BRATISLAVA. Vedci z nemeckého Ústavu evolučnej antropológie Maxa Plancka informovali o úplnom zmapovaní mitochondriálnej DNA (mtDNA) neandertálca. Prvá kompletná analýza tejto informácie, ktorá sa dedí iba po materinskej línii a jej izolácia z pradávnych kostí je jednoduchšia, potvrdila názor, že kríženie ľudí a neandertálcov možno prakticky vylúčiť. Poslúžila na to mtDNA z 38-tisíc rokov starej stehennej kosti dospelého neandertálca, ktorý žil v blízkosti jaskýň na území dnešného Chorvátska.
Genetický dôkaz
Na nájdenej stehennej kosti vedci opakovali analýzu mtDNA až 35-krát, aby si boli istí, že ich výsledky svedčiace proti kríženiu s anatomicky moderným človekom sú správne. "Po prvý raz sa nám podarilo poskladať pradávnu mtDNA tak, že je prakticky bezchybná," povedal Richard Green z Ústavu evolučnej antropológie Maxa Plancka.
Archeologické nálezy potvrdzujú, že anatomicky moderní ľudia, známi ako kromaňonci, obývali s neandertálcami rovnaké územia v rovnakom čase. Neexistujú však rukolapné dôkazy, že by tieto dva druhy zdieľali rovnaké sídla.
"Nemáme síce dôkaz, že by sa tieto druhy videli, myslím si však, že je to pravdepodobné," povedal Adrian Briggs, spoluautor štúdie. "Teraz však už vieme, že mitochondriálna DNA neandertálcov a moderných ľudí bola natoľko odlišná, že poskytuje silný dôkaz proti medzidruhovému kríženiu. Nemožno ho síce vylúčiť, no ani v tomto prípade nezohralo významnejšiu rolu."
Bolo ich málo
Vedci uviedli, že našli silné dôkazy aj o veľkosti populácie neandertálcov. Tá bola ku koncu ich pôsobenia oveľa men-šia, ako sa doteraz predpokladalo, a nepresiahla desaťtisíc jedincov. Populáciám s nízkym počtom jedincov vždy hrozí vyššie riziko, že sa im prihodí niečo zlé. Ako povedal Green, veľkosť populácie neandertálcov však treba ďalej skúmať.
Úvahy o tom, ako a prečo neandertálci vyhynuli, sa pravidelne objavujú 150 rokov, prakticky od roku 1856, keď objavili prvú lebku neandertálca blízko Düsseldorfu. Dnes sa všeobecne prijíma predstava, že neboli priamymi predkami ľudí, no veľa antropológov je stále presvedčených, že neandertálci sa s ľuďmi museli krížiť, a preto sú dnes v každom z nás. Niekedy to vyzerá ako spor antropológov, ktorí spoločné črty nachádzajú, a genetikov, ktorí ich vylučujú, vrátane tejto štúdie v prestížnom časopise Cell. Podľa nej žil posledný spoločný predok neandertálcov a ľudí pred 660-tisíc rokmi, čo je o celých stotisíc rokov skôr, ako sa v Afrike objavil anatomicky moderný človek.
Ani na základe genetických dôkazov však nie je možné s úplnou istotou vylúčiť, že niekde ku kríženiu predsa len dochádzalo, napríklad v oblasti medzi Kaukazom a západnou Európou. Známy antropológ Chris Stringer z Národného historického múzea v Londýne sa domnieva, že dlhé obdobie odlúčenia a genetickej izolácie znamenali významné fyzické a mentálne rozdiely, ktoré sa u oboch druhov vyvinuli. Kľúčová otázka podľa neho znie: "Ak sa stretli, považovali sa navzájom za ľudí, nepriateľov, cudzincov, alebo dokonca za obete? Odpovede nepoznáme. Môžu sa však líšiť v závislosti od času a miesta, obzvlášť ak si uvedomíme rozmanitosť ľudského správania," hovorí Stringer.
Hlavný zdroj: The Independent
