V New Yorku existuje miesto, kde vládne pokoj. Zhon a nervozita tu úplne opadá a v tieni stromov sa môžete oddávať nerušenej meditácii a oddychu. Central Park, ohromný kus zelene uprostred betónovej džungle pôsobí ako päsť na oko, no zároveň je aj kúskom oázy pre vysmednutých ľudí prahnúcich po pokoji. Teda aspoň sme si to mysleli. V srdci New Yorku leží raj pre bežcov, ktorí športujú pre svoje zdravie. Bežať budete aj vy – ale pred smrťou. Alone in the Dark, známy to zakladateľ survival hororov je konečne tu a po kontroverzných hodnoteniach vám môžeme povedať jediné. Pravdu mali úplne všetci, len to číslo na konci je úplne bezpredmetné. Alone in the Dark je vlastne piatym dielom v 16-ročnej histórii série, ktorej posledné dobrodružstvo vyšlo pred viac než siedmymi rokmi, a to je už poriadne dlhý čas na oživenie známeho mena. Mnohým však bude zrejme pripadať Alone in the Dark ako zjavenie z temnoty, ale verte, že ak nerátame štvrtý diel (neprávom nedocenený), prvé tri dobrodružstvá s Edwardom Carnbym v hlavnej úlohe položili základ viacerým projektom. Hoci sa tomu budú zrejme viacerí brániť, pri zrode strašidelných hier, kde je vašou úlohou prežiť (a samozrejme zachrániť svet), nestál Resident Evil, ani Silent Hill. Lenže to si pamätajú už len skutoční herní harcovníci. A práve pre nich je určená táto hra. Ostatní dostanú titul, ktorý im môže neskutočne sadnúť, ale rovnako ich aj otráviť. Znie to neskutočne, ale Alone in the Dark sa vracia späť do minulosti, keď nestačilo stlačiť akčné tlačidlo a všetko bolo vykonané. Príbeh, hoci sa presunul o niekoľko desiatok rokov dopredu, sa stále týka Edwarda Carnbyho, pričom nezostarol ani o rok. Všetko bude vysvetlené priamo v hre. Na začiatku sa prebúdzate na nie práve príjemnom lôžku a všetko vidíte rozmazane. Stačí stlačiť príslušné tlačidlo a pohľad sa vám na niekoľko sekúnd rozostrí. Dostanete tak možnosť nielen počúvať, ale aj sledovať rozhovor dvoch ľudí, ktorí vás väznia spoločne s jedným starším pánom. Nebudeme zabiehať do podrobností, po lineárnej trase sa vyberiete s jedným dozorcom tmavou chodbou, kde skončí jeho putovanie, pretože ho spapá nejaká obluda lezúca po stenách. Ostré zúbky akoby potvory z inej dimenzie okamžite rozpútajú desivé divadlo balansujúce na pokraji reality a imaginárneho sveta tykajúci si s tými najbizarnejšími a najšialenejšími predstavami. Práve v tomto momente sa rozpúta to pravé divadlo, beh do bezpečia, odhalenie tajomstva, záchrana, no a proste všetko sa sprievodu temnoty a jej krvavého burcovania k neustálemu behu.
