;) |
Pre tých, ktorí majú s touto hrou menšie problémy, určite príde vhod predstavenie systému hry. Nebudeme však zbytočne zachádzať príliš hlboko. Ono to v prípade Civilization Revolution ani možné nie je. Ale predsa je to hra komplexná, berúca si zo svojich predchodcov všetko potrebné a maskujúc za nenápadné princípy uťahuje povraz okolo vášho krku a núti trpieť ešte chvíľu. A vy ju za to budete milovať. Aké poetické, všakže. Je však treba povedať, že by nikto ťahovej stratégii, v ktorej ovládate vybranú civilizáciu a vediete ju za ručičku za lepšími zajtrajškami, nepredpovedal kultovú budúcnosť. Vidíte, stalo sa a baví to mnoho ľudí. Na začiatku si musíte zvoliť vlastnú civilizáciu z celkového počtu 16 národov. Dobre, na úplnom začiatku musíte ísť do obchodu, hru si kúpiť, zapnúť konzolu, nakŕmiť všetky domáce zvieratá, aby nepokapali od hladu, ale o tom sa tu zmieňovať nebudeme. A ono to nie je len tak, že teraz sa mi páči tamtá ruská krásavica (cárovná Katarína, inak skutočne kosť), tak si ju teda vyberiem, navyše má sexi prízvuk. Alebo ten Lincoln, no v tom smokingu mu to sluší a rozkošné Bismarckové fúziky – no nevyber si ho. Nie je to o tom, pretože každý z národov má nejaký ten bonus k dobru, ktorý vám pomôže orientovať sa v jednoducho systéme štyroch možných ukončenia zápolenia o najlepší civilizáciu pod slnkom.
Všetky screenshoty nájdete v galérii hry
Štyri cesty vedúce za víťazstvom sú dostatočnou motiváciou, nemusíte mať obavy, to ste Civilizáciu asi ešte nehrali. Vyhrať sa dá štyrmi spôsobmi: vojenským, technologickým, kultúrnym a ekonomickým. S tým sú späté aj plusy vybraných národov, pričom pri svojom výbere sa oplatí skutočne voliť prezieravo podľa toho, akým spôsobom chcete ostatných nakopať do zadnice. V prípade, že sa s vojensky naladenými Nemcami rozhodnete zadupať ostatných kultúrnym rozmachom, asi sa vám Japonci vysmejú a vyšlú do vesmíru svoju raketu v čase, keď budete dumať nad tým, čože sú to tie kompjútre vlastne zač. Francúzi sú zas (bez urážky) chabými bojovníkmi, hoc minulosť hovorí o jednom pánovi s menším komplexom. Alebo takí Egypťania – dokážu perfektne stavať a dopracujete sa s nimi na koniec vďaka kultúre. No a takto by sa dalo pokračovať popisom i naďalej. Platí pravidlo, že Mao z Číny vám dá ako bonus jedného panáka pri stavbe miest navyše, Aztékovia majú nos na zlato a podobne. Práve vďaka tomuto nenápadnému odlíšeniu jednotlivých národov je hranie rozmanité a zábavné i po niekoľkých spusteniach. Za sebou.
Dobre, mame niekoho vybraného, nahráva sa mapa a čučíme na panáka, respektíve panákov zobrazených pod jednou jednotkou, tzv. settlera. A tá zakladá mestá. Takže vyberieme vhodné miesto, nie len tak hocikam ukážeme naslepo prstom. Potom sa nesťažujte, keď založíte mesto na nevhodnom mieste. Ono totiž rozhoduje, kam položíte základný kameň svojho impéria. Planéty, imaginárne a náhodne vytvorené svety, sú pomerne malé a rozdelené štvorcovou sieťou na X políčok. Poznáme to, vieme si to predstaviť. A vy sa pohybujete po týchto políčkach, za jeden ťah môže panák spraviť Y krokov, ale k tomu sa ešte vrátime. Táto štvorcová sieť totiž pri zakladaní mesta určuje, čomu sa plebs v ňom bude venovať. Práce, do ktorých ich môžete a budete nútení nahnať, sú štyri. Môžu sa starať o prísun potravy, čiže zvyšovaní počtu obyvateľov daného mesta. Investujete do tejto oblasti, pribúdajú vám rýchlejšie pomocné sily. Potom sú to suroviny alebo výroba, ktorá potrebná je, pretože bez tohto príspevku by ste nepostavili ani jednu budovu, ani jedného panáka, ani jeden tank. Alebo by vám to trvali neskutočne dlho. Čím viac ľudí maká, tým je to rýchlejšie. A keď už nemakajú manuálne, možno sa starajú o prísun financií – a to si potom môžete to či ono určené výrobe kúpiť a nasledujúci ťah už máte budovu postavenú, jednotku vyrobenú. Cena sa líši od toho, koľko do konca výroby ešte zostáva ťahov, čo je logické.
