Bolo to vraj „jednoduché". Petra poslala svoj životopis na jobs@ google.com a o tri dni jej zazvonil mobil. Po neformálnom rozhovore s personalistkou nasledovalo pozvanie na päť osobných interview s piatimi softvérovými inžiniermi. „Ako naschvál som práve v ten deň dostala teplotu. No o dva týždne som už sedela pred dvoma 24-palcovými monitormi v Kalifornii a písala som kód pre firmu, o ktorej kedysi len snívala."
Petra sa často nevyhne poznámkam na svoj výzor. Vyskúšala si aj prácu modelky a vždy sa nájde niekto, kto sa spýta, ako sa taká krásna žena môže venovať niečomu takému nudnému, ako je informatika. Ona však svoju prácu považuje za veľmi kreatívnu a v médiách si vyslúžila aj označenie „čarodejnica z Googlu". Kamarát astrológ jej raz rozprával o stredovekých čarodejniciach, ktoré používali zaklínadlá. „Programovací jazyk je vlastne skupina zaklínadiel, tie tvoria slová, ktoré čosi vytvárajú. A to „čosi" zvládne za pár sekúnd toľko práce, ako človek za tri týždne... neuveriteľné," vraví Petra. Jej zaklínadlá sú väčšinou slová z programovacích jazykov Java, Python a C++.
Ak nie je noc, je veľmi pravdepodobné, že Petra práve sedí v Kalifornii za počítačom. Na váš e-mail odpovie okamžite a súdiac podľa vysokého počtu smajlíkov ju zastihnete vždy dobre naladenú. „Som on-line doma i v práci, teda vlastne takmer stále. Denne dostávam vyše dvesto e-mailov, tak radšej odpoviem hneď, aby som neskôr nezabudla. Pracujem s kolegami v Európe, Indii, Číne a v Japonsku, musím mať preto na mysli aj časové zóny." K svojim žilinským koreňom sa však Petra hrdo hlási: „Som Žilinčanka ako repa!"
Rada pečie zákusky
„Z predmetov na základnej... hm... tam ma asi nebavilo nič, okrem matematiky. Jediné, na čo si spomínam s radosťou, sú rezy kockou, ktoré sme sa učili, myslím v ôsmom ročníku. A, samozrejme, informatika. Na univerzite v Santa Clara som zasa mala superpredmet o histórii žien v USA." Petra nedelí záľuby na mužské a ženské, ale podľa kreativity. „Čítanie knihy nepovažujem za veľmi kreatívne, ale také pečenie zákuskov áno. Nemám problém robiť nekreatívne činnosti, ale skôr len v pozadí. Pozerám telku, a pritom robím ešte niečo iné." Ako dvanásťročná si chcela otvoriť stánok s palacinkami a nevedela pochopiť, prečo jej okolie nebolo z toho nadšené - "veď palacinky s Nutellou má predsa každý rád". V trinástich si ušila sako na šijacom stroji, ale takisto skrutkovala nábytok a pomáhala otcovi v dielni.
Petra je tiež autorkou zaujímavých čiernobielych kresieb, pripomínajúcich čipku (softvérová inžinierka má hneď poruke odkaz na konkrétnu webovú stránku: http://picasaweb.google.com/zaskodnik/Artwork).
Keďže má podnikavú dušu, kresby aj na Slovensku predávala, a veľmi úspešne. Dnes ju baví hlavne spanie, varenie, dizajn interiéru, softvér, organizovanie tematicky zameraných párty a fotografovanie, teda všetko, čo je kreatívne. „Nuž, spanie asi nie je, ale spím naozaj rada. Desať hodín denne cez týždeň a jedenásť až dvanásť cez víkendy."
Ty budeš googlačka!
Petrin otec je vraj všetko možné: inžinier, žurnalista, dopravák, vegeťák, šampión v robení zemiakových placiek, maniak do mobilných telefónov a počítačov. Mama je učiteľka matematiky a výtvarnej výchovy. „Je hyperaktívna a závislá od jedál s vysokým glykemickým indexom to mám po nej," vraví Petra. „Je to super obetavá žienka, s energiou a organizačnými schopnosťami aj za štyroch ľudí. Vedie neziskovú organizáciu Priatelia stonožky a ako dobrovoľníčka pomáha nemocniciam získavať finančné prostriedky na kúpu prístrojov pre detské oddelenia. Mama má silné estetické vlohy a je veľmi, veľmi poriadkumilovná." Otec zasa viedol Petru k vzdelaniu a k ctižiadostivosti. „Pred prvým interview v Googli som vedela, že mám mizivé šance čisto zo štatistického hľadiska, do Googlu sa denne hlási 1300 záujemcov o zamestnanie. Ale otec ma presviedčal: Peťka, vravím ti, toto ti vyjde, viem to. Ty budeš googlačka!" Rodičia chceli mať chlapca a dievča. „No a majú mňa a sestru," smeje sa. Sestra žije vo Philadelphii a sú vraj úplne odlišné. „Ona napríklad na Vianoce ochotne poupratuje, kým ja varím s mamou. Ja zasa rada s mamou labzujem po obchodoch a sestra viac než hodinku niečo také robiť nevydrží."
