BRATISLAVA. Francúzi na juhu jedia dosť potravinárskych produktov s vysokým obsahom tuku, ale očividne im to neškodí až tak ako ľuďom inde. Dôležitú úlohu v prvom i druhom prípade zohráva resveratrol, látka obsiahnutá v červenom víne. Bádatelia v rámci najnovších laboratórnych pokusov podávali myšiam stredného veku (jednoročným) pomerne veľké dávky resveratrolu, pričom zvieratá sa predtým s touto látkou nikdy nestretli. Následne sa im výrazne zlepšil kardiovaskulárny systém, lepšie dokázali koordinovať svoje pohyby, ubudlo im očných porúch a stúpla hustota ich kostí. Podávanie resveratrolu síce zväčša nepredĺžilo typické trvanie života pokusných myší, vyšší vek prežili očividne zdravšie ako kontrolné, ktoré resveratrol nedostávali.
Význam tohto výskumu spočíva aj v zistení, že prospešné účinky resveratrolu v podstate odrážajú situáciu, keď sa konzumuje menej kalórií. Vedci totiž zistili, že resveratrol v tkanivách ako pečeň či svaly vyvoláva podobné vzory génovej aktivity ako diéta, či už v podobe každodenného obmedzenia kalorického príjmu o 30 - 50 percent, alebo jedenia iba každý druhý deň. Kým medicína zväčša v jednom čase spomaľuje postup iba tej či onej jednotlivej choroby, alebo aspoň jej príznaky, resveratrol ovplyvňuje celú sériu neduhov sprevádzajúci starnutie, ktoré spolu na prvý pohľad nesúvisia.
Užitočnejší je o to viac, že plošné nasadenie spomínaných diét v prípade slabších, chorých a starších ľudí nesie viaceré riziká. V minulosti sa zistilo, že resveratrol aktiváciou SIRT1 a podobných bielkovín predlžuje život kvasinkám, hlístam, muškám a rybám a zlepšuje zdravie i udržiava typickú dĺžku života myšiam umelo chovaným na vysokokalorickej strave, ktoré by inak uhynuli predčasne. Resveratrol sa už klinicky skúša pri liečbe ľudského diabetu typu 2.
V časopise Cell Metabolism to napísal tím Rafaela de Caboa z Národného ústavu pre výskum starnutia a Davida Sinclaira z Harvardovej univerzity (obe inštitúcie USA).
