strávil holením.
Podobným nenápadným žrútom času sa stal môj počítač. Mám ho len niečo vyše roka, ale má vrtochy starca. Potýka sa s nedostatkom pamäte, pri vysokom výkone sa zadýchava a všetko mu trvá dlhšie ako predtým. Každú chvíľu sa rozsvieti kontrolka harddisku a ozve sa usilovné chrúmanie. Zapnutie sa stalo zdanlivo nekonečným martýriom.
Ale zďaleka najhoršie je, že ma do svojich problémov vťahuje. Dožaduje sa mojej asistencie, ktorá spočíva výhradne v tom, že ho nervózne sledujem a čakám. Snažil som sa premrhaný čas nejako využiť, napríklad som si pripravil na stôl knižku alebo noviny. Ale nefunguje to.
Počítač nedovolí, aby som sa sústredil na niečo iné. Sotva na chvíľu odbehnem, trestá ma zbytočnými otázkami typu „Naozaj chcete tento program ukončiť?“, po ktorých ustane s akoukoľvek činnosťou a len ma škodoradostne pozoruje. Keď ho odbijem, reaguje totálnym zrútením.
Potom ho musím reštartovať, čo zaberie ďalšie minúty. Porozprával som o svojich problémoch kamarátovi v krčme. „Presne toto robila moja bývalá!“ vykríkol. Vypili sme dve pivá a presviedčal ma, že musím kúpiť nový počítač. Tak, ako sa on rozviedol a znovu oženil. Chcel som objednať tretie pivo, ale zarazil ma. „Prepáč, ale musím byť do jedenástej doma. Inak nemôže moja nová žena zaspať.“ Ešte tú výmenu počítača zvážim.