Všetky screenshoty nájdete v galérii hry
Na výber sú pohľady dva: ten snímajúci vašu postavu z pohľadu externej kamery a z vlastných očí. Oba budete používať, pretože sa pri používaní predmetov prepne pohľad automaticky na ten výhodnejší. Ono sa to ťažko vysvetľuje, ale keďže vám ostatní recenzenti všetko vykecali a zároveň vás tak i pripravili o poriadnu dávku prekvapenia a atmosféry lezúcej po vašich nohách, trupe až k hlave, aby vás následne potichu zadusila. Lež, herní novinári sú už takí. Takže vec číslo jedna: ide o striktne lineárnu záležitosť, ktorá vám síce dovolí vstúpiť do obrovského Central Parku, lež raz to bude len krátka exkurzia a až ku koncu, v siedmej epizóde, dostanete voľnú ruku a môžete (respektíve musíte) skúmať prostredie na vlastnú päsť. S tým súvisí jediné: mnoho sekvencie budete zdolávať niekoľkokrát a na prvýkrát budete ohromení, na druhýkrát si to vychutnáte, po tretíkrát sa to začne opakovať a keď po desiatykrát budete míňať dobre známe miesta bortiaceho sa New Yorku v taxíku, za vrchol zábavy to považovať nebude. Fakt číslo dva, od ktorého sme si mnoho sľubovali. Epizodické spracovanie sme mohli okúsiť zatiaľ v dvoch prípadoch. Lost a Siren: Blood Curse, pričom Alone in the Dark nad tieto tituly príliš nevyčnieva a pochováva ambície hneď skraja. Ono seriálové hranie totiž spočíva v tom, že tu miesto misií máme epizódy. Na začiatku je rekapitulácia, na konci titulky a jedna časť je rozdelená na niekoľko úsekov, takže ak sa vám nedarí, môžete obtiažny úsek preskočiť bez straty nite príbehu. A to je všetko. Lenže k seriálovosti treba aj niečo viac, ale to by sme zabiehali do hodnotenia, ktoré si necháme na potom. Fakt číslo tri, a ten je vydarený a radi sa s vami oň podelíme. Nájdete tu tak trochu iné adventúrčenie a akčné scény. Sú vlastne spojené a osamotené by nemohli existovať. Máte tu síce pištoľ a môžete ňou dokonca aj strieľať, ale účinok býva zväčša nulový a muníciu zbytočne vystrieľate na všetko, okrem akýchsi zmutovaných krabov, z ktorých jeden druh po vás skáče ako potvorky z Votrelca a druhý po vás flusá akýsi zelený maglajz. Mastička na akné to nebude. Inak sú bizarné kreatúry len v obrysoch pripomínajúce ľudí takmer nesmrteľné. Takmer, pretože ublížiť im môže oheň. To budete musieť využívať často, dokonca neustále. Fyzikálny engine šíriaceho sa ohňa vás upúta rovnako ako horľavosť daných predmetov. Nájdete plamienok, vložíte doň objekt, najčastejšie s drevenou časťou a už máte podomácky vyrobenú fakľu, ktorou sa oháňate, svietite si na cestu a popritom aj posielate nepriateľov tam, odkiaľ prišli.
Funguje to ja jednotku, objektov, ktoré môžete používať, je hojne, avšak niektoré si môžete zobrať k sebe do inventáru a kombinovať, premýšľať ako to využiť. Čo je výborné, hoci máte len jednu cestu k úspechu, môžete skúsiť viaceré postupy. Zatvorené dvere nemusíte otvoriť len rozstrieľaním zámku. Ak sú drevené, skúste ich zapáliť. Ak nájdete niekde v blízkosti ťažký predmet, skúste ich vyraziť alebo čímkoľvek rozbiť. Alebo na ne hoďte molotova. Najprv ich však skúste normálne otvoriť. Objektmi môžete totiž manipulovať a spraviť si tak pekný táborák, prípadne omráčené potvorky manuálne