Kariéra modelky
„Mala som štrnásť rokov a sedela som v autobuse o 23:30 večer," spomína Petra. „Prisadla si ku mne žena a spýtala sa: Koľko máte rokov? Myslela som si, že mám prúser, lebo som tak neskoro vonku, ale hneď spustila, že mám krásne pehy a pozvala ma na kasting. Už o dva týždne som začala spolupracovať s jej agentúrou. V sedemnástich som sa v súťaži Princezná Žilinského kraja umiestnila na prvom mieste v rebríčku „kontesa". Na moje sklamanie, na rebríček „princezná" som bola príliš mladá (smiech). Teraz sa nad tým len usmievam. Nechce sa mi veriť, že som sa na to dala. Na kasting vtedy prišla aj Zuzana Belohorcová. Aj Andrea Verešová, ale tá nakoniec nesúťažila." Petra robila manekýnku a hostesku, s fotením začala až v USA. „No skôr len ako model pre kamarátov, ktorí fotia pre zábavu. V žiadnom prípade nie som nejaká profesionálna modelka. Je to len jedna z vecí, ku ktorým som mala možnosť privoňať, alebo ich ochutnať." Petra si však stále udržiava priam modelkovské miery, pri výške 171 centimetrov sa jej váha pohybuje medzi 48 a 52 kg. „Záleží od toho, koľko čokoládových dezertov naše googlekafetérie vyprodukujú." Nebola vraj však pekným dieťaťom. „Oh! Ako novorodenec som bola priam ohyzdná, taký dlhý červík s čiernymi chlpmi na hlave a na chrbte. Chvalabohu to vypadalo," smeje sa. „Na základnej škole sa mi spolužiak Miloš, ináč super človek, smial, že som pehavá krava. Veľmi mi to uberalo na sebavedomí. Teraz mám na sebe najradšej práve svoje pehy."
Krásna žena a rozumie softvéru?
V USA sa vraj nikto nepozastavuje nad tým, že pekná žena môže byť úspešnou softvérovou inžinierkou, no na Slovensku áno. „Niektoré dievčatá sa pýtajú, prečo robím takú ťažkú prácu, ale vždy mi držia palce. Žiaľ, negatívne reakcie som zatiaľ pocítila len od zopár slovenských mužských „kolegov z oboru", ktorí si nechcú pripustiť, že žena dokáže robiť to, čo oni, alebo aj viac. Chcú sami sebe nahovoriť, že nie som taká dobrá ako oni, že nie som ozajstná vývojárka - „developerka", ale že som len obyčajná testerka alebo nahadzovačka dát. Niektorí si, žiaľ stále myslia, že žena patrí k hrncom. To sa ma však netýka, lebo to svedčí o egu iných ľudí. Ja však verím, že tento pohľad na ženy sa časom zmení. Dennodenne pracujem s nesmierne schopnými slečnami a dámami inžinierkami.
Čo vlastne Petru na informatike baví? „To je, ako by ste sa pýtali ženy v domácnosti, čo ju baví na jej práci. Môže vám vymenovať veľa činností. Aj na počítači sa dá robiť nesmierne veľa vecí, je to bezodná studňa možností. To je na tom úplne super. Môžte vytvoriť softvér, ktorý používajú milióny ľudí, vymyslieť kód, ktorý ušetrí veľa manuálnej práce, organizuje vaše informácie, recepty, fotky, dokumenty. Môžete vytvárať pomôcky pre všetky svoje on-line potreby. Jedno z našich hesiel je „Zameraj sa na užívateľa a ostatné bude nasledovať".
Ako sa vytvára softvér? Najprv treba identifikovať problém. Napríklad, že ľudia, čo urobia preklep, nevidia výsledky vyhľadávania, ktoré očakávajú. Softvérový inžinier musí vymyslieť riešenie. V tomto prípade je to funkcia „mali ste na mysli". Pomáhala som s jej lokalizáciou pre Česko a Slovensko, no bol to len môj malý vedľajší projekt. Je to super funkcia, ktorá umožní ľuďom hľadať v Googli aj bez toho, aby vedeli správne písať." Väčšinu času v práci však trávim vytváraním aplikácií na vyhodnocovanie relevantnosti výsledkov vyhľadávania. Zisťujeme, či sa kvalita výsledkov Google časom zhoršuje, alebo zlepšuje.