Peniaze však nie sú jedno a keď sa hovorilo o štyroch odvetviach, tým posledným je, ako iste tušíte, vedecká činnosť. Múdre hlavy v bielych plášťoch skúmajú a bádajú, vymýšľajú pre vás nové režimy, fyzikálne objavy a podobne. Nájdete koleso, máte tu autá, tanky. Vymyslíte lietanie a hneď už plachtíte v oblakoch. Technologický strom je jednoduchý, ale košatý natoľko, aby ste vynachádzali všetko s rozumom, investovali čas múdrych hláv výhodne. A čo je ešte lepšie, na pľaci pri meste si musíte zvoliť, či sa daná metropola (zo začiatku skôr osada) bude zaoberať prísunom financií do spoločnej kasy alebo prísunom rozumu do spoločného skúmania. A ešte jedno plus: nové technológie si za peniaze nekúpite, musíte si trápiť hlavu sami alebo ju vymlátite silou od nepriateľa či vymeníte za čosi iné, čo už viete. No a teraz nám začína princíp nádherne rozrastať.
Postupne zvyšujete dosah mesta, počet komodít na jednom políčku, jednoducho rastiete, expandujete. Voliť medzi peniazmi a vedomosťami je náročné, tak isto aj voľba mesta, pretože na určitých miestach má mesto také a také bonusy. Je síce fajn, že v lese, skalnatých horách, budujete rýchlo, jedla je tu však málo. V prípade výživných nížin zas máte problémy s remeselnou prácou. Takže než pekne označíte miesto zloženia settlera, musíte si v rýchlosti premyslieť, čo vlastne od daného mesta chcete, aby vykonávalo, na čo sa sústredilo. Spájať ich môžete (a musíte a budete) cestami, pretože po nich pandrláci chodia ako mávnutím zázračného prútika. Položíte základné kamene a hybaj budovať, stavať, rozvíjať sa. Vo vnútri mesta je to zrejmé. Čím viac manuálnej pracovnej sily, tým viac budov, z ktorých každá niečo ovplyvňuje. Či už rýchlosť alebo násobok rastu v jednom zo štyroch odvetví alebo podporí konkrétnu výrobu iným bonusom. Balans je udržaný vďaka vnútornému rozdeľovaniu jedla a práce (pre každé mesto zvlášť) a externému (spoločnému pre celý národ) peňazí a vedomostí. Už len na vás zostáva ako a čo vyrobíte. V jeden moment totiž môžete vyrábať jednotky alebo budovy.
Možností je viacero, nie ste však nimi zahádzaní, navyše sú od seba natoľko odlišné, že vám nižší počet ani vadiť nebude. Panák je proste panák – na začiatku má v rukách čo najväčší kus dreva, neskôr je to ostrý predmet, potom primitívna mušketa a na záver automatická zbraň. Alebo je to vojak na koni, ktorého vystrieda tank či artiléria. V budovách je to podobné. Ako postupovať, to záleží len na vás, pretože je vždy výhodne vyberať budovy, ktoré za a) v meste potrebujete pre rast, ktorý ste mestu určili (viď. štyri možnosti víťazstva) a za b) divy sveta ovplyvňujú rast viditeľne, lákajú osobnosti a kto ich postaví, ten sa teší, pretože už nik iný ich do svojho hniezdočka lásky neumiestni.
