Oceán mikróbov spod oceánskeho dna

Vedci získali ďalšie dôkazy o impozantnom množstve mikroorganizmov, ktoré obývajú sedimenty pod dnami Atlantického a Tichého oceánu.

Vzorky mikróbov zo sedimentov pod dnom Atlantiku pri Newfoundlande vedci získali vrtnou súpravou na palube výskumnej lode JOIDES Resolution, upravenom plavidle, ktoré kedysi slúžilo na hľadanie ložísk ropy.

BRATISLAVA. Podiel skupiny organizmov na pozemskom živote sa vyjadruje biomasou, čiže celkovou hmotnosťou, a určením ekosystému alebo zemepisnej oblasti. Napríklad drobné mravce tvoria vyše desať percent biomasy v amazonskom dažďovom pralese. Hmotnosť celého pozemského života je však iba na úrovni jednej miliardtiny percenta hmotnosti našej planéty. Najväčší príspevok ako skupina majú stromy, suchozemské organizmy obrovsky prevažujú nad morskými - pohľad skresľujú biologicky najbohatšie oblasti pri hladine.

Šesť a pol miliardy ľudí má hmotnosť asi sto miliónov ton. To je iba čosi vyše desatiny percenta zemskej biomasy. Domáce zvieratá predstavujú jediné jej percento, poľnohospodárske plodiny necelé tri percentá. Z druhov živočíchov patrí rekord biomasy drobnému antarktickému kôrovcovi Euphasius superba nazývanému krill, hlavnej potrave kosticových veľrýb. Jeho biomasa presahuje päťnásobok biomasy ľudstva.

Najťažšie sa odhaduje biomasa mikróbov; pri tých bez bunkového jadra, prokaryotoch, je azda na úrovni rastlín. Väčšina mikróbov žije vo vodách morí a oceánov a jednak v pôde, jednak hlbšie pod povrchom súše a oceánskymi dnami. Podzemné tvoria nášmu zraku doteraz prevažne skrytú sféru života - nuž a práve z nej sa podľa najnovších predstáv mohol zrodiť ostatný život.

Na bode varu

Výskum podzemných mikróbov je veľmi dôležitý. Predovšetkým pod dnami morí a oceánov, lebo údajne tvoria dve tretiny prokaryotov. Navyše sa okolo prostredia na oceánskom dne a pod ním krútia úvahy o vzniku pozemského života. Donedávna držali rekord prokaryoty zo sedimentov starých 3,5 milióna rokov 842 metrov pod oceánskym dnom, žijúce pri teplote 55 stupňov Celzia. Vzorky z vrtov pri kanadskom Newfoundlande na severe Atlantiku teraz rekord posunuli. Prokaryoty sa tam totiž našli v sedimentoch starých až 111 miliónov rokov 1626 metrov pod oceánskym dnom, kde panujú teploty až sto stupňov Celzia. Mikroskopy i biochemické rozbory vzoriek potvrdili, že aj v takej hĺbke ide o živé, deliace sa mikróby. Genetické rozbory zasa, že ide o zástupcov jednej z dvoch veľkých skupín prokaryotov, archeóny. Tie sa od druhej skupiny, baktérií, líšia biochemicky (najmä tukmi v bunkových membránach), fyziologicky i geneticky.

Archeóny zosobňujú podľa klasifikácie, ktorú zaviedol Carl Woese z Illinoiskej univerzity, jednu z troch domén pozemského života. Druhou sú baktérie a treťou eukaryoty, bunky s jadrom. Jednobunkové eukaryoty sú prvoky. Z eukaryot sa skladajú všetky mnohobukovce vrátane ľudí. Medzi archeónmi sa vyskytuje vysoký podiel extrémofilov, mikróbov, ktoré dobre znášajú extrémne fyzikálne a chemické podmienky, v danom prípade teploty. Pritom spomenutá hĺbka očividne nevymedzuje spodnú hranicu života, hoci teplota na úrovni bodu varu sa už blíži najvyššej zaznamenanej teplote, pri ktorej ešte prokaryoty rastú (asi 113 stupňov Celzia).

Vládnu, no žijú pomaly

Nadvládu archeónov v sedimentoch pod oceánskym dnom potvrdili vzorky z hĺbok až niekoľko sto metrov (pod dnom), ktoré získala druhá skupina vedcov na viacerých miestach Atlantického a Tichého oceánu. Dosiaľ sa myslelo skôr na baktérie, ale tie prevládajú iba vo vrstvách sedimentov tesne pod dnom. Hlbšie preberajú žezlo archeóny, zastúpené najmenej 87 percentami. Ich súhrnná biomasa sa nanovo predbežne odhaduje na 90 miliárd ton, čo zodpovedá desatine biomasy tropických dažďových pralesov. Tento odhad spadá do skoršie predloženého rozpätia 60 - 300 miliárd ton.

Mikróby, prevažne archeóny, obývajú asi 200 miliónov kilometrov kubických sedimentov pod morským dnom; zhrnuté dokopy by vytvorili kocku s hranou dlhou 600 kilometrov. Oveľa lepšie ako baktérie sa totiž vedia vyrovnať s extrémami tlaku a teploty na takých miestach, ako aj s tamojším chronickým nedostatkom živín a zdrojov energie, ktoré využívajú bežné životné formy.