dopraviť k plameňom a trochu ho zohriať. Možné je reálne postupujúce plamene uhasiť hasiacim prístrojom. Ale vráťme sa k inventáru. Je obmedzený, dokonca výrazne, čo pocítite hneď na začiatku. Kapsičiek na predmety máte obmedzený počet. Päť slotov na lepiacu pásku, handričky, náhradné články do baterky, obväzy, nôž, ďalšiu muníciu a to by aj stačilo. Musíte si vybrať, čo pri sebe ponesiete. Na pravej strane bundy (to je totiž váš inventár, vnútro vášho oblečenia) máte štyri miesta na väčšie predmety, čiže spreje (či už zdravotné alebo klasické chemické), plné fľaše s alkoholom, svetlice alebo umelohmotné fľaše s horľavou tekutinou. No je toho dosť a musíte sa rozhodnúť, čo chcete mať pri sebe a čo by sa vám mohlo neskôr hodiť. Kombinácia jednotlivých predmetov núka, pričom na konci nájdete vždy nejaké plamienky. Vopchať do fľaše handru a zapáliť ju dokáže každý. Čo tak ju však oblepiť lepiacou páskou, nechať, nech sa prilepí na telo nepriateľa a potom výstrelom pokojne zneškodniť obludu? Alebo obliať muníciu horľavou látkou, čím sa stane doslova letiacou ohnivou vodou. Potom stačí už len fľašu hodiť a pri spomalenom čase vo vhodnom momente streliť do nádoby, ktorá sa stala adekvátnou náhradou granátu. Alebo môžete nožom rozrezať fľašu a jej obsah rozliať na správne miesta a so zapaľovačom v ruke (spomeňme na M.Gibsona vo filme Odplata a kopec ďalších) spustíte ohnivé divadlo. Keďže na hre pracovalo Eden Studios, ktoré si nás získalo skvostným Test Drive Unlimited, musia sa v hre vyskytovať aj autá. Áno, ovládate ich, šoférujete a podobne, lenže nie je lepšie nalákať viacero potvoriek na zapnuté svetlo v kabíne vodiča a z diaľky vyhodiť auto do vzduchu (výstrelom do nádrže alebo spomínanou benzínovou cestičkou)? Samozrejme, že je. V aute si užijete lineárne pasáže, v ktorých musíte pred niečím rýchlo unikať (netopiere, rúcajúce sa ulice) alebo sa len jednoducho niekam dostať a neisť pri tom pešky. To je len na vás. Voľnosť dostanete až neskôr v hre, po ten čas ide o lineárnu akciu spojenú s riešením logických úloh. Elektrické vedenie a voda spravia harakiri nielen s ľuďmi, ale aj pekelnými stvoreniami. Netušíte ako sa dostať do dverí umiestnených na plafóne? Čo tak ich otvoriť pomocou pištole? Alebo sa autobus nad priepasťou nebezpečne nakláňa okamžite ako sa priblížite k východu... čo tak ho nejako zaťažiť na jednej strane. Príkladov je neúrekom a výbornú zábavu zažijete aj s vysokozdvižným vozíkom. Preto to je aj adventúra, pri ktorej nejde len o súboje a miliardu krvavých chmatov, lež váš um, čo, kedy a na akom mieste použijete.
To sú momenty, v ktorých sa vo vás musí okamžite rozozvučať siréna. Toto nie je hra, ktorá by vás vodila za ručičku a ukazovala teplým hlasom matky, čo máte spraviť. A keď vás niečo zabolí, tak vám „bobo“ pofúka. Aj zdravie je riešené inak, žiadne teplomery na obrazovke, žiadne zájdenie za roh na pokojné miesto. Niečo sa vám zahryzne do zadku, tak tam máte škrabanec, na ktorý musíte aplikovať sprej. Miniete si ho na svoje boľačky alebo si obľúbite plameňomet (sprej + zapaľovač), ďalšia z nepríjemným dilem. Ak je rana príliš hlboká, musíte použiť obväz, ktorý zastaví krvácanie. Nestihnete