Svetové ekonomické fórum minulý týždeň zverejnilo svoju pravidelnú štúdiu Globálna správa o informačných technológiách, v ktorej hodnotí a porovnáva 127 krajín sveta z hľadiska rozvoja informačných technológií.
Slovensko v celkovom hodnotení získalo 43. miesto, čo je lepšie umiestnenie ako Poľsko, ktoré obsadilo 62. miesto, ale horšie ako Maďarsko (37. miesto) i Česko (36. miesto).
Správa vychádza z údajov za roky 2007 a 2008, jej vznik sponzorovala spoločnosť Cisco.
Najhoršia je štátna správa
Slovensko má podľa štúdie silnú pozíciu v celkovom počte počítačov, pripojení na internet a mobilných užívateľov – podľa štatistík pripadá na sto obyvateľov štyridsaťdva s pripojením na internet a deväťdesiat s predplatenou mobilnou službou.
Medzi „silnými stránkami“ Slovenska je napríklad aj počet vedcov a vývojárov alebo výhodný daňový systém pre investorov.
Naopak, najviac slabín oproti iným krajinám má naša štátna správa. Z desiatich najslabších miest v hodnotených ukazovateľov sa vlády priamo týka sedem: v úspešnosti propagácie informačných technológií je napríklad naša vláda na deväťdesiatom piatom mieste. Lepšie si počítanú napríklad vlády Rumunska alebo Nigérie.
Podľa Svetového ekonomického fóra slovenská vláda nemá príliš jasnú predstavu o tom, ako napredovať v oblasti informačných technológií (87. miesto spomedzi 127 krajín sveta) a v desiatke jej najväčších slabín je aj nízka dostupnosť služieb elektronickej vlády – e-governmentu.
Hodnotenie podľa sektorov vyznieva ešte jednoznačnejšie: ak by umiestnenie krajín v rebríčku určoval iba súkromný sektor, Slovensko by skončilo tridsiate ôsme, verejný sektor by spomedzi stodvadsaťsedem krajín skončil sedemdesiaty ôsmy.
E-government: odborníci bijú na poplach
„Odborná verejnosť začína biť na poplach: registruje, že meškáme a nedostatočne využívame príležitosti,“ tvrdí o stave rozvoja e-governmentu na Slovensku Sylvia Šumšalová z Inštitútu pre verejné otázky. „Hovoria to nahlas už pomaly všetci – tak predstavitelia štátnej správy, predstavitelia biznis sféry IT, ako aj experti venujúci sa téme.“
Inštitút v priebehu júna 2008 oslovil dvadsaťdva slovenských odborníkov na informačné technológie spomedzi zástupcov štátnej správy, biznis sektora a nezávislých expertov na IT. Pýtal sa ich na najväčšie problémy e-governmentu na Slovensku, ako i to, ako situáciu treba riešiť.
Naše najväčšie problémy
Najviac, pätnásť oslovených expertov si myslí, že za naše zaostávanie oproti iným krajinám môže neprofesionálne, nekompetentné a nekoordinované riadenie vládnymi inštitúciami.
„Na takejto definícii stavu sa rovnako zhodujú tak zástupcovia štátnej sféry, ako aj zástupcovia biznis sektora či nezávislí experti,“ píše v štúdii autorka.
„Slovensko dlhodobo nepovažovalo rozvoj e-governmentu za svoju prioritu... e-government musí byť prvoradým cieľom vlády, nie druhoradým“ – takéto a podobné tvrdenia uviedli vo svojich odpovediach šiesti zástupcovia štátnych úradov, traja zástupcovia IT sektora a šiesti nezávislí experti.
Problémom je tiež neustále menenie sa garnitúr a ľudí na úradníckych miestach, ako aj rezortná roztrieštenosť, ktorá vedie „k vymýšľaniu už vymysleného“.
Chyba je aj v nás
Podľa Šumšalovej by Slovensku pomohol silnejší hlas ľudí zdola.
„Informatizácia je u nás doposiaľ koncepciou pretláčanou zhora. Tlak verejnosti – či už odbornej, alebo laickej – nie je vnímaný ako dostatočný na to, aby sa z tejto témy stal celospoločensky artikulovaný problém, ktorý treba urgentne riešiť,“ tvrdí.
Množstvo dostupných počítačov v krajine
Rýchlosť pripojenia na internet
Dostupnosť vedcov a vývojárov
Kvalita vzdelávania
Množstvo exportovanej elektroniky
Úspešnosť vlády v propagácii IT
Zahrnutie rozvoja IT do vízií vlády o budúcnosti krajiny
Telekomunikačná infraštruktúra a investície do rozvoja ľudských zdrojov
Webové služby vlády
