Ale teraz som v novinách čítal, že mobilní operátori nebudú mať dosť prístrojov, aby uspokojili všetkých záujemcov.
Neviem, či je to tak naozaj, alebo sa len predajcovia snažia vyvolať typickú appleovskú horúčku. V Amerike je bežné, že nedočkaví zákazníci stoja hoci aj niekoľko dní vo fronte. Zrejme to tých cvokov baví, a navyše pre samotný produkt je to ten najlepší marketing.
Mňa to však nijako obzvlášť netankuje. Pamätám si ešte na dobu, keď som stál rad na toaletný papier, alebo na knihy vychádzajúce vo štvrtok. Ak na iPhone budú v piatok fronty alebo ho vôbec nebude možné dostať, vykašlem sa naň. Zase toľko po ňom netúžim. Nechali nás na ten zázrak rok a pol čakať a teraz ešte nedokážu zariadiť, aby ich bolo dosť?
Možnosť kúpiť si iPhone je zlou správou aj pre „pololegálov“, ktorí si tie svoje vecičky kúpili v zahraničí a dali si ich niekde v bazáre pokútne odblokovať. Telefón sa aspoň pre týchto ľudí stal po vyše ako desiatich rokoch zase „statusovou“ vecou.
Vytiahnuť niekde na mítingu alebo inde na verejnosti iPhone bolo ako preukázať sa preukazom nejakej tajnej sekty. Kto chcel niečo znamenať, kúpil si v posledných mesiacoch iPhone. Údajne to boli tisícky ľudí. Jeden z nich mi povedal, že teraz to už nebude ono.
„Je dosť možné, že ho úplne prestanem používať. Určite si teraz iPhone kúpi každý idiot.“ Pozrel sa na mňa. Už–už som chcel povedať, že v tom má asi pravdu, keď dodal: „Napadá mi, nechceš ho odo mňa kúpiť? Je ako nový!“