Poďme sa teda pozrieť na štvoricu víťazstiev konkrétne, nech okolo nich nechodíme zbytočne. Vojenská cesta je jasná: vymlátiť zo súperovho kožuchu všetky blchy, až sa všetci vzdajú a budú dvíhať ruky nad hlavu a vešať biele vlajky a vy sa im z tankov smiať a valcovať ako o dušu. Zatnete päsť a mlátite. Druhý spôsob, ekonomický, sa spolieha, ako inak, na peniaze vo vašej pokladnici. Do prasiatka musíte nahádzať dvadsať tisíc peňazí, a to vám chvíľu potrvá, navyše musíte mať aj vybudovanú aj svetovú banku. Peniaze totiž ovládajú svet. Kultúrne víťazstvo je založené na jednoducho princípe: musíte získať 20 slávnych osobností (tie sa k vám pripájajú pokým máte úspech v niektorom odvetví, dobre sa vám vedie, ľudia sú spokojní, mestá sa rozrastajú a prinášajú mnoho bonusov) alebo postavíte divy sveta či získate, skonvertujete cudzie mestá na svoje (tie niekedy získajú status vášho národu i vtedy, pokým vidia, že sa vám darí, sú v tesnej blízkosti hraníc). Potrebujete len dvadsať kúskov z toho, toho alebo toho je za tým drina budovania veľkolepých miest. Posledné víťazstvo technologickou cestou je výhodné pre vedecky založené národy ako Japonsko. Cieľom je naštudovať si technológie tak, aby ste postavili vesmírnu loď a vyslali ju na Alfa Cenaturi založiť nový život. Len tak mimochodom, Sid pred mnohými rokmi vytvoril skvelý projekt Alpha Centauri, neprávom zabudnutú sci-fi Civilizáciu, ktorú ak niekde vyhrabete, baviť sa jednoznačne budete.
Už viete za čím sa máte plahočiť, čím sa na čelo dostanete a už nám zostali len drobnosti. Tak napríklad diplomacia. Je náležite zjednodušená, čo sa dalo čakať. S nepriateľom môžete uzavrieť mier, rozpútať vojnu, uplácať ho za účelom vyhlásenia vojny vášmu protivníkovi. Ak sa cíti nepriateľ prisilný, neváha sa vám vyhrážať a za cenu mieru mu musíte poskytnúť technológie alebo rovno nejaké cashe do jeho pokladnice. Ale to je inak všetko, žiadne prepracované paktovanie nečakajte, nemôžete si navzájom vypomáhať v prípade napadnutia jedného štátu v aliancii, jednoducho hráte na vlastné tričko niekoľkými primitívnymi príkazmi. Okrem klasickej hry tu máme prítomných aj niekoľko scenárov, kde vás čaká konkrétna úloha založená na presnom postupne a cielenom víťazstve niektorým zo spôsobov.
A posledným skvostom, čerešničkou na torte, je Civilopedia. Keby mal niektorý dejepisár toľko odvahy a voľné ruky, mohol by Civilizáciu s Civilopediou kľudne používať ako pomôcku pri výučbe, pričom by platilo večne omieľané a nikdy neuskutočnené škola hrou. Civilizácia je hra, pri ktorej musíte používať rozum a využívať plusy národa vychádzajúce z minulosti. Civilopedia je jednoducho encyklopédia, v ktorej nájdete úplne všetko spojené s hrou samotnou. Okrem textových (plnohodnotných) informácií tu nájdete obrázky, videá, zaujímavosti alebo spojenia s konkrétnymi technológiami, jednotkami a podobne. A nájdete tu skutočne všetko: popis jednotiek, národov, artefaktov, budov, konceptov samotnej hry, režimov, osobností, lídrov jednotlivých civilizácií, zdrojov surovín, rôznych odmien súvisiacich s vtedajším životom, technológií určených na výskum, geologických podkladov a samozrejme i divov sveta. Motať sa v tejto encyklopédií je zábava, nájdete tu mnoho poučných informácií a aktivovať ju môžete kedykoľvek v hre v konkrétnom prípade. Vidíte jednotku, chcete o nej vedieť viac, stlačíte tlačidlo a už si o nej čítate, pozeráte fotky, videá, zisťujete ako a kde sa používala. Plnohodnotné informácie, ktoré vás v škole ťažko naučia (tam ide skôr o zapamätanie si množstva rokov, čo je pri všetkej úcte tak úbohé ako aj zbytočné) a história sa vám začne páčiť a získate o nej prehľad. O Civilizácii sa dá písať dlho, prejdime však radšej k hodnoteniu, lebo by sme tu boli do rána.
