Hromadné vymierania v réžii oceánov

Život bol a je veľmi krehký. Ukazujú to vymierania v geologickej histórii Zeme. Americkí vedci odhalili faktor, ktorý sa na najväčších vymieraniach v posledných 500 miliónoch rokov podieľal. Je ním opakujúce sa kolísanie hladiny oceánov, ktoré dramaticko

Ľaliovky (morské ľalie) patria medzi najstarobylejšie skupiny ostnatokožcov, ktoré žijú doteraz. Obývajú moria do hĺbky sto metrov. Majú päť ramien, ktoré dokážu regenerovať. Tieto ľaliovky, staré 460 miliónov rokov, postihlo hromadné vymieranie. Pochádza(Zdroj: SHANAN PETERS)

u zmenou životných podmienok rozhodovalo o živote či smrti svojich obyvateľov.

BRATISLAVA. Až doteraz vedci narátali 23 vymieraní. Najznámejšou katastrofou v histórii Zeme je vyhynutie dinosaurov koncom druhohôr pred 65 miliónmi rokov. Pokiaľ ide o počet vyhubených druhov, oveľa väčšia kríza života nastala koncom prvohôr na hranici permu a triasu pred 250 miliónmi rokov. Neprežilo ju viac ako 90 percent všetkých morských živočíchov, výrazne zasiahla aj hmyz.

Záhada pre geológov aj fyzikov

Príčiny opakujúcich sa masových vymieraní, raz menších, inokedy veľmi drastických, sú jednou zo vzrušujúcich, no málo vyjasnených otázok geológie, paleontológie a paleobiológie. Zaoberajú sa nimi aj vedci iných profesií. Napríklad hlavným autorom najpopulárnejšej, aj keď nie jedinej teórie o vymretí dinosaurov po dopade asteroidu z roku 1980 je americký fyzik, nositeľ Nobelovej ceny Louis Alvarez.

Aj paleontológovia pátrajú po príčinách vymieraní viac ako polstoročie. Medzi celkovo najpodozrivejšie udalosti patrí dopad planétky alebo vulkanizmus. Okrem vyhynutia dinosaurov je však ťažké spojiť s krátermi ďalšie katastrofy v histórii Zeme. Podobne je to s vulkanizmom, ktorý mohol niektoré udalosti skutočne ovplyvniť (okrem iného aj vyhynutie dinosaurov), väčšinu ďalších vymieraní mu však nemožno pripísať.

Tím vedcov z Univerzity vo Wisconsine-Madisone vedený geológom a geofyzikom Shananom Petersom sa rozhodol, že nebude pátrať po hmlistých príčinách vymieraní, ale pokúsi sa odhaliť jediný spoločný faktor, ktorý s nimi bude možné jednoznačne spojiť. Výskum ukázal, že pri piatich najväčších masových vymieraniach v posledných 500 miliónoch rokov možno takpovediac ukázať prstom na periodické zvyšovanie či znižovanie morskej hladiny. Kolísanie sa prejavilo často dramatickým úbytkom (alebo aj nezvládnuteľným nárastom) životného prostredia v moriach. Wisconsinský výskum ukázal, že táto zmena bola pre mnohé druhy rozhodujúcim klincom do rakvy.

Peters a jeho tím o tom napísali štúdiu do časopisu Nature.

Dva typy usadenín

Peters a jeho kolegovia merali dva principiálne odlišné typy usadenín, nachádzajúcich sa na morskom pobreží, ktoré vznikli počas uplynulých 540 miliónov rokov. Jeden je ukrytý v skalnom zázname a pochádza z erózie pôdy. Druhý sa skladá prevažne z uhličitanu vápenatého, pochádzajúceho z ulít morských živočíchov alebo z chemických procesov. Rozdiely medzi nimi sú veľmi dôležité. Ich podrobné štúdium z hľadiska stability, teploty a dostupnosti potravy či slnečného žiarenia umožnilo urobiť záver o tom, ako sa počas stoviek miliónov rokov svetový oceán rozširoval a zmenšoval najmä ako odpoveď na prirodzený pohyb zemských tektonických dosák alebo na prebiehajúcu zmenu klímy.

V určitých periódach v histórii planéty boli rozľahlé priestranstvá zaliate plytkými moriami, napríklad tým, ktoré rozdelilo Severnú Ameriku počas vlády dinosaurov. Z veľkých živočíchov v ňom žili najmä žraloky alebo mosasaury. S postupom vysušovania morí vyhynuli, no zmenili sa životné podmienky aj na morských šelfoch, kde život dosiahol veľkú rôznorodosť.

Iné vplyvy nevylúčili

Nová štúdia z Wisconsinu podľa Petersa, samozrejme, nevylučuje iné možnosti vymieraní, ako sú vulkanické erupcie alebo vražedné dopady asteroidov, ani prirodzené biologické vplyvy typu nákazlivých chorôb alebo súperenia medzi druhmi. Dôležité však je, že vedci našli a označili jasné spojenie medzi najväčšími masovými vymieraniami počas 500 miliónov rokov. Výsledky nie sú v rozpore s možnosťou najrôznejších vonkajších zásahov, no môžu podstatne zmeniť predstavy o príčinách a priebehu katastrof.