to do časového intervalu, padáte v smrteľnej agónii k zemi. Takže si ďalšie miesto vo výrazne obmedzenom inventári musíte rezervovať. Ako vidíte, už len zo strohého popisu sa Alone in the Dark snaží javiť čo najviac zaujímavo a to je oblepené príjemným (rozhodne však nie až tak strašidelným, respektíve to pravé orechové začne až ku koncu, v šiestej epizóde a scénke s duchom) príbehom. Ale stále je tu mnoho prvkov, ktoré sú akýmsi vrátením sa v čase k hrám, ktoré bolo nutné hrať a väčšinu vecí robiť manuálne, z čoho pramenia aj niektoré frustrujúce momenty. V tom je Alone in the Dark nesmierne kontroverzným titulom a každé hodnotenie je preto až príliš subjektívne. GRAFIKA 8 / 10
Nech vyzerajú niektoré textúry akokoľvek obyčajne, ba priam až podpriemerne. Nech sú niekedy objekty až príliš jednoduché. Nech je vodná hladina obyčajná, v ničom nekonkurujúca Bioshocku. Nech je efektov pomenej a vlastne môžeme brať na vedomie len oheň. Nech... nech je to akokoľvek, grafické spracovanie má v sebe ukrytú neviditeľnú silu, ktorá vás pritiahne. Je to ako snahou o hollywoodske spracovanie, takže všetko okolo vás búcha a trieska – navyše tak ako podľa fyzikálnych zákonov má – a vy ste ohromení (a často aj ochromení) temnotou, tmavými kútmi. Ak si budete svietiť len baterkou v podzemnom parkovisku alebo sa prechádzať po opustenom dome, pocítite silu grafického spracovania práve v architektúre, voľbe tých správnych farieb a filtrom. Príjemne pôsobia nehrateľné scény, ktoré patria k lepšiemu nadpriemeru, hlavne čo sa týka mimiky tváre. Nie je to síce Heavenly Sword, ale detailné zábery na deformujúcu sa pokožku tváre vyzerajú výborne. Pohybové animácie sú na úrovni, to sa však nedá porovnať s plameňom. Nielenže nádherne plápolá, ale ako už bolo spomenuté, horľavosť predmetov je neskutočne precízna a svetlo sa stane pre vás jedinou záchranou, za ktorou sa budete hnať. Ale to pochopíte sami. Nie totiž hra, ktorá má tie najnabúchanejšie grafické efekty, aj musí vyzerať skvelo a platí to samozrejme i opačne. INTERFACE 6 / 10
Keby sme mali nájsť jeden jediný zápor, ktorý delil výsledné hodnotenie od osmičkového (a vyššieho), je to jednoznačne ovládanie. To, že na obrazovke vidíme maximálne mapu a ostatné si vyvoláme sami. PC hráči môžu rovno zabudnúť na klávesnicu a myš. Jednoducho to berte ako kamarátske upozornenie a radšej si zaobstarajte gamepad, najlepšie ten od Xboxu 360. Dve analógové páčky totiž budete musieť využívať často a hoci je ovládanie na PC nastaviteľné podľa vlastného gusta, je príliš krkolomné. Len s gamepadom si vychutnáte súboje na malú vzdialenosť. Po vzatí predmetu do rúk sa totiž pohľad prepne do externej kamery a pohyb predmetu ovládate pravou analógovou páčkou a mávate ním podľa pohybu analógu. A že to je skvelé, netreba dodávať, pretože ranu môžete zvoliť sami a neklikáte umelé kombinácie kláves či tlačidiel ako nejaký naprogramovaný automat. Využijete to taktiež pri logických hádankách. Elektrické vedenie vo vode? Nie je problém, vezmete niektorý z objektov vo vašej blízkosti s adekvátnou dĺžkou a kábel bezpečne dostanete mimo dosahu vody pohybom analógu. Je to zábavné, je to hrateľné, je to jednoducho super.