GRAFIKA 8 / 10
Grafické spracovanie je roztomilé, zmenšené a tak trochu komixovo ladené. Pri konzolovej verzii sa rozhodne nedalo počítať so šialene veľkou plochou do detailov vymodelovanou. Preto tu máme povrch, na ňom sa pohybujú zväčšené jednotky, hrá to pestrými farbami a ku koncu hry, ak je tam jednotiek veľa, tak to začne mierne sekať a vy sa nudíte, lebo kým poťahajú všetky súperove jednotky (vtedy ide počet do stovák), chvíľu to trvá. Ale pozerá sa na to výborne, je to skôr odľahčená forma, no cieľ je splnený i bez zbytočných grafických efektov. Veľmi príjemne pôsobia poradcovia alebo zástupcovia národov, ktorých vidíte na niektorých obrázkoch. Sú animovaní výborne a rozhodne nie sucho. Pri výmene (ak sa prepínate z jednotlivých odvetví) sa vtipne postrkujú, nech už dajú priestor vybranej téme a zbytočne nezavadzajú. Animácie ich pohybov sú pestré, vtipné a osviežujú vážny koncept celej hry, čím ho robia prístupnejším. Spracovanie nie je vizuálnou bombou tak ako to hodnotíme povedzme pri akčných hrách. V ťahových stratégiách rozhodujú úplne iné parametre a Civilization Revolution ponúka nielen prehľadnosť, ale zároveň aj rozmanitosť a akúsi príťažlivosť, ktorá vám prirastie k srdcu. Tu ide o čisto subjektívny názor, nemusíte sa s ním stotožňovať, na výsledné hodnotenie by to však (u vás) nemalo mať veľký vplyv.
INTERFACE 9 / 10
To, že pre stratégie je najlepšia na ovládanie myš, je fakt. To, že vo Firaxis vedia, ako navrhnúť ovládanie ťahovej stratégie pre gamepad tak, aby to fungovalo na výbornú, je fakt číslo dva. A to, že je celý interface jednoducho prehľadný a prehľadne jednoduchý, je tretí fakt. Keď tomu neveríte, je to fak(t nezmyselné). No dobre, nebudeme sa tu hrať so slovíčkami. Gamepad nie je myš a myš nie je gamepad, preto muselo prísť na orezávanie, skresávanie a uľahčovanie všetkého možného. Preto sú planéty menšie, šmejdíte po nich s analógmi, preto je kamera umiestnená tak trochu zboku a odzoomovať môžete len tak, aby sa nepovedalo. Ale stačí to. Potom sú tu rýchle voľby ako vyvolanie správy mesta, diplomacie, rýchle ukázanie momentálneho stavu vývoja, prísunu zdrojov. Alebo sa jedným tlačidlom (a všade tým istým) prepnete do božskej Civilopedie, takže ak sa chcete dozvedieť o danej jednotke nejaké info, máte to okamžite po ruke. Prípadne D-Padom vyhľadávate jednotky. Je to systém prehľadný a intuitívny.
Nie ste zamorení miliardou tabuliek, v ktorých by ste blúdili. Vyberiete mesto, môžete medzi nimi voľne scrollovať, voliť čo sa má tam a tam diať, preskupovať ľudské sily a všetko to po chvíli robíte rýchlo, intuitívne a nič vás nezdržuje od samotného hrania. Prečo to teda nie je dokonalé: nedá sa zmeniť nekonečné chŕlenie danej jednotky a v menu nefunguje skrollovanie odhora nadol i zdola nahor v zacyklenej forme (čiže ak chcete tú položku, ktorá je úplne dole, začínate navrchu a nepresuniete sa na ňu stlačením D-padu nahor, ale si to pekne preklikáte). A keď už rýpeme, tutoriál je slabý, pre nováčika úplne nedostatočný a keďže je Civilizácia na konzolách v tejto forme po prvýkrát, budete musieť siahať po manuáli (ktorí však nebýva prítomný v review kópiách hier, takže možnosť predaja jednotky pri jej zbytočnosti sme objavili náhodou).
