BRATISLAVA. Gakkelov oceánsky chrbát leží neďaleko severného pólu. V dĺžke asi 1800 kilometrov sa tiahne od Mora Laptevovcov k severovýchodnému cípu Grónska. Zaujímavý je nielen vedecky. Arktída mávala v prvej polovici treťohôr a v dávnejších érach pomerne teplú klímu. Najmä morská vegetácia vytvorila sedimenty, ktoré dnes skrývajú azda štvrtinu odhadovaných zásob ropy a zemného plynu na Zemi. Na arktickú oblasť sa preto sústreďuje nielen päť tamojších mocností (Rusko, Kanada, Dánsko, Nórsko a USA, podľa veľkostí sektorov), ale aj iné po energii hladné krajiny a OSN. Politicky môže byť veľmi výbušná. Jej optimálne využívanie žiada diplomaciu a globálne myslenie. Aktuálne globálne otepľovanie sa totiž najprudšie prejavuje práve v nej. Okrem ekologických problémov pre isté živočíchy a rastliny, hrozby požiarov tajgy a tundry a vyšších emisií skleníkových plynov z topenia permafrostu však ľuďom uľahčuje ťažbu nerastov.
Gakkelské prekvapenie
Aj pri Gakkelovom chrbte sa už našli ložiská ropy a zemného plynu. Preto aj jeho "čisto akademická" geológia zaujíma mnohých. Okolo troch pätín zemského povrchu pokrýva oceánska kôra.
Vytvorili ju vulkanické procesy na tzv. stredooceánskych chrbtoch, pásmach podmorských sopiek a puklín. Nová kôra sa z nich šíri do oboch strán. Dosiaľ sa podarilo podrobne zmapovať iba ich malú časť. Gakkelov chrbát sa vyznačuje mimoriadne nízkou rýchlosťou šírenia novej kôry. Aktívny však je, čo doložila séria zemetrasení z roku 1999. Podľa všetkého súvisela s výrazným prejavom vulkanizmu, no dokázaný nebol, lebo takmer celý chrbát leží pod morským ľadom.
V júli 2007 sa uskutočnil prieskum Gakkelovho chrbta na 85. stupni východnej dĺžky, kde došlo k zemetraseniam. Vedci využili švédsky ľadoborec Oden a nové podmorské plavidlá. V hĺbke až štyritisíc metrov prekvapujúco našli na ploche vyše desať kilometrov štvorcových čerstvé prejavy explozívneho vulkanizmu (tzv. pyroklastického) v podobe rozhádzaných kusov popraskanej lávovej horniny. Nič také rozsiahle sa predtým nenašlo.
Dosiaľ sa myslelo, že explozívny podmorský vulkanizmus je možný iba do hĺbok tritisíc metrov, hlbšie ho znemožňuje tlak vody. Ak gakkelské sopky dokážu vrhať kamenné "bomby", musí ich láva obsahovať vyše 13,5 hmotnostného percenta oxidu uhličitého. To je približne desať ráz viac, ako sa dosiaľ nameralo v čadičoch zo stredooceánskych chrbtov. V preskúmanej oblasti sa vyskytuje viacero podmorských sopiek s plochými vrcholmi. Vysoké sú asi 300 metrov a priemer majú okolo dva kilometre.
"Venušianske" sopky
Inú zaujímavosť priniesol prieskum dna Tichého oceánu v okolí súostrovia Fidži. Presnejšie v Severolauskej panve, 400 kilometrov severovýchodne od Fidži. Aktívne sopky tam všeobecne nie sú vzácnosťou. Austrálska výskumná loď Southern Surveyor tam však teraz odhalila dve zatiaľ nevídané. Vedci ich nazvali Dugong (morský cicavec) a Lobster (morský rak). Vrcholy obidvoch zahŕňajú kaldery čiže krátery v hĺbkach 1100 a 1500 metrov. Zvlášť pozoruhodné je na nich to, že viacerými znakmi z pozemských sopiek najviac pripomínajú vulkanické a tektonické útvary, ktoré odhalili medziplanetárne sondy na povrchu Venuše. Je za tým fakt, že kým na Venuši sa také geologické prvky utvárali pod príkrovom masívnej atmosféry, na dne oceánu pri Fidži to bolo pod masívnym vodným stĺpcom (Venuša má asi 93-krát hmotnejšiu atmosféru ako Zem a vzdušný tlak na jej povrchu je 92-krát vyšší ako na Zemi, čo zodpovedá hĺbke približne kilometer pod morskou hladinou.)
Obe sopky vznikli pred niekoľkými miliónmi rokov a vedci v ich okolí očakávajú bohaté ložiská kovov ako meď, zinok a olovo. Členovia výpravy zdôraznili, že dná pozemských morí a oceánov poznáme horšie ako povrch Marsu. Za mimoriadne vzrušujúci označili fakt, že sa im podarilo objaviť podmorský sopečný masív väčší ako najvyššia austrálska hora Mt. Kosciuszko.
O novom výskume Gakkelovho chrbta píše v dnešnom čísle časopisu Nature Robert Sohn z Oceánografického ústavu vo Woods Hole (štát Massachusetts) s kolegami z USA, Švédska, Nemecka a Japonska. Výsledky od Fidži uverejnil tím Richarda Arculusa z Austrálskej národnej univerzity v Canberre v komuniké CSIRO (austrálska obdoba SAV).
| Sonarový 3-D obraz podmorskej sopky Lobster pri Fidži. Ilustrácie - IBCAO; Richard Arculus/Australian National University |