Áno, chválili sme, pretože nám to skutočne sadlo, ale je tu mnoho momentov, ktoré budete preklínať. Súboje sú... nemotorné. Možno to korešponduje s realitou, ale stanú sa pre vás utrpením. V inventári strávite príliš mnoho času tými istými činnosťami. Keď pri jednom z bossov budete po tretíkrát oblepovať fľašu s horľavou látkou a dávať si ju do rúk, bude škrípať zubami. Takýchto momentov je mnoho, pretože kombinovať musíte neustále a nikdy nebudete mať pocit, že ste hru úplne ovládli a ide vám to od ruky. Všetko sa dá aspoň upraviť zvýšenou citlivosťou ovládania, ale tu zas musíte obetovať presnosť. Ovládanie vozidiel je arkádové, ale tu nik nič iné ani nečakal a je príjemné, že si môžete presadnúť na ktorékoľvek sedadlo a prekutať skrinky (a áno, nájdete aj kľúče za tienidlom). Niekedy musíte naštartovať (nájsť vhodnú kombináciu káblov – iná môže zatrúbiť = prilákate nepriateľov, iná zapnúť svetlá a pod. a vo vhodný moment stúpiť na plyn), vo väčšine prípadov sa však hneď veziete. Ovládanie je príjemné a nepríjemné v tom, že neustále musíte vykonávať mnoho činností manuálne. Nie sme leniví ako niektorí recenzenti zo Škandinávie, avšak niekedy je to príliš únavné a zomriete kvôli tomu. HRATEĽNOSŤ 7 / 10
Všetko stojí a padá na hrateľnosti. Alone in the Dark patrí medzi hry, ktoré vás dostanú, respektíve si vás získajú. Hoci vidíte more nedostatkov, cítite, že niektoré veci hotové len z časti, že mnohé mohlo byť dokonalé, keby sa tomu venoval niekto niekoľko ďalších mesiacov. Lenže vývoj sa naťahoval už niekoľko rokov a pri zmene politiky Atari to už jednoducho muselo ísť von. Nie, rozhodne sa nedá povedať, že by bolo Alone in the Dark nedokončenou hrou, len jej chýba do dokonalosti povestný posledný krôčik. Má dobrú atmosféru, to rozhodne, ale rozprávanie je niekedy príliš fádne a zvraty odhaliteľné vopred. V iných momentoch budete zas sedieť ako na ihlách a užívať si daný moment - napríklad ak vám znenazdajky skočí potvora na kapotu auta. Seriálové spracovanie je však pri všetkej úcte totálne odfláknuté. Nie je to o tom, že tu máme úvodné zhrnutie a koniec kvázi v tom najlepšom. Ak to má mať tu správnu seriálovú podobu, musí sa s dejom pracovať aj počas danej epizódy aktívnejšie a nebáť sa rozdeliť danú epizódu násilným, niekoľko sekúnd trvajúcim strihom obrazov už videných. Skutočne príliš nepostrehnete rozdelenie na časti seriálu. A navyše, na konci epizódy sú titulky a nič „uvidíte nabudúce...“ Proste sa z toho dá vytrieskať viac. Je to úroveň, žiadna epizóda. Niekedy je navyše príbeh rozprávaný výhradne textom v správach (áno, presne tu mohli byť epizódne strihy!). Hrateľnosť samotná vás však pri deji udrží, pretože vás dopredu bude poháňať pocit nutnosti odhalenia celého spiknutia. Musíte tomu prísť na koreň, snažíte sa zo všetkých síl bojovať až do úplného konca a keď už sa zdá, že vás lineárny pochod unaví a hra začne strácať dych, dostanete k dispozícii celý park a voľnosť. A to je famózny obrat tvorcov, pretože začnete vnímať prostredie okolo vás úplne inak, začnete sami odhaľovať a začne vás to samozrejme aj baviť. Súboje, nech sa akokoľvek opakujú, sú vo svojej podstate zábavné. Nepriateľov nie je toľko, aby ste boli zastriekaní od krvi, ale potečie jej tu hojne. Je to zážitok deprimujúci, ale nie strašidelný. Tých momentov až toľko nezažijete, skôr ide o naturalistické zobrazenie utrpenia a nejaké to fuck rozhodne v dialógoch padne (u nás bude k dostaniu česká PC verzia s dabingom, na titulky zabudnite). Nie je to pre mladých, je to rýchla a násilná jazda. Predstavte si katastrofický film s priemerným obsadením (herecké výkony sú totiž príliš umelé) a výbornými efektmi. Taká je aj celá hrateľnosť. Krivka hrateľnosti občas poklesne (frustrácia, opakovanie tých istých činností), inokedy stúpne. Nudiť sa však chvalabohu nestihnete.
