Googlačka zo Žiliny

Bolo to vraj „jednoduché". Petra poslala svoj životopisna jobs@ google.com a o tri dni jejzazvonil mobil. Po neformálnom rozhovore s personalistkou nasledovalo pozvaniena päť osobných interview s piatimi softvérovými inžiniermi. „Ako naschvál sompráve v ten deň dostala teplotu. No odva týždne som už sedela pred dvoma 24-palcovými monitormi v Kalifornii apísala som kód pre firmu, o ktorej kedysi len snívala."

Petra sa často nevyhne poznámkam na svoj výzor.Vyskúšala si aj prácu modelky a vždy sa nájde niekto, kto sa spýta, ako sa takákrásna žena môže venovať niečomu takému nudnému, ako je informatika. Ona však svoju prácu považuje za veľmikreatívnu a v médiách si vyslúžila aj označenie „čarodejnica z Googlu".Kamarát astrológ jej raz rozprával o stredovekých čarodejniciach, ktoré používali zaklínadlá. „Programovací jazyk jevlastne skupina zaklínadiel, tie tvoria slová, ktoré čosi vytvárajú. A to„čosi" zvládne za pár sekúnd toľko práce, ako človek za tri týždne...neuveriteľné," vraví Petra. Jej zaklínadlá sú väčšinou slová z programovacíchjazykov Java, Python a C++.

Ak nie je noc, je veľmi pravdepodobné, že Petra právesedí v Kalifornii za počítačom. Na váš e-mail odpovie okamžite a súdiac podľavysokého počtu smajlíkov ju zastihnete vždy dobre naladenú. „Som on-line doma i v práci, teda vlastnetakmer stále. Denne dostávam vyše dvestoe-mailov, tak radšej odpoviem hneď, aby som neskôr nezabudla. Pracujem skolegami v Európe, Indii, Číne a v Japonsku, musím mať preto na mysliaj časové zóny." K svojim žilinským koreňom sa však Petra hrdo hlási: „SomŽilinčanka ako repa!"

Rada pečie zákusky

„Z predmetov na základnej... hm... tam ma asi nebavilonič, okrem matematiky. Jediné, na čo si spomínam s radosťou, sú rezy kockou,ktoré sme sa učili, myslím v ôsmom ročníku. A, samozrejme, informatika. Nauniverzite v Santa Clara som zasa mala superpredmet o histórii žien vUSA." Petra nedelí záľuby na mužské a ženské, ale podľa kreativity.„Čítanie knihy nepovažujem za veľmi kreatívne, ale také pečenie zákuskov áno.Nemám problém robiť nekreatívne činnosti, ale skôr len v pozadí. Pozerám telku,a pritom robím ešte niečo iné." Ako dvanásťročná si chcela otvoriť stánoks palacinkami a nevedela pochopiť, prečo jej okolie nebolo z toho nadšené -"veď palacinky s Nutellou má predsa každý rád". V trinástich si ušilasako na šijacom stroji, ale takisto skrutkovala nábytok a pomáhala otcovi vdielni.

Petra je tiež autorkou zaujímavých čiernobielychkresieb, pripomínajúcich čipku (softvérová inžinierka má hneď poruke odkaz nakonkrétnu webovú stránku: http://picasaweb.google.com/zaskodnik/Artwork).

Keďže má podnikavú dušu, kresby aj na Slovenskupredávala, a veľmi úspešne. Dnes ju bavíhlavne spanie, varenie, dizajn interiéru, softvér, organizovanie tematicky zameraných párty afotografovanie, teda všetko, čo je kreatívne. „Nuž, spanie asi nie je, ale spímnaozaj rada. Desať hodín denne cez týždeň a jedenásť až dvanásť cez víkendy."

Ty budeš googlačka!

