SME

Poznávacie znamenie: ťažko ho opiť

Vedci preskúmali život malého stromového cicavca, ktorý žije v malajzijskej džungli. Každú noc niekoľko hodín pije nektár s vysokým obsahom alkoholu - a neopije sa.

Jedna zo skúmaných tán perochvostých, vybavená obojkom s vysielačkou.Jedna zo skúmaných tán perochvostých, vybavená obojkom s vysielačkou.

BRATISLAVA. Tana perochvostá (Ptilocercus lowii) pripomína piskora. Zosobňuje jediný známy druh rodu Ptilocercus a čeľade Ptilocercidae. Podobou je azda najbližšie spoločnému predkovi všetkých žijúcich primátov a teda aj nás ľudí. Jej čeľaď sa od všetkých ostatných tán, ktoré patria do čeľade Tupaiidae, oddelila pred vyše 50-miliónmi rokov. Vyskytuje sa v pralesoch Malajzie, Indonézie a Thajska.

V prvej z týchto krajín denne konzumuje alkohol sedem druhov divých cicavcov. Konkrétne ide o skvasený nektár palmy druhu Eugeissona tristis, ktorý obsahuje až 3,8-percenta alkoholu. Je teda na úrovni piva. Palma ho produkuje v okvetiach celoročne, a to v pomerne zložitom "časovom rozpise", odrážajúcom potrebu dosiahnuť najvyššiu mieru opeľovania, ktoré jej zabezpečujú predmetné cicavce. Medzi opeľovačmi vynikajú práve tany perochvosté.

Medzinárodný vedecký tím teraz v západnej Malajzii systematicky zachytával na video ich nočné kŕmenia. Zvieratá pravidelne niekoľko hodín konzumovali alkoholický nektár. Bádatelia niektorým dali na telo vysielačky, aby ľahšie sledovali ich pohyb. Cieľom bolo určiť, koľko alkoholu do seba dostali. Hoci podľa výsledkov mala každá tana na základe porovnania s ľuďmi 36-percentnú šancu, že sa opije, ani na jednej vedci nespozorovali najmenšie príznaky otravy alkoholom.

Analýza srsti zameraná na biomarkér etylglukuronid, metabolit alkoholu, odhalila obsah vyšší ako u ľudí, ktorí skonzumovali podobné množstvo alkoholu. Tana perochvostá očividne využíva účinný biochemický spôsob odbúravania alkoholu, ktorý nám ľuďom nefunguje dostatočne. Vďaka tomu alkohol znáša bez škodlivých krátkodobých i dlhodobých dôsledkov. Hor sa do Malajzie?

V časopise Proceedings of the National Academy of Sciences USA to napísal Frank Wiens z Bayreuthskej univerzity (Nemecko) s ôsmimi kolegami z vlastnej krajiny, Kanady, Luxemburska, Švajčiarska a Malajzie.

(A) Dočasne uspatá tana perochvostá, ktorá má na krku obojok s vysielačkou, (B) odrezané stredne veľké okvetie "alkoholovej" palmy, (C) detail na asi päťcentimetrový kvet, ktorý vylučuje skvasený nektár. Foto - Annette Zitzmann; PNAS.

Autor: urb

SkryťVypnúť reklamu

Najčítanejšie na SME Tech

SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu
SkryťZatvoriť reklamu