Tretia skupina vedcov skúmala mikróby v sedimentoch zhruba jeden až 50 metrov pod dnom Tichého oceánu pri pobreží Peru. Tamojšie vody sú biologicky zvlášť bohaté a tak sa na dno dostáva a do sedimentov vstupuje veľa organického materiálu. Mikróby najhlbšie v sedimentoch sú z asi 90 percent archeóny. S hĺbkou ich zastúpenie rastie, hoci počet klesá. No vždy je ich veľa, stovky miliónov v centimetri kubickom, čo napokon zistili všetky výskumy spomenuté v tomto článku.

Mikróby zo sedimentov pod oceánskym dnom možno netvoria "iba" desatinu pozemskej biomasy, čo je bežný odhad, ale azda až tretinu. No na rozdiel od baktérií, ktoré sa delia rýchlo (známa Escherichia coli, na archívnej snímke, zdvojnásobi svoj počet za 20 minút), archeóny pod oceánskym dnom zdvojnásobujú svoj počet v mierke storočí až tisícročí. Ich metabolizmus je veľmi pomalý. Navyše sa geneticky líšia od povrchových.

Výsledky prvého výskumu uverejnil tím Johna Parkesa z Cardiffskej univerzity (Veľká Británia) v časopise Science, výsledky druhého tím Kaia-Uwea Hinrichsa z Brémskej univerzity (Nemecko) v časopise Nature a tretieho tím Christophera Housea z Pennsylvánskej štátnej univerzity (USA) v časopise Proceedings of the National Academy of Sciences.

Stĺpec vzoriek z vrtu bádatelia "olúpali" z vonkajších vrstiev, aby zaručili, že analýzu neskreslia mikróby z menších hĺbok sedimentov alebo z oceánskej vody. Foto - Integrated Ocean Drilling Program/Texas A&M University

Najčítanejšie na SME Tech


Inzercia - Tlačové správy


  1. Recenzie.sme.sk udelili 60 certifikátov Ocenený expertmi
  2. 5 krokov k vlastnému bývaniu
  3. Nový Volkswagen Arteon sa predstaví na bratislavskom autosalóne
  4. Last minute dovolenka sa dá kupiť výhodne už teraz
  5. Legendárna Štefánka opäť ožíva pod sieťou Pulitzer family
  6. Päť tipov, kam na predĺžený víkend v máji
  7. Inteligencia vo všetkom
  8. Volvo V90 Cross Country je pripravené na každé dobrodružstvo
  9. Continental spúšťa dlhodobý test pneumatík s vodičmi z Facebooku
  10. Čo sa môže stať, keď šetríte na zateplení?
  1. BILLA a Jamie Oliver pozývajú deti do zázračnej záhradky!
  2. Nový Volkswagen Arteon sa predstaví na bratislavskom autosalóne
  3. Odšťavovač s veľkým plniacim otvorom? Nenachytajte sa!
  4. Advokáti budú v stredu bezplatne radiť v 8 mestách
  5. Last minute dovolenka sa dá kupiť výhodne už teraz
  6. Apartmány s výnosom až 4% v lyžiarskom stredisku Obergurgl
  7. Finále súťaže CEWE Fotokniha roka 2016
  8. Legendárna Štefánka opäť ožíva pod sieťou Pulitzer family
  9. Východniari investujú do bývania spomedzi regiónov najviac
  10. Recenzie.sme.sk udelili 60 certifikátov Ocenený expertmi
  1. Legendárna Štefánka opäť ožíva pod sieťou Pulitzer family 22 909
  2. Päť tipov, kam na predĺžený víkend v máji 8 955
  3. Nové auto alebo radšej jazdenka? 9 rád pre správne rozhodnutie 8 355
  4. Last minute dovolenka sa dá kupiť výhodne už teraz 7 621
  5. 5 krokov k vlastnému bývaniu 4 360
  6. Volvo V90 Cross Country je pripravené na každé dobrodružstvo 3 961
  7. Moderný bungalov očami mladých architektov 1 931
  8. Rodinná dovolenka v Burgenlande 1 802
  9. Continental spúšťa dlhodobý test pneumatík s vodičmi z Facebooku 1 607
  10. Inteligencia vo všetkom 1 527

Hlavné správy zo Sme.sk

SVET

Le Penová nie je Trump. Prečo sa prieskumy tentoraz nezmýlia

Vo Francúzsku by sa už nemali mýliť.

KOMENTÁRE

Čo bude, keď študenti vykývu zub

Novembristi síce víziu mali, no správu krajiny prenechali tým, ktorí pripravení boli.

ŠPORT

Brilantný súboj rozhodol génius. A provokoval gestami

Messi zatienil Ronalda. Barcelona vyhrala na pôde Realu Madrid 3:2.

Neprehliadnite tiež

Ako neprísť o svoju digitálnu identitu v sociálnych sieťach?

Ak sa správate zodpovedne, nemusíte sa báť bezpečnostných prešľapov.

Facebook bude predpovedať kam sa chystáte pozrieť

Nie je zložité natočiť 360-stupňové videá. Oveľa náročnejšie je dáta v reálnom čase dopraviť k divákovi.

MATEMATICKÉ HÁDANKY

Matematická hádanka: Dokážete zistiť, či váži viac zlato alebo perie? (riešenie)

Ak máte doma aj zlato aj perie, nespoliehajte sa na váhu.

MATEMATICKÉ HÁDANKY

Matematická hádanka: Dokážete zistiť, či váži viac zlato alebo perie?

Ak máte doma aj zlato aj perie, nespoliehajte sa na váhu.


Už ste čítali?

Domov NajnovšieNajčítanejšieDesktop