Do práce aj v pyžame
„Mám veľa tlačených kníh, ale minulý rok som prečítala len tri slovenské knihy od Maxima Matkina, a jednu knihu v angličtine. Väčšinou čítam technickú literatúru, ktorá sa dá ľahko googlovať," priznáva Petra. Inak číta časopisy o bývaní, k jej obľúbeným patria televízne relácie na Comedy Central a Food Network. „Televíziu pozerám aj v posilňovni." Väčšinu pracovného času trávi vývojom softvéru, alebo - ako vraví jeden jej kamarát - „čumí do počítača". „Ako vedľajší projekt, pomáham tiež zlepšiť české a slovenské produkty alebo dostávam do povedomia Anita Borg Scholarship, čo je technické štipendium určené ženám (http://www.google.com/anitaborg/)."
Aj veľa osobných aktivít vybavuje Petra cez počítač - telefonovanie na Slovensko, nákupy, hľadanie receptov. „Googlujem všeličo, od technickej dokumentácie až po konverziu stupňov Celzia na Fahrenheity, keď pečiem v americkej rúre so slovenskými receptami."
Nemožno sa čudovať, že Google boduje v anketách o najobľúbenejšieho zamestnávateľa, okrem plných chladničiek pre zamestnancov ponúka aj priestory pre dojčiace matky, platí donášku jedla pre ženy, ktoré práve porodili. „Máme firemné detské jasle, parkovanie pre tehotné ženy, deň „prines dieťa do práce". V Mountain View, čo je hlavné sídlo Googlu, sú vítaní aj psíčkovia. Ja sama si do práce nosím fenku Fluffy (ktorá má tiež svoju webovú stránku: www.fluffytemple.com). Tento rok sme dokonca vydali kalendár psov Googlu, a mali sme aj súťaž o najlepší halloweensky psí kostým."
O Googli sa traduje všeličo. „Kolega, ktorý po narodení syna nemal chuť tráviť čas vymýšľaním toho, čo si obliecť, chodil do práce v pyžame každý deň. Inak sa ľudia obliekajú rôzne, nosia sa tradičné indické kostýmy, ale aj naše staré známe bifľošské tričká so superbifľošskými intelektuálnymi nápismi. Tiež ich zopár mám."
Typický život
„Mám taký typický život," vraví Petra. „Práca, relax po večeroch a víkendoch. Rada jazdím na motorke, organizujem rôzne párty, stretávam sa s kamarátmi. Môj priateľ, Američan, sa veľmi chce učiť po slovensky. Varí úplne najlepšie žlté kari na svete."
Na Slovensku si musí Petra vždy spočiatku na slovenčinu zvykať. „Prvých pár dní na Slovensku mi všetko napadá v angličtine, hlavne v anglickom slovoslede. A naopak je to, keď sa vrátim do USA, prvé dni omylom začínam vety v slovenčine. Kolegovia sa na mňa nechápavo pozerajú." Petru na Slovensku vždy vytočia obchody, najmä neochota personálu, oceňuje však, že pribúdajú zahraničné špeciality a už aj doma môže rodičom pripraviť sushi. Nevie posúdiť mentalitu Američanov, pozná vraj najmä Kaliforniu. „Žijem v kotle, kde sa miesia všetky národnosti sveta. Určite sa tu cítim ako doma, lebo som tu doma. Takisto som doma aj na Slovensku, a preto mi veľmi chýba Žilina a starí kamaráti. Žijem v centre Silicon Valley, 35 minút autom na juh od San Francisca, a zhruba 35 minút autom od Tichého oceánu. Politiku nesledujem, ale som veľmi rada, že v USA bude pravdepodobne prezidentom černoch alebo žena."
Petra robila aj manekýnku a v USA občas pózuje fotografom. "Skôr však
len kamarátom, ktorí sa venujú foteniu. V žiadnom prípade nie som
nejaká profesionálna modelka."
FOTO Alexandre Naaman
|
Svoje pehy má dnes na sebe najradšej, hoci kedysi sa za ne hanbila.
FOTO - Benedikt Renč
|
Petra s priateľom Bradfordom na diskotéke. Brad sa chce učiť po
slovensky a prvé lekcie má už za sebou.
Archív P.P.
|
Petra je kreatívna a má zmysel pre humor. Niektorí muži sa podľa nej
nevedia zmieriť s tým, že žena dokáže to, čo oni.
Archív P.P.
|
