BRATISLAVA. Ak ste ženatý muž a chcete žiť dlhšie, britský časopis New Scientist vám odporúča: nájdite si ešte jednu manželku. Ako to urobiť vzhľadom na naše zákony, veľkosť panelákových kúpeľní a priemerné zárobky týždenník síce nevysvetľuje, no informácie, ktoré uvádza, sú napriek všetkému zaujímavé. Možno iba ako pripomienka, že žiť možno aj inak.
Desať rokov nie je málo
Tím Virpi Lummaaovej, ekologičky z britskej Sheffieldskej univerzity, skúmal dĺžku života mužov nad 60 rokov v 140 krajinách, kde sa v určitej miere praktizuje polygamia, a v 49 krajinách, kde prevažuje monogamia. Vedci, ktorí vychádzali zo štatistiky Svetovej zdravotníckej organizácie (WHO), rozdelili 189 krajín do štyroch kategórií od úplne monogamných do prevažne polygamných. Zobrali do úvahy aj výšku hrubého domáceho produktu a priemerný príjem na hlavu, aby sa vyhli skresleniam vyplývajúcim z rozdielnej životnej úrovne, lepšieho stravovania a vyššej úrovne ochrany zdravia v západných monogamných spoločnostiach.
Záver, ku ktorému došli, je pozoruhodný. Rozdiel v priemernej dĺžke života predstavuje 12 percent v prospech polygamných mužov. Ak teda v našich krajoch máte teraz šancu dožiť sa takmer osemdesiatky, v polygamii by bola táto šanca takmer o desať rokov vyššia.
Hypotéza starého otca
Prvé možné vysvetlenie, na ktoré sa tím sústredil, bola hypotéza starého otca. Z overenej hypotézy starej mamy totiž vyplýva, že čím dlhšie žije stará mama, tým viac vnukov sa jej narodí - v priemere to vychádza približne na dvoch vnukov každých desať rokov. Čiže dlhý život starej mamy má svoj evolučný význam, lebo upevňuje základy rodu. Nemohlo by to isté platiť aj pri mužoch?
Lumaa spolu s kolegom Andym Russellom skúmali fínske archívy z 18. a 19. storočia, keď sa ľudia prakticky nesťahovali, antikoncepcia neexistovala a luteránska cirkev tvrdo uplatňovala monogamný systém. Znovu sa oženiť mohli iba vdovci, a keď im nová manželka porodila deti, mali v priemere viac potomkov. V porovnaní s mužmi, ktorí sa oženili iba raz, mali síce viacej synov a dcér, no prekvapujúco nemali viacej vnukov. Z historického výskumu dokonca vyšlo, ako keby prítomnosť nového starého otca v rodine vnukom skôr skracovala život, čo je presný opak efektu starej mamy. Možnože tu fungoval skôr efekt Popolušky, teda že nevlastné dieťa je potláčané.
Hypotézu starého otca ako dôvod na dlhovekosť museli vedci vynechať.
Jednoduchšie vysvetlenie
Pes dlhovekosti však môže byť zakopaný v počte priamych potomkov: muž, ktorý privedie na svet viac synov a dcér s viacerými ženami, žije dlhšie, pretože má stimul na to, aby sa lepšie staral o svoje zdravie. Jednoducho potrebuje viac rokov ďalšieho života na to, aby poskytol oporu svojim priamym potomkom. Súhlasí to aj s faktom, že muž môže mať dieťa prakticky hocikedy, aj po osemdesiatke, zatiaľ čo žena je tejto možnosti po menopauze zbavená.
"Je to dôveryhodná hypotéza," povedal pre New Scientist Chris Wilson, evolučný antropológ z Cornellovej univerzity v New Yorku, ktorý si vypočul referát o polygamii na stretnutí Medzinárodnej spoločnosti pre ekológiu správania v Ithake. Dodal, že veci môžu byť aj jednoduchšie. Ak sú manželky závislé od spoločenského postavenia svojho starnúceho muža, zahŕňajú ho pozornosťou a opaterou. "Neprekvapuje ma, že v týchto kultúrach žijú muži dlhšie ako v monogamných. Koniec koncov, keď sa z muža stane vdovec, nemá sa oňho kto starať."
Lumaaová a jej tím vytvorením škály od monogamie k polygamii urobili prvý krok. Teraz v analýze zákonitostí manželského života pokračujú. Bude zaujímavé, čo ešte zistia. Možno aj to, že nárast dĺžky života v polygamii je špecifický úkaz pre určitú skupinu ľudí, možno niečo ako rozšírenie génov šprintérskeho behu na Jamajke.
Tým, čo si už zvykli na jednu manželku, by prítomnosť druhej mohla život skôr skrátiť.