"Vedci sa väčšinou snažia vysvetliť najväčšie hromadné vymierania ako izolovaný jav," hovorí Peters. "Náš výskum spája väčšie i menšie vymierania s mechanizmom, ktorý ich má na svedomí, a tiež nám čosi hovorí o tom, kto prežije a kto túto hranicu neprekročí. Výsledky podporujú záver, že značnú časť týchto udalostí kontroluje jediný prírodný parameter, a tým je hladina mora."

"Nie je dôležité, aká bola prvotná príčina. Teraz presne vieme, že zmena počtu obyvateľov morskej ríše nastala - alebo minimálne bola sprevádzaná - kolísaním morskej hladiny," povedal Rich Lane z americkej Národnej vedeckej nadácie (NSF), ktorá Petersov výskum podporila.

Arnold I. Miller, paleobiológ z University of Cincinnati pre internetové vydanie Nature konštatoval, že Petersova štúdia súvislostí medzi tempom masového vymierania a zmenami v hladine morí a usadenín je pozoruhodná. Miller hovorí: "Postupom rokov sa vedci začali vzdávať myšlienky, že masové vymierania morských živočíchov, ako napríklad z konca permu, môžu byť spojené s poklesom morskej hladiny. Dôkazy, ktoré priniesla táto štúdia, budú možno dôvodom na prehodnotenie tohto názoru."

Najčítanejšie na SME Tech


Hlavné správy zo Sme.sk

PLUS

Ako sa Slovák z Terchovej stal veľkým reformátorom u Márie Terézie

Adam František Kollár, vedec a knihovník bol jedným z popredných osvietenských reformátorov.

PLUS

V kráľovstve polievok sa držková nevarí

Do niekoľkých hrncov naložili Bratislavčania svojho tvorivého ducha.

KOMENTÁRE

Potrebujeme posilniť kultúru záväznosti

Musíme prestať so spájaním LGBTI s ohrozením tzv. tradičnej rodiny.

Neprehliadnite tiež

DETSKÁ RUBRIKA

Včeláriky robia všetko pre rodinu. Mladé vtáčatá chodia kŕmiť aj tetky a ujovia

Živia sa hmyzom, často práve včelami. To však nie je veľmi pochuti včelárom, ktorí tieto vtáky bezhlavo kynožia.

Vypustili prvý satelit, ktorý vyrobili pomocou 3D tlačiarne

Satelity by mali byť vo vesmíre približne päť až šesť mesiacov.

Toto sú najlepšie čínske smartfóny (leto 2017)

Xiaomi, Vernee, Oukitel alebo Ulefone? Poradíme vám, ako sa nestratiť vo svete čínskych smartfónov.

Na dne morí sa hromadia plasty, môže za to aj zvláštne zviera

Vršovky nie sú vinníci, sú obeťami plastov.

Inzercia - Tlačové správy


  1. 5 tipov ako na zdravé nôžky v škole
  2. Ako sa developer prispôsobil nárokom kupujúceho
  3. 6 účinkov prírodného slovenského výrobku
  4. TAURIS výrobky na gril potešia gurmánov aj maškrtníkov
  5. Let s prestreleným srdcom: Samovraždy slovenských hercov
  6. Problémy s počatím? Čo vás čaká na ceste za dvomi čiarkami
  7. Ako pracujú horskí záchranári? Tieto veci by ste nemali podceniť
  8. Lety do exotiky už aj z Bratislavy
  9. Nonstop banka vo vrecku - aplikácia Mobil Banking
  10. Ako sme jazdili v socializme
  1. Očarujúca Srí Lanka: malý ostrov plný prekvapení
  2. 5 tipov ako na zdravé nôžky v škole
  3. Ako sa developer prispôsobil nárokom kupujúceho
  4. Už aj seniori presadajú do SUV
  5. 6 účinkov prírodného slovenského výrobku
  6. Americká ambasáda zaberá pozemky už rok bez nájomnej zmluvy
  7. Bratislava gets a new public space and park
  8. TAURIS výrobky na gril potešia gurmánov aj maškrtníkov
  9. Let s prestreleným srdcom: Samovraždy slovenských hercov
  10. Daikin predĺžil záruku na klimatizácie so službou Stand By Me
  1. Let s prestreleným srdcom: Samovraždy slovenských hercov 6 697
  2. Ako sa developer prispôsobil nárokom kupujúceho 2 810
  3. Očarujúca Srí Lanka: malý ostrov plný prekvapení 2 714
  4. Ako sme jazdili v socializme 2 611
  5. 6 účinkov prírodného slovenského výrobku 1 880
  6. 5 tipov ako na zdravé nôžky v škole 1 745
  7. Problémy s počatím? Čo vás čaká na ceste za dvomi čiarkami 1 311
  8. Lety do exotiky už aj z Bratislavy 1 271
  9. Ako pracujú horskí záchranári? Tieto veci by ste nemali podceniť 1 201
  10. TAURIS výrobky na gril potešia gurmánov aj maškrtníkov 817