Petrin otec je vraj všetko možné: inžinier,žurnalista, dopravák, vegeťák, šampión v robení zemiakových placiek, maniak domobilných telefónov a počítačov. Mama je učiteľka matematiky a výtvarnejvýchovy. „Je hyperaktívna a závislá od jedál s vysokým glykemickým indexom to mám po nej," vraví Petra. „Je tosuper obetavá žienka, s energiou a organizačnými schopnosťami aj za štyrochľudí. Vedie neziskovú organizáciu Priatelia stonožky a ako dobrovoľníčka pomáhanemocniciam získavať finančné prostriedky na kúpu prístrojov pre detskéoddelenia. Mama má silné estetické vlohy a je veľmi, veľmi poriadkumilovná." Otec zasa viedol Petru kvzdelaniu a k ctižiadostivosti. „Pred prvým interview v Googli som vedela, žemám mizivé šance čisto zo štatistickéhohľadiska, do Googlu sa denne hlási 1300 záujemcov o zamestnanie. Ale otec ma presviedčal:Peťka, vravím ti, toto ti vyjde, viem to. Ty budeš googlačka!" Rodičiachceli mať chlapca a dievča. „No a majú mňa a sestru," smeje sa. Sestražije vo Philadelphii a sú vraj úplne odlišné. „Ona napríklad na Vianoce ochotnepoupratuje, kým ja varím s mamou. Ja zasa rada s mamou labzujem po obchodoch a sestra viac než hodinku niečo také robiť nevydrží."

Kariéra modelky

„Mala som štrnásť rokov a sedela som v autobuse o23:30 večer," spomína Petra. „Prisadla si ku mne žena a spýtala sa: Koľkomáte rokov? Myslela som si, že mám prúser, lebo som tak neskoro vonku, ale hneďspustila, že mám krásne pehy a pozvala ma na kasting. Už o dva týždne somzačala spolupracovať s jej agentúrou. V sedemnástich som sa v súťaži PrinceznáŽilinského kraja umiestnila na prvom mieste v rebríčku „kontesa". Na mojesklamanie, na rebríček „princezná" som bola príliš mladá (smiech). Terazsa nad tým len usmievam. Nechce sa mi veriť, že som sa na to dala. Na kastingvtedy prišla aj Zuzana Belohorcová. Aj Andrea Verešová, ale tá nakoniecnesúťažila." Petra robila manekýnku a hostesku, s fotením začala až v USA.„No skôr len ako model pre kamarátov, ktorí fotia pre zábavu. V žiadnom prípadenie som nejaká profesionálna modelka. Je to len jedna z vecí, ku ktorým sommala možnosť privoňať, alebo ich ochutnať." Petra si však stáleudržiava priam modelkovské miery, privýške 171 centimetrov sa jej váha pohybuje medzi 48 a 52 kg. „Záleží od toho,koľko čokoládových dezertov naše googlekafetérie vyprodukujú." Nebola vrajvšak pekným dieťaťom. „Oh! Ako novorodenec som bola priam ohyzdná, taký dlhýčervík s čiernymi chlpmi na hlave a na chrbte. Chvalabohu to vypadalo,"smeje sa. „Na základnej škole sa mi spolužiak Miloš, ináč super človek, smial,že som pehavá krava. Veľmi mi to uberalo na sebavedomí. Teraz mám na sebe najradšejpráve svoje pehy."

Krásna žena a rozumie softvéru?

V USA sa vrajnikto nepozastavuje nad tým, že pekná žena môže byť úspešnou softvérovouinžinierkou, no na Slovensku áno. „Niektoré dievčatá sa pýtajú, prečo robím takú ťažkú prácu, ale vždy midržia palce. Žiaľ, negatívne reakcie som zatiaľ pocítila len od zopárslovenských mužských „kolegov z oboru", ktorí si nechcú pripustiť, že ženadokáže robiť to, čo oni, alebo aj viac. Chcú sami sebe nahovoriť, že nie somtaká dobrá ako oni, že nie som ozajstná vývojárka - „developerka", ale žesom len obyčajná testerka alebo nahadzovačka dát. Niektorí si, žiaľ stálemyslia, že žena patrí k hrncom. To sa ma však netýka, lebo to svedčí o eguiných ľudí. Ja však verím, že tento pohľad na ženy sa časom zmení. Dennodennepracujem s nesmierne schopnými slečnami a dámami inžinierkami.

Čo vlastne Petru na informatike baví? „To je, ako byste sa pýtali ženy v domácnosti, čo ju baví na jej práci. Môže vám vymenovaťveľa činností. Aj na počítači sa dá robiť nesmierne veľa vecí, je to bezodnástudňa možností. To je na tom úplne super. Môžte vytvoriť softvér, ktorýpoužívajú milióny ľudí, vymyslieť kód, ktorý ušetrí veľa manuálnej práce,organizuje vaše informácie, recepty, fotky, dokumenty. Môžete vytvárať pomôckypre všetky svoje on-line potreby. Jedno z našich hesiel je „Zameraj sa naužívateľa a ostatné bude nasledovať".