HRATEĽNOSŤ 9 / 10
A ako sa to hrá? No predsa ako Civilizácia. Čiže výborne. Nedajte sa oklamať tým, že je všetko tak trochu menšie, v tomto prípade to neznamená, že aj menej hodnotnejšie, menej zábavnejšie. Je to znovu ako droga, čo v prípade štvorhodinovej partie nebýva o tom, že už len jeden ťah, lež postúpime na vyšší level a svorne začneme hovoriť, že už len jednu hru. A aj okolo druhej v noci je jedna partička navyše veľkým lákadlom. Hrá sa to ako Civilizácia, vyzerá to ako Civilizácia a skúseným hráčom to stačí, pretože vedia, že palec smeruje nahor. Pre ostatných sa ťažko odhaľuje tajomstvo príťažlivosti jednoduchého konceptu, ktorý, ako jeden z mála v prípade ťahových stratégií, zaručene funguje. Ale je to tak. Máte panákov, máte mestá, produkujete panákov nových, lepších, s väčšími bambitkami, tu a tam nájdete novú technológiu, ktorá vám pomôže v tom a tom. Vaše impérium sa rozrastá, po čase natrafíte na nepriateľa, ktorý je na začiatku ešte priateľom, ale mier dlho nevydrží.
Okrem expanzie sa začnete starať o diplomaciu, vyjednávate, vyhlasujete vojny, kupujete si mier a neskutočne sa pri tom bavíte. Viete povedať prečo? Je to niečo ťažko opísateľné, akoby sa okolo princípu Civilizácie vznášala éterická bytosť vábiaca vás neviditeľne, no s hmatateľnými dôkazmi a vy sa poddávate nežným dotykom bez akéhokoľvek odporu. Taká je Civilizácia na PC a taká je aj konzolová Civilizácia. Prečo to funguje, vie azda len Sid Meier, ale funguje to a vás to baví. Možno je to rozmanitosť pri ďalšom a ďalšom pustení hry za inú civilizáciu. Možno jednoznačne príjemný a zrozumiteľný systém. Možno to vplýva na ľudské pudy, ktoré máme zakorenené v sebe a láka nás vládnuť, ovládať národy a víťaziť za pomoci tvrdej ruky, moci peňazí, technologickej sily alebo kultúrnej vyspelosti.
MULTIPLAYER 7 / 10
Podpora viacerých hráčov tu je, maximálne môžete byť štyria, piatym do partie býva umelá inteligencia, ale zatiaľ mnoho hráčov multiplayeru neholduje. Ak sa nájdete viacerí a poviete si áno, môžete na dohadovanie využívať headset a kuť pikle s ostatnými. Veľkou nevýhodou multiplayeru je však fakt, že sa všetci snažia vyhrať len a len jediným spôsobom – a to vojenskou cestou, takže to napokon až taká prča po pár hrách nie je. To sa možno časom zmení a prídu hráči uvažujúci i trochu inak, s ktorými nebudete musieť len neustále myslieť na obranu a chrliť more jednotiek.
ZVUKY 8 / 10
Všetko to tak roztomilo zvučí. Koník erdží, z muškety sa strieľa inak ako z dela či automatickej pušky, v meste to hučí, vojaci sa po víťazstve radujú, každé kliknutie na danú položku je špecificky ozvučené. Množstvo maličkostí tak vytvára príjemnú kakafóniu, pre strategickú hru vo svojej podstate nie príliš potrebnú (pre ťahovú dupľom), ale v tomto prípade zaujímavo roztomilú. Postavičky si mumlú svojim jazykom podobný hatlanine z The Sims a celé to je kompletne a komplexne živé.
HUDBA 7 / 10
Počas hrania sa započúvate na typické odrhovačky od majstrov-umelcov produkujúcich svoje i dnes očarujúce klavírne kúsky pred niekoľkými desiatkami rokov v časoch kráľovstiev a monarchií či kniežatstiev. Neznejú však vážne ako by vážna hudba znieť mala. Prešli akoby infantilným syntetizátorom, ale to vôbec nevadí a neznižuje to ich prínos, pretože sa k celkovému vizuálu vynikajúco hodia. Skladieb však nie je mnoho a sú krátke a hudba tým pádom stoji tak trošíčku na okraju vášho záujmu. Neprávom, ale na Civilizácii sa hľadajú ťažko chyby a hudba je v tomto prípade len nadpriemerná, nie diamantom vybrúseným do dokonalosti.
