Hromadné vymierania v réžii oceánov

Život bol a je veľmi krehký. Ukazujú to vymierania v geologickej histórii Zeme. Americkí vedci odhalili faktor, ktorý sa na najväčších vymieraniach v posledných 500 miliónoch rokov podieľal. Je ním opakujúce sa kolísanie hladiny oceánov, ktoré dramaticko

Ľaliovky (morské ľalie) patria medzi najstarobylejšie skupiny ostnatokožcov, ktoré žijú doteraz. Obývajú moria do hĺbky sto metrov. Majú päť ramien, ktoré dokážu regenerovať. Tieto ľaliovky, staré 460 miliónov rokov, postihlo hromadné vymieranie. Pochádza(Zdroj: SHANAN PETERS)

u zmenou životných podmienok rozhodovalo o živote či smrti svojich obyvateľov.

BRATISLAVA. Až doteraz vedci narátali 23 vymieraní. Najznámejšou katastrofou v histórii Zeme je vyhynutie dinosaurov koncom druhohôr pred 65 miliónmi rokov. Pokiaľ ide o počet vyhubených druhov, oveľa väčšia kríza života nastala koncom prvohôr na hranici permu a triasu pred 250 miliónmi rokov. Neprežilo ju viac ako 90 percent všetkých morských živočíchov, výrazne zasiahla aj hmyz.

Záhada pre geológov aj fyzikov

Príčiny opakujúcich sa masových vymieraní, raz menších, inokedy veľmi drastických, sú jednou zo vzrušujúcich, no málo vyjasnených otázok geológie, paleontológie a paleobiológie. Zaoberajú sa nimi aj vedci iných profesií. Napríklad hlavným autorom najpopulárnejšej, aj keď nie jedinej teórie o vymretí dinosaurov po dopade asteroidu z roku 1980 je americký fyzik, nositeľ Nobelovej ceny Louis Alvarez.

Aj paleontológovia pátrajú po príčinách vymieraní viac ako polstoročie. Medzi celkovo najpodozrivejšie udalosti patrí dopad planétky alebo vulkanizmus. Okrem vyhynutia dinosaurov je však ťažké spojiť s krátermi ďalšie katastrofy v histórii Zeme. Podobne je to s vulkanizmom, ktorý mohol niektoré udalosti skutočne ovplyvniť (okrem iného aj vyhynutie dinosaurov), väčšinu ďalších vymieraní mu však nemožno pripísať.

Tím vedcov z Univerzity vo Wisconsine-Madisone vedený geológom a geofyzikom Shananom Petersom sa rozhodol, že nebude pátrať po hmlistých príčinách vymieraní, ale pokúsi sa odhaliť jediný spoločný faktor, ktorý s nimi bude možné jednoznačne spojiť. Výskum ukázal, že pri piatich najväčších masových vymieraniach v posledných 500 miliónoch rokov možno takpovediac ukázať prstom na periodické zvyšovanie či znižovanie morskej hladiny. Kolísanie sa prejavilo často dramatickým úbytkom (alebo aj nezvládnuteľným nárastom) životného prostredia v moriach. Wisconsinský výskum ukázal, že táto zmena bola pre mnohé druhy rozhodujúcim klincom do rakvy.

Peters a jeho tím o tom napísali štúdiu do časopisu Nature.

Dva typy usadenín

Peters a jeho kolegovia merali dva principiálne odlišné typy usadenín, nachádzajúcich sa na morskom pobreží, ktoré vznikli počas uplynulých 540 miliónov rokov. Jeden je ukrytý v skalnom zázname a pochádza z erózie pôdy. Druhý sa skladá prevažne z uhličitanu vápenatého, pochádzajúceho z ulít morských živočíchov alebo z chemických procesov. Rozdiely medzi nimi sú veľmi dôležité. Ich podrobné štúdium z hľadiska stability, teploty a dostupnosti potravy či slnečného žiarenia umožnilo urobiť záver o tom, ako sa počas stoviek miliónov rokov svetový oceán rozširoval a zmenšoval najmä ako odpoveď na prirodzený pohyb zemských tektonických dosák alebo na prebiehajúcu zmenu klímy.

V určitých periódach v histórii planéty boli rozľahlé priestranstvá zaliate plytkými moriami, napríklad tým, ktoré rozdelilo Severnú Ameriku počas vlády dinosaurov. Z veľkých živočíchov v ňom žili najmä žraloky alebo mosasaury. S postupom vysušovania morí vyhynuli, no zmenili sa životné podmienky aj na morských šelfoch, kde život dosiahol veľkú rôznorodosť.

Iné vplyvy nevylúčili

Nová štúdia z Wisconsinu podľa Petersa, samozrejme, nevylučuje iné možnosti vymieraní, ako sú vulkanické erupcie alebo vražedné dopady asteroidov, ani prirodzené biologické vplyvy typu nákazlivých chorôb alebo súperenia medzi druhmi. Dôležité však je, že vedci našli a označili jasné spojenie medzi najväčšími masovými vymieraniami počas 500 miliónov rokov. Výsledky nie sú v rozpore s možnosťou najrôznejších vonkajších zásahov, no môžu podstatne zmeniť predstavy o príčinách a priebehu katastrof.

