Hromadné vymierania v réžii oceánov

Život bol a je veľmi krehký. Ukazujú to vymierania v geologickej histórii Zeme. Americkí vedci odhalili faktor, ktorý sa na najväčších vymieraniach v posledných 500 miliónoch rokov podieľal. Je ním opakujúce sa kolísanie hladiny oceánov, ktoré dramaticko

Ľaliovky (morské ľalie) patria medzi najstarobylejšie skupiny ostnatokožcov, ktoré žijú doteraz. Obývajú moria do hĺbky sto metrov. Majú päť ramien, ktoré dokážu regenerovať. Tieto ľaliovky, staré 460 miliónov rokov, postihlo hromadné vymieranie. Pochádza(Zdroj: SHANAN PETERS)

u zmenou životných podmienok rozhodovalo o živote či smrti svojich obyvateľov.

BRATISLAVA. Až doteraz vedci narátali 23 vymieraní. Najznámejšou katastrofou v histórii Zeme je vyhynutie dinosaurov koncom druhohôr pred 65 miliónmi rokov. Pokiaľ ide o počet vyhubených druhov, oveľa väčšia kríza života nastala koncom prvohôr na hranici permu a triasu pred 250 miliónmi rokov. Neprežilo ju viac ako 90 percent všetkých morských živočíchov, výrazne zasiahla aj hmyz.

Záhada pre geológov aj fyzikov

Príčiny opakujúcich sa masových vymieraní, raz menších, inokedy veľmi drastických, sú jednou zo vzrušujúcich, no málo vyjasnených otázok geológie, paleontológie a paleobiológie. Zaoberajú sa nimi aj vedci iných profesií. Napríklad hlavným autorom najpopulárnejšej, aj keď nie jedinej teórie o vymretí dinosaurov po dopade asteroidu z roku 1980 je americký fyzik, nositeľ Nobelovej ceny Louis Alvarez.

Aj paleontológovia pátrajú po príčinách vymieraní viac ako polstoročie. Medzi celkovo najpodozrivejšie udalosti patrí dopad planétky alebo vulkanizmus. Okrem vyhynutia dinosaurov je však ťažké spojiť s krátermi ďalšie katastrofy v histórii Zeme. Podobne je to s vulkanizmom, ktorý mohol niektoré udalosti skutočne ovplyvniť (okrem iného aj vyhynutie dinosaurov), väčšinu ďalších vymieraní mu však nemožno pripísať.

Tím vedcov z Univerzity vo Wisconsine-Madisone vedený geológom a geofyzikom Shananom Petersom sa rozhodol, že nebude pátrať po hmlistých príčinách vymieraní, ale pokúsi sa odhaliť jediný spoločný faktor, ktorý s nimi bude možné jednoznačne spojiť. Výskum ukázal, že pri piatich najväčších masových vymieraniach v posledných 500 miliónoch rokov možno takpovediac ukázať prstom na periodické zvyšovanie či znižovanie morskej hladiny. Kolísanie sa prejavilo často dramatickým úbytkom (alebo aj nezvládnuteľným nárastom) životného prostredia v moriach. Wisconsinský výskum ukázal, že táto zmena bola pre mnohé druhy rozhodujúcim klincom do rakvy.

Peters a jeho tím o tom napísali štúdiu do časopisu Nature.

Dva typy usadenín

Peters a jeho kolegovia merali dva principiálne odlišné typy usadenín, nachádzajúcich sa na morskom pobreží, ktoré vznikli počas uplynulých 540 miliónov rokov. Jeden je ukrytý v skalnom zázname a pochádza z erózie pôdy. Druhý sa skladá prevažne z uhličitanu vápenatého, pochádzajúceho z ulít morských živočíchov alebo z chemických procesov. Rozdiely medzi nimi sú veľmi dôležité. Ich podrobné štúdium z hľadiska stability, teploty a dostupnosti potravy či slnečného žiarenia umožnilo urobiť záver o tom, ako sa počas stoviek miliónov rokov svetový oceán rozširoval a zmenšoval najmä ako odpoveď na prirodzený pohyb zemských tektonických dosák alebo na prebiehajúcu zmenu klímy.

V určitých periódach v histórii planéty boli rozľahlé priestranstvá zaliate plytkými moriami, napríklad tým, ktoré rozdelilo Severnú Ameriku počas vlády dinosaurov. Z veľkých živočíchov v ňom žili najmä žraloky alebo mosasaury. S postupom vysušovania morí vyhynuli, no zmenili sa životné podmienky aj na morských šelfoch, kde život dosiahol veľkú rôznorodosť.

Iné vplyvy nevylúčili

Nová štúdia z Wisconsinu podľa Petersa, samozrejme, nevylučuje iné možnosti vymieraní, ako sú vulkanické erupcie alebo vražedné dopady asteroidov, ani prirodzené biologické vplyvy typu nákazlivých chorôb alebo súperenia medzi druhmi. Dôležité však je, že vedci našli a označili jasné spojenie medzi najväčšími masovými vymieraniami počas 500 miliónov rokov. Výsledky nie sú v rozpore s možnosťou najrôznejších vonkajších zásahov, no môžu podstatne zmeniť predstavy o príčinách a priebehu katastrof.

