ených na plastickej hmote. Majú skvelé elektronické vlastnosti a nízku spotrebu. Zdroj - Nature
Hviezda Polaris - Polárka - leží veľmi blízko miesta, kde sa severným smerom premieta zemská rotačná os, takže v noci slúži aj ako vítaný orientačný bod. Je to vlastne trojhviezda (na foto STScI/ NASA zľava Polárka A, Ab a B). Jej jas sa ešte na začiatku 20. storočia menil každé štyri dni o desať percent. Astronómovia ju zaradili k pulzujúcim premenným hviezdam, tzv. cefeidám. Odvtedy sa však miera kolísania jej jasu zmenšovala, až pred desiatimi rokmi klesla na dve percentá. Zdalo sa, že prestáva byť premennou. Hans Bruntt zo Sydneyskej univerzity (Austrália) s kolegami však teraz zistil, že táto miera nedávno stúpla na 4 percentá. Zdá sa, že Polárka predsa len je cefeidou v akomsi dlhodobom cykle.
Zdroj - Astrophysical Journal
Podľa Erika van Meijgaarda a Geerta Lenderinka z Kráľovského meteorologického ústavu v De Bilt (Holandsko) rastie pravdepodobnosť výskytu prudkých dažďov (extrémny objem zrážok v mierke hodín) s klimatickou zmenou dvakrát rýchlejšie, ako sa doteraz myslelo - nie o 7 percent s jedným stupňom Celzia oteplenia, ale o 14 percent.
Zdroj - Nature Geoscience
Aaron Clauset a Douglas Erwin z Inštitútu v Santa Fé (USA) odvodili z histórie 4002 druhov cicavcov počas štvrtohôr, že evolúcia favorizuje veľké telo. Ide o kompromis medzi mnohými krátkodobými výhodami a malým množstvom dlhodobých nevýhod.
Zdroj - Science
Tím Thomasa Kilduffa zo SRI International (USA) našiel v mozgovej kôre neuróny aktívne počas fázy spánku charakterizovanej tzv. pomalými vlnami. Produkujú oxid dusnatý, čím regulujú prietok krvi. Dôležité pre liečbu porúch spánku, nálady a pamäti.
Zdroj - PNAS
