SME

Call of Duty: World at War - po stopách minulosti

Značku Call of Duty majú radi hráči po celom svete. Dosvedčuje to aj úspech posledného, štvrtého dielu s podtitulom Modern Warfare, ktorý nielenže získaval vysoké hodnotenia, bol vyhlasovaný za jednu z najlepších hier roku, ale zaujal aj širokú hernú obec

Značku Call of Duty majú radi hráči po celom svete. Dosvedčuje to aj úspech posledného, štvrtého dielu s podtitulom Modern Warfare, ktorý nielenže získaval vysoké hodnotenia, bol vyhlasovaný za jednu z najlepších hier roku, ale zaujal aj širokú hernú obec. A samozrejme – bola to neskutočná jazda, ktorú sme si užívali od začiatku až po úplný záver. Pôvodne sa všetky akčné dobrodružstvá odohrávali v období Druhej svetovej vojny, čo narušilo práve Modern Warfare, prenesené o viac než 60 rokov do neďalekej budúcnosti. Presun na dve bojové polia pôvodne nemusel pôsobiť vábne, veď akčných hier z prostredia Blízkeho východu tu máme toľko, že by sme sa nimi mohli ohadzovať. Lenže vývojári z Infinity Ward majú asi nejaký dar a dokážu pripraviť nesmierne chutný pokrm. Štvrté Call of Duty bolo navyše striktne nalinkované, nedalo sa z príbehovej trasy odbočiť ani za kríčky hneď pri chodníku a uľaviť si. A ako to dopadlo?

No na výbornú - alebo vy ste to nehrali? Skvelé spracovanie, pohlucujúca atmosféra, chytľavá hrateľnosť, obľúbený multiplayer. Málokedy sa stáva, že štvrtý diel dokáže omráčiť tak silným pôsobením na celú hernú obec – aj keď to v týchto dňoch znie úsmevne, všakže GTA 4 a MGS 4. Jednoducho sme hru prešli krížom-krážom a nie raz a ak nás to náhodou aj prestalo baviť, stále tu bol skvelý multiplayer. Piaty diel tentoraz označovaný bez číslovky sa dal očakávať. Nech Activision nadáva na neustále chrlenie pokračovaní svojho najväčšieho konkurenta Electronic Arts, táto spoločnosť robí, bez urážky, to isté. Preto nás nesmierne prekvapilo, že ďalší diel zverili do rúk vývojárom z Treyarchu. Tí už skúsenosti s touto sériou majú, nedá sa však povedať, či je to k dobru veci, pretože tretí diel, ktorý vyšiel výhradne pre konzolistov, bol sklamaním. Nie zlou hrou, ale jednoducho to bolo príliš obyčajné na tak známu značku.


Všetky screenshoty nájdete v galérii hry

Navyše má Treyarch nesmierne obtiažnu úlohu. Minuloročný súboj Call of Duty vs. Medal of Honor (Airborne) vyhral s prehľadom nad projektom EA práve Activision. Vôbec to nebolo tým, že by bolo Airborne až tak zlou hrou, len jednoducho na kryštálovú hrateľnosť Modern Warfare výsadkári nemali. A Treyarch musia pokračovať v nastolenom trende. Samozrejme z ich strany sa ozývajú slová plné uvedomenia si zodpovednosti a sľuby zachovania perfekcionizmu, ale... ale červík z rodu pochybnosti je na to, aby neustále vŕtal a vŕtal a vŕtal. Tretí diel totiž podľa Treyarchu nebol plnohodnotným tretím dielom – čo sme samozrejme zistili aj bez nich. Mali naň len 8 mesiacov, a to je príliš krátka doba na pripravenie trojáčkového projektu, ktorý by zniesol prísne kritéria ako kritiky, tak aj hráčov samotných.

Poďme však už ku Call of Duty: World at War. Noviniek zatiaľ nie je mnoho, berte to len ako strohé predstavenie, tomuto projektu sa istotne budeme ešte (zrejme nie raz) obšírnejšie venovať. Za pomerne tuctovým názvom sa skrýva, ako inak, strieľačka z vlastného pohľadu. Boli sme veľmi zvedaví, ktorým smerom sa budúcnosť Call of Duty vyberie, keďže posledný diel rozrazil dvere v neďalekej budúcnosti. Tentoraz si zbalil všetky svoje handry a hajde späť do minulosti, do Druhej svetovej vojny. Môžeme byť z týchto WWII projektov unavení (čo aj sme), ale spomeňme ako sme sa z počiatku okúňali i nad Modern Warfare. Tentoraz sa však nevyberieme na európske bojiská, žiadne francúzske techtle-mechtle na pláži a po nemecky hovoriaci esesáčikovia.