"Vedci sa väčšinou snažia vysvetliť najväčšie hromadné vymierania ako izolovaný jav," hovorí Peters. "Náš výskum spája väčšie i menšie vymierania s mechanizmom, ktorý ich má na svedomí, a tiež nám čosi hovorí o tom, kto prežije a kto túto hranicu neprekročí. Výsledky podporujú záver, že značnú časť týchto udalostí kontroluje jediný prírodný parameter, a tým je hladina mora."

"Nie je dôležité, aká bola prvotná príčina. Teraz presne vieme, že zmena počtu obyvateľov morskej ríše nastala - alebo minimálne bola sprevádzaná - kolísaním morskej hladiny," povedal Rich Lane z americkej Národnej vedeckej nadácie (NSF), ktorá Petersov výskum podporila.

Arnold I. Miller, paleobiológ z University of Cincinnati pre internetové vydanie Nature konštatoval, že Petersova štúdia súvislostí medzi tempom masového vymierania a zmenami v hladine morí a usadenín je pozoruhodná. Miller hovorí: "Postupom rokov sa vedci začali vzdávať myšlienky, že masové vymierania morských živočíchov, ako napríklad z konca permu, môžu byť spojené s poklesom morskej hladiny. Dôkazy, ktoré priniesla táto štúdia, budú možno dôvodom na prehodnotenie tohto názoru."

Najčítanejšie na SME Tech


Hlavné správy zo Sme.sk

DOMOV

Minúta po minúte: V Bratislave sa opäť protestuje proti korupcii

Organizátori na protikorupčný protest pozvali aj premiéra Roberta Fica.

PRIMÁR

Päťdesiatnici a stres: Po päťdesiatke začne stres zabíjať

Nikto nie je stavaný na to, aby prežíval dlhodobý stres.

KOMENTÁRE

Aj v Nemecku sa ukazuje kontinuita a megatrend

Garantom odkazu je Angela Merkelová.

Neprehliadnite tiež

Ničnerobenie a knihy. Desať najlepších spôsobov, ako si oddýchnete

Najväčšia štúdia o oddychu mala prekvapivé výsledky.

Najrýchlejší kábel zrýchli internetové prepojenie medzi Európou a Amerikou

Kábel rozloží riziko výpadkov pri katastrofách na východnom pobreží USA.

Ako vedci vyvíjajú roboty, ktoré chodia ako ľudia

Kývať nohami nestačí. Ak chcú roboty chodiť, musia najprv pochopiť možnosti svojho tela.

Odomykanie mobilov obrazcom nie je bezpečné

Všetci rozmýšľame príliš podobne.

Inzercia - Tlačové správy


  1. Kedy sa refinancovanie oplatí?
  2. Zľava 3000 € na 3-izbové byty v Jarabinkách
  3. Atraktívnejšie učenie vďaka digitálnym technológiám
  4. Aký vplyv by mal konflikt v Kórei na vaše investície?
  5. JUDr. Barbora Sabó: Dobrý maklér šetrí čas, peniaze i nervy!
  6. Intímna hygiena – celoročná záležitosť
  7. Zanzibar je plný lákadiel na dokonalú exotickú dovolenku
  8. Rastie nám pokrivená generácia?
  9. Pivovar Šariš podporí cestovný ruch v Prešovskom kraji
  10. 3 mýty, ktorým ste možno uverili. Ale ako je to naozaj?
  1. Exkurzia odborárov a absolventov SvF STU v Bratislave 2017
  2. Zvolen: Zvolenčania myslia na zabezpečenie svojich domovov
  3. Detské zúbky sú veda
  4. Atraktívnejšie učenie vďaka digitálnym technológiám
  5. Aký vplyv by mal konflikt v Kórei na vaše investície?
  6. Zľava 3000 € na 3-izbové byty v Jarabinkách
  7. JUDr. Barbora Sabó: Dobrý maklér šetrí čas, peniaze i nervy!
  8. Štartujú jesenné módne dni v Poluse
  9. Zanzibar je plný lákadiel na dokonalú exotickú dovolenku
  10. Rastie nám pokrivená generácia?
  1. Zanzibar je plný lákadiel na dokonalú exotickú dovolenku 10 183
  2. Rastie nám pokrivená generácia? 4 619
  3. Intímna hygiena – celoročná záležitosť 2 814
  4. 3 mýty, ktorým ste možno uverili. Ale ako je to naozaj? 2 279
  5. Plug-in, hybrid alebo elektromobil? Poradíme, ako správne vybrať 1 510
  6. Kedy sa refinancovanie oplatí? 1 278
  7. Pivovar Šariš podporí cestovný ruch v Prešovskom kraji 1 048
  8. Novinka v realitnom biznise! Zatiaľ dostupné len v Grand Koliba 871
  9. JUDr. Barbora Sabó: Dobrý maklér šetrí čas, peniaze i nervy! 807
  10. Bývajte v budove, po ktorej sa prechádzal Schöne Náci 773