"Vedci sa väčšinou snažia vysvetliť najväčšie hromadné vymierania ako izolovaný jav," hovorí Peters. "Náš výskum spája väčšie i menšie vymierania s mechanizmom, ktorý ich má na svedomí, a tiež nám čosi hovorí o tom, kto prežije a kto túto hranicu neprekročí. Výsledky podporujú záver, že značnú časť týchto udalostí kontroluje jediný prírodný parameter, a tým je hladina mora."

"Nie je dôležité, aká bola prvotná príčina. Teraz presne vieme, že zmena počtu obyvateľov morskej ríše nastala - alebo minimálne bola sprevádzaná - kolísaním morskej hladiny," povedal Rich Lane z americkej Národnej vedeckej nadácie (NSF), ktorá Petersov výskum podporila.

Arnold I. Miller, paleobiológ z University of Cincinnati pre internetové vydanie Nature konštatoval, že Petersova štúdia súvislostí medzi tempom masového vymierania a zmenami v hladine morí a usadenín je pozoruhodná. Miller hovorí: "Postupom rokov sa vedci začali vzdávať myšlienky, že masové vymierania morských živočíchov, ako napríklad z konca permu, môžu byť spojené s poklesom morskej hladiny. Dôkazy, ktoré priniesla táto štúdia, budú možno dôvodom na prehodnotenie tohto názoru."

Najčítanejšie na SME Tech


Hlavné správy zo Sme.sk

KOMENTÁRE

Ficovi nestačila porážka Danka, potreboval ho úplne zosmiešniť

Čo by Fico nesmel urobiť, ak by postupoval podľa ústavy.

KOMENTÁRE

Keď je prezident Zeman bojovníkom za pravdu

Najnovšie ocenenie je mnohým Čechom na smiech.

Neprehliadnite tiež

Microsoft rozseká Windows 10 Mobile, chystá modulárnu Andromedu

Nová stratégia zníži náklady na vývoj i podporu. Microsoft chce byť dostupnejší pre výrobcov.

Geológ: Ochladili Zem a vyhubili ľudí. Našu planétu čaká supererupcia

Výbuch supervulkánu by bol aj dnes katastrofický, hovorí geochronológ Martin Danišík, ktorý publikoval v prestížnom vedeckom časopise.

Klimatológovia: Hurikány spôsobili tento rok najdrahšie škody v histórii

Čo hovoria odborníci na tohtoročnú rekordnú sezónu hurikánov.

Google začal linkovať adresy a telefónne čísla

Ak často prepisujete v mobile kontaktné údaje, už to nebudete musieť opakovať.

Inzercia - Tlačové správy


  1. Kedy sa refinancovanie oplatí?
  2. Plug-in, hybrid alebo elektromobil? Poradíme, ako správne vybrať
  3. Bývajte v budove, po ktorej sa prechádzal Schöne Náci
  4. Trenčania to chcú mať všade blízko. Kde kupujú byty?
  5. ENGIE Services odovzdala do prevádzky novú kotolňu v Košiciach
  6. Poistenci VšZP už nebudú platiť 17 centov v lekárňach za recepty
  7. Exotické destinácie s priamym letom z Viedne
  8. Potraviny typické pre váš región nájdete už aj v Kauflande
  9. Zabudnite na nové a neekologické PC. Je tu Refurbished!
  10. Všetko, čo by ste mali vedieť o umelom oplodnení
  1. Slávnostná imatrikulácia SvF STU v Bratislave
  2. Unverzita vyTVORená nápadmi študentov!
  3. Slovenské mestá môžu využiť eurofondy na zelené strechy
  4. Plug-in, hybrid alebo elektromobil? Poradíme, ako správne vybrať
  5. Program obnovy chodníkov v Starom Meste schválený
  6. Stavebná fakulta STU získala certifikát EUR-ACE
  7. Stavebná fakulta STU získala certifikát EUR-ACE
  8. Príďte na Deň otvorených dverí v Novom Ružinove
  9. Študenti sa rozhodli zmeniť svoju školu
  10. Kedy sa refinancovanie oplatí?
  1. Poistenci VšZP už nebudú platiť 17 centov v lekárňach za recepty 9 389
  2. Exotické destinácie s priamym letom z Viedne 4 366
  3. Lokalita pod Kolibou výrazne mení svoju tvár 3 069
  4. Trenčania to chcú mať všade blízko. Kde kupujú byty? 2 693
  5. Plug-in, hybrid alebo elektromobil? Poradíme, ako správne vybrať 2 088
  6. Potraviny typické pre váš región nájdete už aj v Kauflande 1 553
  7. Zabudnite na nové a neekologické PC. Je tu Refurbished! 1 504
  8. Bývajte v budove, po ktorej sa prechádzal Schöne Náci 1 293
  9. Kedy sa refinancovanie oplatí? 1 274
  10. Päť mýtov, ktoré ste počuli. A možno aj uverili 1 070