NÁROČNOSŤ & INTELIGENCIA 7 / 10
Doba hrania jednej mapy bola skrátená, to dá rozum, pri konzole by bolo nesmierne divné, keby sme sedeli niekoľko dní nad jednou jedinou hrou a plánovali a plánovali a plánovali. Dlhé hodiny, ťah po ťahu. Keďže sú mapy menšie, ku stretom s ostatnými prísť určite príde a susedsky si zaklopete na dvere. Čo sa týka umelej inteligencie, nedá sa povedať, že by bola extrémne prepracovaná, ale snaží sa. Niekedy síce nezmyselne útočí a keď to nejde vojenskou cestou, ide za víťazstvom iným smerom. Inteligencia samotných jednotiek je však taká onaká. Niekedy je fajn, niekedy samovražedná. V prípade, že na vaše zástupy tankov (spojiť môžete tri jednotky toho istého druhu, čím vytvoríte skupinu: silnejšiu, odolnejšiu atď.) blížiace sa k mestu letecký útok, ktorý rozmetá plechové monštrá na prach, vás na jednej strane naštve (vieme prečo) a na druhej poteší (tá jednotka je výhodná proti hentej a má viac bodov do útoku ako do obrany a ten kremíkový parchant to vie a dokáže použiť proti vám). Lenže napríklad niekedy útočí nelogicky, bezhlavo. Niekedy na viaceré mestá, čím oslabuje celkový útok a nezíska nič. Alebo ide nezmyselne do plných.
Hra trvá približne štyri hodiny a za ten čas si užijete a spustíte to znovu. Keďže vyhrať môžete štyrmi spôsobmi, doslova ste k ďalšiemu hraniu nútení a vykračovať sa dá s inou civilizáciou, po inom chodníčku, s inými technológiami a budovami. Môžete sa vykašľať na aktívne militantný spôsob boja, poriadne zabezpečiť hoc i len dve mestá početnou a fungujúcou obranou, žgrlačiť prachy a vyhráte, pokým sa ubránite. Pri bojoch to však skončí vždy, hlavne na vyššiu obtiažnosť (päť stupňov) to je jediná cesta k úspechu, pretože protivníci sú až príliš agresívni. Doba hrania? Keď si týždenne spustíte hru raz, budete dobývať svet poctivo roky, k výsledku sa dopracujete sami. Hrať sa to dá, nie však dvadsať hodín v kuse. No nie je nič lepšie ako v nedeľu po výdatnom obede vyprášiť ten nemecký kožuch, donútiť Napoleona plakať či vidieť Caesara, Cleopatru či Alexandra zúriť a hromžiť pästičkami sľubujúc, že jeho/jej ríša vstane z popola a potom vám natrhne... spodky.
ZÁVEREČNÝ VERDIKT 8,5 / 10
Štvorka je pre Civilization Revolution čarovné číslo. Máme štyri cesty k víťazstvu, štyri možnosti deľby práce v mestách, štyri krát štyri národy, štyri doposiaľ vydané Civilizácie na PC (nerátame more datadiskov a zopár klonov), štyria si môžeme zahrať multiplayer, približne štyri hodiny trvá jedna hra, zo štyroch častí postavíme vesmírnu loď smerujúcu na Alfa Centauri, celkovo tu máme štyri epochy a radšej dosť, pretože začneme štvorky vidieť všade. A to by pekné nebolo, navyše je to svinsky dlhá veta. Preto konzolovej Civilizácii Revolution ukážeme pekne štyri prsty (z piatich) a pridáme ešte niečo navrch, je to predsa Civka. Tá stará dobrá ťahová stratégia, ktorej návykovosť je poctivo otestovaná a zaručená. Jednoducho vás to dostanete a v tomto prípadne je nádherne vidieť, že ak je dobrý koncept a správne sa pristúpi ku konverzii, máme tu hit či chceme alebo nie. Nezabudnite, my sme vás varovali, je to návykové.