Po vzore Medal of Honor: Pacific Assault (taktiež nie práve podareného pokračovania) proti nám, hrdinským Američanom, budú stáť Japonci. Prvotné okúňanie sa nad nie práve zaujímavým prostredím je však vystriedané iskričkou nádeje, že to predsa len dopadne dobre. A kto, respektíve čo za to môže? Spomienky na Vietcong, aj keď v tomto prípade to bude riadne ustrelený názor, v niektorých prípadoch by World at War mohli pripomínať práve tento český hit. Začiatok kampane je už známy a nesie sa v typicky hrdinskom štýle, ktorý nás má šokovať, len keby nebol plný toho najbujarejšieho klišé všetkých dôb. Sedíte ako väzeň na stoličke v chatrči na pláži Makin Atol, kde sa snaží japonský dôstojník dostať dôležité informácie od vášho priateľa, nachádzajúceho sa v rovnakej situácii. Keďže odmieta spolupracovať, pocíti bolesť pri zahasení cigarety o tvár (o jeho tvár samozrejme) a aby bolo ukončené jeho trápenie, vytiahne dôstojník nôž a vy už len sledujete prchajúci život z tela vášho parťáka. Dôstojník sa otočí smerom k vám a už tušíte, že bude nasledovať rovnaká procedúra.

V tom však zaznejú fanfáry, do chatrče vtrhnú Spojenci a oslobodia vás. Unikli ste v posledných sekundách. Ako inak. Nenasleduje však uvítací prípitok, prípadne uloženie sa na pokojný a ozdravný spánok. Z pláže sa musíte nejakým spôsobom dostať, ukryť sa a v tejto chvíli preberáte opraty vy, konečne ovládate hlavného hrdinu. Vonku už znejú výbuchy, chatrče horia, všade počuť streľbu. S ostatnými mariňákmi sa musíte urýchlene dostať z dosahu japonského delostrelectva z hladiny mora. Jedinou cestou je útek do vnútrozemia atolu. Všetko sa deje v noci, takže to má o to pôsobivejšiu atmosféru, pretože jednoducho nevidíte na druhý koniec pláže, všade sa ozýva len krik a streľba. Pripomína to „plážové radovánky“ z iných vojnových projektov, avšak tento úsek nebude trvať natoľko dlho, aby vás začal nudiť, len vás uvedie do diania, ukáže možnosti ovládania a od tohto momentu by sme sa mali ponoriť do dobrodružstva vo svojich medziach inovatívneho.

Ako vývojári potvrdili, japonskí vojaci sú úplne iní, než tí nemeckí. To je samozrejme pravda. Okrem reči, ktorej nebudete rozumieť (kto ovláda japončinu, má značnú výhodu), sa však japonskí bojovníci prezentujú ako novodobí samuraji. So cťou bojujú do posledného výdychu a spôsob vedenia vojny pripomína skôr partizánske záškodnícke akcie. Menší príklad: unikli ste z pláže a teraz sa potichu zakrádate džungľou. Objavíte sa na menšej pastvine, ktorá je posiata mŕtvymi telami japonským vojakov. Pripadá vám to čudné, avšak postupujete ďalej a v tme tomu nevenujete príliš veľkú pozornosť, čo je samozrejme obrovská chyba. Japonci sa totiž na mŕtvych len hrali a zrazu všetci ožijú, čo vyústi v riadne krvavé jatky. Zaútočia zozadu, nečakane, prekvapujúco. O to bude boj naturalistickejší, viac pohltí. Okrem toho používajú taktiku skrývania sa pred vami. Zbytočne nevychádzajú zo svojich pozícií a napríklad sniper sa snaží zasiahnuť presne a vyčkáva na neopatrného vojaka, ktorý sa rozhodne odniesť svojho zraneného kolegu do bezpečia, aby schytal nejaký ten milimeter olova aj on.

Niektorí sa môžu vyšplhať na stromy, kde ich istotne nezbadáte alebo ľahko prehliadnete a navyše, čo je najdôležitejšie – očakávali by ste útok zo stromu, respektíve ako často sa pozeráte v strieľačkách po stromoch? Inokedy zas vyskočia spoza hustého krovia, najlepšie zozadu. Nie je to fér, ale život tiež nie je príliš fér. Mierne to pripomína zakrádanie sa džungľou vo Vietcongu (áno, bolo to úplne iné obdobie a áno, v prípade World at War ide možno len o jedinú pasáž z hry), kedy postupujete pomaličky, dávate si pozor na pasce a doslova zatajujete dych, aby ste sa neprezradili. Pomalý postup však nebude (podľa všetkého) tým najdôležitejším faktorom, aj keď by sme sa tomu nebránili. Pri inej úrovni, odohrávajúcej sa v otvorenom prostredí dorazíte na obrovskú lúku s vysokou trávou. Tá je priam ako stvorená pre vzrastom menších protivníkov a vydať sa naprieč týmto porastom by bola samovražda. Riešenie je jednoduché: použijete značkový plameňomet od americkej armády. Spočiatku sa nič nedeje, no fyzikálny engine napokon rozhýbe plamene (aj keď zrejme nebude tak prepracovaný ako v prípade Far Cry 2, na menší táborák vo World at War to stačiť bude) a po minúte ticha začnú vykrikovať horiaci nepriatelia mávajúci rukami, ktorým radšej pomôžete pobrať sa na onen svet paľbou do ich bezbranných tiel. Kruté, ale taká je vojna.

