BRATISLAVA. V roku 2005 vedci objavili v južnej polárnej oblasti Titanu útvar pripomínajúci jazero. Dlhý je 235 kilometrov s rozlohou približne 20-tisíc kilometrov štvorcových. To iba mierne presahuje rozlohu jazera Ontario na pomedzí USA a Kanady a preto dostal meno Ontario Lacus.
Nové údaje z prístroja VIMS (Visual and Infrared Mapping Spectrometer) na palube sondy Cassini teraz potvrdili jeho jazernú podstatu.
Hlboká čerň
Čierno sfarbený útvar pohlcuje na vlnovej dĺžke päť mikrónov 99,5 percenta svetla. Takú hlbokú čerň nemožno vysvetliť nijakou tuhou prírodnou látkou, povrch musí byť zrkadlovo hladký a mimoriadne pokojný. Podľa meraní VIMS na vlnovej dĺžke dvoch mikrónov ide o kvapalnú zmes etánu, metánu, dusíka a viacerých iných uhľovodíkov s nízkou molekulovou hmotnosťou.
Etán vzniká v atmosfére Titanu, ktorú tvorí prevažne dusík, rozkladom metánu účinkami ultrafialového žiarenia Slnka a následnými reakciami. Častice etánu padajú ako dážď na povrch. Tak vzniklo Ontario Lacus. Hustá atmosféra Titanu s organickým oparom bráni priamym pozorovaniam. V infračervenom žiarení sú však úzke pásma priehľadných vlnových dĺžok, "obloky" na povrch Titanu, ktoré využíva VIMS.
Hĺbku jazera VIMS nedokáže určiť. Očividne sa ale vyparuje v pásme medzi jeho čiernym vnútrom a svetlou pobrežnou líniou, kde ho lemuje tmavo sfarbená plytčina či pláž. "Piesok" pláže je tmavší ako pobrežie buď premáčaním, alebo zaliatím tenučkou vrstvou kvapalných organických látok.
Prírodné laboratórium
Pred misiou Cassini si niektorí vedci mysleli, že na Titane sú celé oceány či moria etánu a metánu. Sonda to vylúčila, hoci neskôr objavila rad jazerovitých útvarov. Vďaka VIMS teraz vieme, že na Titane aspoň jedno jazero naozaj existuje. Titan je druhý najväčší mesiac Slnečnej sústavy (po Jupiterovom Ganymedese), o polovicu väčší ako náš Mesiac, väčší ako planéta Merkúr a iba o štvrtinu menší ako Mars. Ako jediný mesiac má hustú atmosféru. Vedci Titan považujú za prírodné laboratórium výskumu reakcií organických látok. Cassini je prevažne sonda USA, no európsky modul Huygens, ktorý vysadila v januári 2005 do atmosféry a na povrch Titanu, odhalil metánové dažde. Usúdilo sa, že touto eróziou vznikajú terénne útvary, pripomínajúce rieky a jazerá. Na Zemi je kolobeh vody, na Titane metánu.
V dnešnom čísle časopisu Nature to napísal šéf projektu VIMS Robert Brown z Arizonskej univerzity (USA) s kolegami.
Titan zachytený sondou Cassini za Saturnovými prstencami A a F, hore je malý Saturnov mesiac Epimetheus. Vľavo je jazero Ontario Lacus na Titane zachytené prístrojmi sondy Cassini. Foto - NASA/JPL |
