BRATISLAVA. Staroveký Egypt zväčša vyvoláva predstavu pyramíd, chrámov s obrovskými pylónmi a sochami a faraónskych hrobiek s múmiami. Teda monumentálnej architektúry, viazanej najmä na vládcov a kňazov. Pre poznanie vývoja civilizácie všeobecne a staroegyptskej zvlášť však treba zmapovať aj každodenný a hospodársky život starých Egypťanov zo spoločenskej základne. Tu archeológovia narážajú na prekážky. Predmetné stavby sa v husto zaľudnenom nílskom údolí nedochovali alebo ležia pod dnešnými sídlami a poliami.
Americkí vedci v uplynulom roku vykopali stavby z málo známej hospodársko-administratívnej kategórie v juhoegyptskom Tell Edfu, na polceste medzi Luxorom a Asuánom. Ide o sedem obilných síl a správnu budovu. Silá z nepálených tehál majú priemer 5,5 až 6,5 metra a sú najväčšie známe v Egypte. Ilustrujú dosiaľ iba nedostatočne zdokumentovaný rozvoj miest v historicky zaujímavom prechodnom období medzi strednou a novou ríšou.
Silá sa nachádzajú akoby na jednom dvore, čo naznačuje centralizované skladovanie zrna. Vznikli v období 17. dynastie (1630 - 1520 pred n. l.). Obilím sa aj platilo, takže to boli súčasne "bankové trezory" a zásobárne potravín. Ležali zjavne v centre mesta, pričom Tell Edfu bolo metropolou provincie.
Vedľa síl sa našli zvyšky veľkej správnej budovy zo začiatku 13. dynastie (1773 - 1650 pred n. l.) - je možné, že išlo o súčasť paláca miestodržiteľa. Takisto ju postavili z nepálených tehál, no patrila k nej unikátna sála so šestnástimi drevenými stĺpmi na pieskovcových základniach. Pisári v nej robili výpočty, otvárali a pečatili nádoby a vybavovali korešpondenciu. Na črepy zaznamenávali súpisy zásob. Mesto prosperovalo v čase rozdelenia Egypta, keď sever okupovali Hyksósovia a faraóni vládli menšiemu južnému kráľovstvu z Luxoru čiže Téb (staroegyptský Veset).
Vykopávky v Tell Edfu viedla Nadine Moellerová z Chicagskej univerzity (USA).
