidva tieto ciele možno dosiahnuť absolútne, teda posúvať dĺžku života i plnej aktivity donekonečna. Bránia tomu dve objektívne bariéry.

Po prvé, patríme k pohlavne sa rozmnožujúcim organizmom. V ich prípade je smrť daňou za vysokú mieru evolučnej pružnosti, schopnosť populácií dlhodobo sa prispôsobovať premenlivým podmienkam životného prostredia. Okrem toho nie je mysliteľné mať nažive priveľa generácií naraz - na to jednoducho nepostačuje ani priestor, ani potrebné zdroje.

Skryť Vypnúť reklamu

Po druhé, patríme k najzložitejším mnohobunkovým organizmom. Opotrebovanie našich tkanív a orgánov časom sa javí ako prirodzené hromadenie porúch, ktoré opravné mechanizmy tela prestávajú zvládať.

Kde však ležia hranice týchto dvoch obmedzení? Je druhé také pevné ako prvé? A ako blízko k nim môžeme preniknúť?

Predpovede a skutočnosť

Biomedicínsky výskum sa sústreďuje najmä na choroby, defekty a úrazy. Vyplynuli však z neho aj čiastkové odpovede na spomenuté otázky. Popri všeobecnom výskume sa navyše čoraz viac rozmáhajú priame štúdie mechanizmov starnutia. Celkove to už vyzerá, že v moci vedy by predsa len mali byť isté možnosti významne posunúť terajšiu typickú hodnotu dĺžky života. Pomaly bude v najbližších desaťročiach rásť tak či tak. Ešte podstatnejšie je však úsilie predĺžiť fázu, kedy sú ľudia fyzicky i duševne štandardne aktívni. To má vzhľadom na strmo rastúce náklady medicínskej starostlivosti vo vyššom veku skutočne kľúčový ekonomický a celospoločenský význam.

Skryť Vypnúť reklamu

Odborníci často hovoria o neprekonateľnej hranici dĺžky života na úrovni 120 - 125 rokov. Lenže predpovede prekonávajú skutočnosť. Očakávaná typická dĺžka života nemala prekročiť 85 rokov. Japonské ženy sa tým už teraz nedávajú odradiť a podľa novších názorov do roku 2050 túto hranicu presiahnu vo všetkých rozvinutých krajinách.

Platí to i pre človeka?

Z pokusov na modelových organizmoch, ako sú kvasinky, hlísty, ovocné mušky drozofily a myši, vyplynul všeobecný záver o pružnosti dĺžky života. Samozrejme, vždy je tu otázka o miere prenosnosti takýchto záverov na človeka. Neslobodno však zabúdať, že mnohé základné genetické, biochemické a fyziologické systémy máme s týmito tvormi spoločné, osobitne s myšami - sú to cicavce ako my, hoci malé. Dnes už sú známe mutácie niekoľkých stoviek špecifických génov, ktoré môžu výrazne - zhruba o polovicu - predĺžiť typické trvanie života spomenutých organizmov. Zväčša sa týkajú inak evolučne zachovávanej vnútrotelovej regulácie rastu, energetickej a látkovej výmeny, výživy a jej vnímania organizmami (chuť, čuch, pocit sýtosti a hladu) a rozmnožovania. Teda takzvaných signálnych dráh, ako dráhy inzulínu a inzulínu podobného rastového faktoru (IGF-1), cieľa rapamycínu (TOR) a prenosu elektrónov v mitochondriách čiže vnútrobunkových "elektrárňach". Dlhší život najčastejšie vyplynie z potlačenia aktivity takých dráh. Zdá sa, že v pozadí tohto javu je jednak pokles hromadenia škôd v tele, jednak zvýšená miera jeho údržby a opravy, niekedy oboje.

Skryť Vypnúť reklamu

Skrytý potenciál génov

Akoby tieto mutácie znovuobnovovali "zabudnuté", deaktivované alebo potlačené funkcie predmetných génov. Potvrdzuje to záver, že pri génoch je dôležité skúmať nielen ich aktuálnu funkciu, ale aj bývalú (čo možno odhaliť porovnaním genómov rôznych organizmov) či potenciálnu. Podľa niektorých názorov bude lepšie, keď gény necháme tak. Nie sú to ale nedotknuteľné objekty. Fungujú tak, ako ich k tomu priviedol prírodný výber. V našom prípade už popri prírodnom výbere pôsobia aj iné faktory. Mnoho génových mutácií, ktoré predlžujú život, má účinky, ktoré zodpovedajú dôsledkom zníženia kalorického príjmu - pravda, bez vysloveného hladovania. Tu pokusy dospeli až ku psom. Zdá sa, že to pôsobí paralelne, ale zväčša samostatne, s utlmovaním spomenutých signálnych dráh, ktoré vedú k starnutiu. Všeobecne stúpajú nádeje, že nasadenie pomerne jednoduchých farmakologických látok na báze napríklad resveratrolu (známa zložka, ktorú obsahuje najmä červené víno), fisiténu, rapamycínu či metformínu, umožní predĺžiť život. Zvlášť v kombinácii s kmeňovými bunkami pri náhrade vekom neopraviteľne poškodených tkanív a orgánov. To ešte pred dvomi desaťročiami vyzeralo ako fantázia.