Ako sa vytvára softvér? Najprv treba identifikovaťproblém. Napríklad, že ľudia, čo urobia preklep, nevidia výsledky vyhľadávania,ktoré očakávajú. Softvérový inžinier musí vymyslieť riešenie. V tomto prípadeje to funkcia „mali ste na mysli". Pomáhala som s jej lokalizáciou preČesko a Slovensko, no bol to len môj malý vedľajší projekt. Je to superfunkcia, ktorá umožní ľuďom hľadať v Googli aj bez toho, aby vedeli správnepísať." Väčšinu času v práci však trávim vytváraním aplikácií navyhodnocovanie relevantnosti výsledkov vyhľadávania. Zisťujeme, či sa kvalitavýsledkov Google časom zhoršuje, alebo zlepšuje.

Do práce aj v pyžame

„Mám veľa tlačených kníh, ale minulý rok som prečítalalen tri slovenské knihy od Maxima Matkina, a jednu knihu v angličtine. Väčšinoučítam technickú literatúru, ktorá sa dá ľahko googlovať," priznáva Petra.Inak číta časopisy o bývaní, k jej obľúbeným patria televízne relácie na ComedyCentral a Food Network. „Televíziu pozerám aj v posilňovni." Väčšinupracovného času trávi vývojom softvéru, alebo - ako vraví jeden jej kamarát -„čumí do počítača". „Ako vedľajší projekt, pomáham tiež zlepšiť české aslovenské produkty alebo dostávam do povedomia Anita Borg Scholarship, čo jetechnické štipendium určené ženám (http://www.google.com/anitaborg/)."

Aj veľa osobných aktivít vybavuje Petra cez počítač -telefonovanie na Slovensko, nákupy, hľadanie receptov. „Googlujem všeličo, odtechnickej dokumentácie až po konverziu stupňov Celzia na Fahrenheity, keďpečiem v americkej rúre so slovenskými receptami."

Nemožno sa čudovať, že Google boduje v anketách onajobľúbenejšieho zamestnávateľa, okrem plných chladničiek pre zamestnancovponúka aj priestory pre dojčiace matky, platí donášku jedla pre ženy, ktorépráve porodili. „Máme firemné detské jasle, parkovanie pre tehotné ženy, deň„prines dieťa do práce". V Mountain View, čo je hlavné sídlo Googlu, súvítaní aj psíčkovia. Ja sama si do práce nosím fenku Fluffy (ktorá má tiežsvoju webovú stránku: www.fluffytemple.com). Tento rok sme dokonca vydalikalendár psov Googlu, a mali sme aj súťaž o najlepší halloweensky psí kostým."

O Googli sa traduje všeličo. „Kolega, ktorý ponarodení syna nemal chuť tráviť čas vymýšľaním toho, čo si obliecť, chodil dopráce v pyžame každý deň. Inak sa ľudia obliekajú rôzne, nosia sa tradičnéindické kostýmy, ale aj naše staré známe bifľošské tričká so superbifľošskýmiintelektuálnymi nápismi. Tiež ich zopár mám."

Typický život

„Mám taký typický život," vraví Petra. „Práca,relax po večeroch a víkendoch. Rada jazdím na motorke, organizujem rôzne párty,stretávam sa s kamarátmi. Môj priateľ, Američan, sa veľmi chce učiť poslovensky. Varí úplne najlepšie žlté kari na svete."

Na Slovensku si musí Petra vždy spočiatku naslovenčinu zvykať. „Prvých pár dní na Slovensku mi všetko napadá v angličtine,hlavne v anglickom slovoslede. A naopak je to, keď sa vrátim do USA, prvé dniomylom začínam vety v slovenčine. Kolegovia sa na mňa nechápavo pozerajú."Petru na Slovensku vždy vytočia obchody, najmä neochota personálu, oceňujevšak, že pribúdajú zahraničné špeciality a už aj doma môže rodičom pripraviťsushi. Nevie posúdiť mentalitu Američanov, pozná vraj najmä Kaliforniu. „Žijemv kotle, kde sa miesia všetky národnosti sveta. Určite sa tu cítim ako doma,lebo som tu doma. Takisto som doma aj na Slovensku, a preto mi veľmi chýbaŽilina a starí kamaráti. Žijem v centre Silicon Valley, 35 minút autom na juhod San Francisca, a zhruba 35 minút autom od Tichého oceánu. Politikunesledujem, ale som veľmi rada, že v USA bude pravdepodobne prezidentom černochalebo žena."