Fyzici z USA, Austrálie a Holandska našli novú molekulu, ktorá umožňuje kontrolovať kvantové stavy. Zatiaľ sa ich výsledok môže javiť iba ako teoretická demonštrácia známeho princípu kvantového počítania. To, čo zatiaľ nepoznáme, je spôsob vytvorenia fungujúceho kvantového počítača. Ak sa ich výskum potvrdí a rozvinie, bude možné hovoriť o prelome. Algoritmy na kvantové počítanie sú už totiž pripravené. Autorom prvého a najznámejšieho je Peter Shor, prišiel s ním v roku 1994. Oznámenie Shorovho algoritmu bolo podnetom pre americké ministerstvo obrany či Národnú bezpečnostnú agentúru a ďalšie inštitúcie, aby vypísali rad grantov na bezpečnosť používaných šifier, lebo Shorov algoritmus pre ne znamenal nebezpečenstvo. Kvantový počítač - ak by taký existoval - by dokázal s použitím jeho algoritmu prelomiť všetky šifry, obmedzené zákonmi klasickej fyziky.
Iný algoritmus, Groverov, zas otvoril možnosť robiť masívne výpočty paralelne. Keď slávny počítač Deep Blue porazil v roku 1997 Garriho Kasparova, mal 256 tandemovo pracujúcich procesorov a skúšal 60 miliárd možností počas troch minút. "Predstavte si 256 myší, vybiehajúcich preskúmať bludisko," píše George Johnson v knihe Skratka naprieč časom (Dokořán, Argo, Praha 2004). "Je to isto viac ako jedna myš, no stále bolo potrebných tiež ohromujúce množstvo sériových, krok za krokom idúcich operácií. Veľké oblasti prehľadávaného priestoru sa museli z výpočtov vylúčiť. Čo keby počítač mohol labyrint skúmať s pomocou myších regimentov, ktoré utekajú každou jednotlivou cestou paralelne, v kvantovej superpozícii? To je práve možnosť, ktorú otvoril Groverov algoritmus." Záver? Kvantový Deep Blue by bol pri hľadaní správneho ťahu približne desaťmiliónkrát výkonnejší než jeho klasický predchodca. Pritom aj ten stačil na zdolanie majstra sveta.
Možnosti kvantových počítačov sú teda nepredstaviteľné. Každý krok, ktorý k nim smeruje, je vítaný, aj keď vždy zostane pre normálneho smrteľníka veľmi ťažký na pochopenie. Čo však možno pochopiť a o čom možno písať a rozmýšľať, je zmysel toho všetkého. Na záver preto ešte jeden citát z knihy Georgea Johnsona, ktorý ukazuje, že každý, aj teoretický pokrok na ceste ku kvantovým počítačom má svoj zmysel: "Pre mnohých výskumníkov je na kvantovom počítaní tou najuspokojivejšou vecou akýsi vnútorný cit, ktorý získavajú pre udalosti na subatomárnej úrovni. Keď sa pokúšate manipulovať s niekoľkými q-bitmi, predstavy ako superpozícia a prepletenie sa stávajú oveľa menej abstraktnejšími. Laboratórne experimenty predstavujú na testovanie kvantovej mechaniky rovnaké nástroje, akými sú na stredných školách hojdajúce sa kyvadlá a odrážajúce sa biliardové gule na overovanie newtonovskej mechaniky."