MULTIPLAYER
Hra ho neobsahuje. ZVUKY 7 / 10
Dabing je fajn, škrekot je fajn, výbuchy sú fajn a už nám chýbajú len výstrely z pištole a zvuk motora auta. Úloha splnená, ale nič extrémne prekvapujúce nečakajte. Na to sú zvukové efekty príliš obyčajné, čo však neznamená, že nedostačujúce. Jednoducho ich nebudete vnímať, považujete ich za samozrejmosť, pretože sú tu a sú na správnom mieste. Nepôsobia vtieravým dojmom, akceptujete ich. HUDBA 9 / 10
Hudobná vložka je lahôdka sama o sebe. Pod taktovkou Oliviera Deliviera nahral bulharský zbor The Mystery of Bulgarian Voices skvelé melódie, ktoré sa vám dostanú pod kožu. Je to skutočne skvost, ktorý dvíha atmosféru celého projektu závratne vysoko, pričom by v hodnotení s hollywoodskou konkurenciou dopadla hudba Alone in the Dark na výbornú a patrila medzi to najlepšie, čo by ste dostali na výber. Jednoduché orchestrálne melódie doplnené o zbor nemá chybu. Vlastne má: mohlo byť toho omnoho viac. NÁROČNOSŤ & INTELIGENCIA 7 / 10
Hodnotiť náročnosť je veľmi ošemetná vec. Obtiažne pasáže totiž môžete preskočiť. A že ich niekoľko bude, na to vezmite jed. Niektoré časti sú totiž dosť nevyrovnané a budete si musieť zvyknúť na sekvenciu presne daných činností, ktoré vám v lineárnom rozprávaní pomôžu poskočiť o kúsok ďalej. Súboje s bossmi sú zaujímavé, ohromujúce, ale stále hrateľné, takže sa ich nezľaknete (aj keď zo začiatku istotne áno, pretože tamto naproti vám je FAKT obrovské a škrieka to) a zvládnete ich. Tvorcovia však vsadili na staršie tituly, v ktorých musíte dané pasáže opakovať hoc aj do nemoty. Nech to je výzva. Ona to síce výzva je, avšak len pre hráčov, ktorí majú nejaký ten zárez na svojej ruke a sú služobne staršími. Hráči obyčajní, sviatoční, môžu tieto frustrujúce momenty preskakovať – to je fakt, no aký zmysel má potom náročnosť samotná? Vidíte, aj preto sa to celé veľmi ťažko hodnotí. Latka je nastavená vyššie než zvyčajne, ale jej prekonanie nie je neľudsky náročné, len si vyžaduje výdrž. Žiaľ, tá sa dnes už veľmi nenosí. Je to škoda, ale je to fakt. Práve preto anarchisticky ukážme prostredník zúfalcom a my si tú výzvu užijeme. Osem kapitol však nesľubuje mnoho hodín trvajúci zážitok a len tak odhadom to je 10 hodín hrania. Tu kvalitného, tu náročného, tu frustrujúceho, tu zábavného.
ZÁVEREČNÝ VERDIKT 7,7 / 10
Alone in the Dark je hra, ktorú hodnotiť je náročné. Je jednoduché opísať svoje dojmy, je jednoduché opísať to, čo všetko môžete v hre robiť, ale číslo, ktorým musíte hru ohodnotiť, je rovnako zavádzajúce ako zbytočné. Alone in the Dark totiž predstavuje iný druh hrania, než sme už dnes zvyknutí. Je to počin akčný i zameraný na premýšľanie. Niekedy strašidelný, niekedy neprakvapujúci. Niekedy zvýsknete nad skvelým nápadom, inokedy budete mierne zmorení z opakovania nápadov iných. Potom zas pocítite trpkosť manuálneho opakovania tých istých činností v inventári, následne sa zaradujete dokonalému využitiu analógových páčiek. Dobre, je to však hra, ktorú by ste mali skúsiť. Keď aj nie teraz, keď je pre vás pridrahá, ale pokojne o pol roka, keď zlacnie. Atari a Eden Studios si totiž zaslúžia, aby ste ich za snahu odmenili. To je ten správny fakt, ktorý by vám mal pomôcť v rozhodovaniu. Alone in the Dark za zahranie stojí.
Hru na recenziu zapožičal Gameexpres.sk
