korisťou.
BRATISLAVA. Dnešné bylinožravé zvieratá všeobecne čelia predátorom rýchlym rastom a dospievaním, aby sa ich čo najviac stihlo rozmnožiť, kým ich zožerie niektorý dravec.
Dobrými príkladmi sú hlodavce alebo kopytníky ako africké antilopy.
Nový výskum teraz ukázal, že podobným spôsobom sa aspoň čiastočne usilovali vysporiadať s hrozbou predátorov už bylinožravé dinosaury v druhohorách, konkrétne hadrosaury.
Tieto dinosaury s kačacím zobákom z rodu Hypacrosaurus žili v kriede pred 67 až 80 miliónmi rokov a boli druhohornou obdobou dnešných antilop.
Oproti iným dinosaurím bylinožravcom ich znevýhodňovalo aj pomerne jemne stavané telo s očividne vysokým podielom nechránených mäkkých tkanív na povrchu. Iná častá korisť dravých bylinožravcov totiž mala ochranné prostriedky, rohy či masívne stavané telo s tuhým povrchom, prípadne pancierom.
Z rastových línií v kostiach však vyplýva, že hypacrosaury dorastali do plnej veľkosti už za desať či 12 rokov a pohlavne dospelí boli už ako dvoj- či trojroční. Ich najčastejší prirodzení nepriatelia, tyranosaury z rodu Albertosaurus a samotný Tyrannosaurus rex, rástli do tridsiatich rokov podstatne pomalšie, dospievali až pred dvadsiatkou. Podobne hypacrosaury zatienili rýchlosťou rastu aj svojich menších nepriateľov - dravé troodony, ktoré pripomínali známe velociraptory.
V časopise Proceedings of the Royal Society of London B to napísali Drew Lee z Ohijskej univerzity a Lisa Cooperová z Kentskej štátnej univerzity (obe inštitúcie USA). (urb)