Skryť Vypnúť reklamu

Realistický optimizmus

Myslieť si, že my ľudia dokážeme absolútne vzdorovať obmedzeniam, ktoré pre nás vyplývajú z faktu, že sme vzišli z prírody a stále tvoríme jej súčasť, by bolo arogantné, ba pochabé. Takmer určite máme definitívne hranice, ak sa chceme pridržať svojho biologického základu a nevteliť sa do robotov; koniec koncov aj tie budú mať svoje obmedzenia. Ľudskosť však spočíva aj v zužovaní očividne od prírody zvyškového priestoru medzi aktuálnymi a definitívnymi hranicami každého organizmu.

Povzbudivým súhrnným výsledkom vedy je konštatovanie, že ešte máme kam postupovať. Na druhej strane nemôžeme byť prehnane optimistickí; je tu napríklad faktor rakovinových ochorení, ktorých výskyt stúpa s vekom. Bez vyrovnania sa s týmto problémom nemožno uspieť. No dosiahnutie priemeru 120 - 125 rokov a získanie 30 - 40 rokov života pri plnej sile (do stovky?) by to nemuselo byť nereálne.

Skryť Vypnúť reklamu

V najnovšom čísle časopisu Nature zhrnuli aktuálnu situáciu Jan Vijg z Kolégia A. Einsteina v New Yorku a Judith Campisiová z Buckovho ústavu pre výskum starnutia a Lawrenceovho berkeleyského národného laboratória v Kalifornii.

Hlavný zdroj: Nature z 28. augusta 2008

Skryť Vypnúť reklamu

Najčítanejšie na SME Tech

Skryť Vypnúť reklamu
Skryť Vypnúť reklamu
Skryť Vypnúť reklamu
Skryť Vypnúť reklamu

Hlavné správy zo Sme.sk

Palác pri Čiernom mori má podľa Navaľného patriť Putinovi.
Ilustračné foto.
KOMENTÁR PETRA TKAČENKA

Ako Sulík s Remišovou zle zapli gombík

Didaktická príručka pre budúcich členov koalícií.

Peter Tkačenko
Ilustračná fotografia.

Neprehliadnite tiež

Petržalský domov seniorov v Bratislave počas začatia očkovania zamestnancov a klientov v zariadeniach sociálnych služieb (ZSS) na prevenciu ochorenia COVID-19.
Podcast Klik

Klik: Ako vás na internete sledujú a čo s tým robiť

Čo všetko sa o vás môžu na internete dozvedieť.

Podcast Klik.

Rok 2020 bol jeden z najteplejších. Nepotreboval ani pomoc

Musíme sa pripraviť na ďalšie rekordy.

Rok 2020 sa začal nezvyčajne silným obdobím požiarov v Austrálii.

Inzercia - Tlačové správy

  1. Prvá 2-stupňová akumulátorová snehová fréza na trhu
  2. V centre Bratislavy ako na dedine. Ako sa býva v hlavnom meste?
  3. Mozog Penty na kolenách: Aký je Hačšákov príbeh v Pente?
  4. SME.sk zaznamenalo rekordný nárast záujmu čitateľov
  5. Sedem najznámejších pyramíd v Mexiku
  6. Zima v koži atopika: aká je starostlivosť o pokožku s ekzémom?
  7. Zákazníkov čoraz častejšie zaujíma pôvod výrobkov, ktoré kupujú
  8. 10 vecí, pre ktoré sa oplatí navštíviť Dominikánsku republiku
  9. Historická revue: Kam sa podeli Kumáni, Valasi a iné etniká?
  10. Wellness trendy, rozhovory a rady pre lepšie zdravie
  1. Pandémia presúva zákazníkov do online priestoru
  2. V centre Bratislavy ako na dedine. Ako sa býva v hlavnom meste?
  3. Najobľúbenejšie auto Slovákov je opäť ŠKODA
  4. PLANEO Elektro funguje aj počas lockdownu - má akčný výpredaj
  5. Mozog Penty na kolenách: Aký je Hačšákov príbeh v Pente?
  6. MATADOR Group mení vizuálnu identitu značky
  7. Fokus očná optika sa stala exkluzívnym partnerom značky Nikon
  8. Turizmus za účelom estetickej chirurgie v čase pandémie
  9. Sedem najznámejších pyramíd v Mexiku
  10. SME.sk zaznamenalo rekordný nárast záujmu čitateľov
  1. Mozog Penty na kolenách: Aký je Hačšákov príbeh v Pente? 26 319
  2. V centre Bratislavy ako na dedine. Ako sa býva v hlavnom meste? 23 022
  3. 10 vecí, pre ktoré sa oplatí navštíviť Dominikánsku republiku 12 346
  4. Sedem najznámejších pyramíd v Mexiku 10 713
  5. Wellness trendy, rozhovory a rady pre lepšie zdravie 7 625
  6. SME.sk zaznamenalo rekordný nárast záujmu čitateľov 7 231
  7. Ohlúpli sme počas Covid roka? 7 050
  8. Ekologická móda? Slovenská firma dokazuje, že to ide 6 560
  9. Produkujeme viac odpadu, kompostujeme len tretinu 6 409
  10. Nakupujete online? Toto potrebujete vedieť 5 647