Slnko sa presunie zo súhvezdia Rak k Levovi; zo znamenia Lev do znamenia Panna prejde 22. 8. večer. (Pozor: súhvezdie a znamenie nie je to isté, pretože sú vzájomne posunuté.) Tento fakt ovplyvní vzhľad oblohy. Najprv večer ešte možno zbadáme chvost Leva, koncom mesiaca však nad západným obzorom nájdeme už len vedľajšiu Pannu. Nízko nad juhom bude oblohu zdobiť horná časť Škorpióna s jasným Antaresom. Západnejšie sú nenápadné Váhy. Krajší Strelec uvedie málo výrazné ekliptikálne súhvezdia, ktoré v priebehu noci postupne kulminujú (vrcholia nad južným bodom): Kozorožec, Vodnár, Ryby, Veľryba. Nadránom zbadáme obrazce Býka, Povozníka a nezameniteľného Orióna s Blížencami.
Vyššie partie oblohy obsadia súhvezdia (od západu k východu, cez juh): Veľká medvedica, Pastier, vedľajší Herkules, medzi nimi Severná koruna. Pod nimi neprehliadnete veľkého Hadonosa so susediacim Orlom. Jeho jasná hviezda Altair je jednou z nápadného tzv. Letného trojuholníka, ktorého ďalšie vrcholy tvoria Deneb (Labuť) a Vega (Lýra). Nad nimi v zenite, žiari hlava Draka a jeho chvost obkolesuje Malý voz. Neskoro po polnoci sa k juhu presunie Pegas s nadväzujúcou Andromédou, pod ňou je Baran a Trojuholník. Nadránom sa vyššie dostane aj Perzeus, pred ním bude blízko zenitu Kasiopeja, ktorá vystrieda Labuť. Neďaleko Polárky sa dvíha ťažko rozpoznateľná Žirafa a veľmi nízko nad severným obzorom prechádza ešte nevýraznejší Rys.
Keby sme mali možnosť stlmiť svit Slnka, prvý augustový večer by sme ako vo veľkom planetáriu videli nad západom slnečný disk a vľavo od neho krásne zoradené Mesiac s planétami Merkúr, Venuša, Saturn a Mars. Blízkosť pri Slnku na oblohe je hlavnou príčinou, prečo uvedené planéty celý mesiac na nočnej oblohe neuvidíme. Pre voľné oko a ďalekohľad zostane len ich torzo: Jupiter a málo jasný Urán s Neptúnom.
Vďaka zatmeniu Slnka uvidíme Mesiac v nove - bude to 1. 8. takmer presne hodinu pred pravým poludním (12.13 LSEČ). Prvá štvrť nastane 8. 8. večer o 22.20. Spln 16. 8. (pred polnocou 23.17) oživí čiastočné zatmenie Mesiaca. Poslednú štvrť uvidíme 24. 8. po polnoci (1.50) a potom zažijeme aj druhý augustový nov, 30. 8. večer o 21.58.
Každoročne pred polovicou augusta pozorujeme padanie hviezd s populárnym pomenovaním "slzy svätého Vavrinca". Ide o pravidelný meteorický roj Perzeidy, ktorého najintenzívnejšia fáza trvá asi týždeň. Maximum nastane 12. augusta okolo poludnia, presne 4,5 dňa pred mesačným splnom. Oba faktory (denné maximum a rušivý svit Mesiaca) znamenajú, že aj v prípade priaznivého počasia o najväčší zážitok prídeme. Inak by sa dala očakávať frekvencia zhruba 60 až 100 rojových meteorov za hodinu na celej oblohe.
Ku každoročným Perzeidám sa pridajú dva nečasté nebeské úkazy, prvý augustový deň to bude úplné zatmenie Slnka (u nás viditeľné iba ako čiastočné) a 16. 8. čiastočné zatmenie Mesiaca, tiež viditeľné z nášho územia.
 Takto by mali vyzerať dve najbližšie čiastočné zatmenia Slnka a Mesiaca viditeľné z nášho územia. Snímky pochádzajú z podobných minulých zatmení. FOTO - ARCHÍV
|