Čo sa týka spracovania, tu nemá cenu príliš dlho nad výsledkom, aj keď priebežným, polemizovať. Hru bude poháňať motor z minulého dielu. To nám dáva istotu, že hra bude vyzerať výborne, navyše fyzikálny engine a deštrukcia prostredia boli celkom na úrovni (niektoré materiály ste mohli prestreliť, takže nebolo príliš účinné skrývať sa za dreveným plotom, pretože tam vás nepriateľské strely našli a schytali ste to), to isté sa zopakuje i tu, len sa dočkáme menších bonusov ako zničiteľné stromy, spomínané hranie sa s ohňom a navyše sa náš hrdina konečne naučil plávať, takže sa dočkáme i čľapkania vo vode. S granátmi a inou muníciou tomu vhodnou. Gejzíry špliechajúcej vody alebo odrazy na hladine by mali patriť k samozrejmosti a keď sa podarí vierohodne zachytiť atmosféru strachu pri presune vo vode, máme sa na čo tešiť.

Dôležitou zložkou minulého dielu bol multiplayer. Ten klasický bude prítomný aj vo World at War: máme tu perky, hráči získavajúci skúsenosti, levelovanie a menším zlepšením by malo prejsť vedenie skupiny, to však nebolo v konkrétnejšej podobe zatiaľ prezentované. Pribudnúť by mala možnosť ovládania vozidiel a to nielen ľahkých strojov, ale napríklad i tankov. Tu sa trochu bojíme, pretože tieto „závodné“ pasáže v treťom Call of Duty dopadli keď nie fiaskom, tak minimálne sa nám zvýšil odpor k arkádovým spracovaniam tejto zložky. Malo by sa to zmeniť, autori prizvukovali, že nás čaká realistickejší jazdný model. MotorStorm to síce nebude, ale dôležité zostáva, aby sme nemali dojem, že šúchame angličákom po koberci. Úplnou novinkou v sérii Call of Duty je kooperatívny multiplayer. Štyria si zahráme online, dvaja lokálne. Vývojári sa snažia, aby pri tomto systéme mali hráči automaticky náročnejší postup vpred, pričom to nebudú robiť hlúpym zvyšovaním hitpointov nepriateľa, ale pracujú na akomsi zväčšení bojiska, prítomnosti viacerých cutscén, nalinkovaných, vopred pripravených animáciách, čo je pre túto sériu charakteristický prvok. Uvidíme. Kooperatívny režim však vítame s otvorenou náručou.

To je asi tak všetko, čo o Call of Duty: World at War vieme. Istotne, nie je toho mnoho, sú to zatiaľ len čriepky mozaiky, no nechceli sme vás pripraviť ani o ne. Call of Duty: World at War by sa malo objaviť na sklonku tohto roku a už teraz sa dá očakávať úspech série. Minimálne u hráčov, ktorí po novom Call of Duty určite siahnu. Ako to dopadne u herných kritikov, ktorí majú vývojárov v zuboch za nie práve podarený tretí diel, ešte uvidíme. Na ďalšie novinky bude času dosť, zatiaľ sa však môžeme tešiť na ďalší ambiciózny projekt, ktorý sa v tento rok objaví.

Zdroj: Gamespot, IGN

SkryťVypnúť reklamu

Najčítanejšie na SME Tech

SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu

Neprehliadnite tiež

Ilustračná fotografia.

Vaše telo sa ochladzuje, nie zohrieva - a vy to necítite.


a 1 ďalší
Ilustračné foto.

Nález baktérie vedci označili za mimoriadne vzácny objav.


TASR

Týždenný podcast o novinkách z vedy.


a 3 ďalší
Ľudia nakupujú ovocie na trhu v Moskve 3. novembra 2023. Regály v moskovských supermarketoch sú plné ovocia, zeleniny, syrov a mäsa, ale mnohí kupujúci sa na ich výber pozerajú s hrôzou, pretože inflácia zvyšuje ich cenu.

Letné horúčavy znižujú zásoby potravín.


SkryťZatvoriť reklamu