Mars v peci a pod mikroskopom

BRATISLAVA. Prvé dni pobytu najnovšieho zástupcu pozemšťanov na povrchu červenej planéty boli plné obáv a problémov. A keď sa už členovia tímu začali báť, že budú musieť hľadať náhradný program, sonda Phoenix sa pozviechala a začala podrobne skúmať pôdu v plnom súlade so svojím menom (dostala ho preto, že ju sčasti zmontovali zo záložných súčiastok po jednej z marsovských stratených sond, ktorá vstala "z popola" ako mýtický vták Fénix). Pomohli pružné, improvizáciu umožňujúce technické riešenia používané pri konštrukcii kozmických sond. Ich subsystémy sú zastupiteľné a umožňujú zásahy riešiace očakávané problémy.

Pec roztvorila ústa

Spočiatku trochu štrajkovalo mechanické rameno s rýpadlovou lyžicou, keď sa ho technici usilovali rozložiť a uviesť do prevádzky. Napokon sa ním podarilo vyhĺbiť okolo sondy niekoľko skúšobných plytkých rýh, ktoré vedci hneď zvučne pomenovali, trebárs Baby Bear (Medvedík), nabrať odtiaľ vzorky pôdy a preniesť ich k sonde.

Phoenix má celkove osem drobných "pecí" čiže tepelných analyzátorov. Do nich bolo treba pôdu nasypať. Lenže tu sa vyskytol problém. Pôda bola priveľmi hrudkovitá. Možno je to typická vlastnosť pôdy v subpolárnej oblasti Marsu. Možno pristávacie motory Phoenixu odfúkli jej prachovú a jemnozrnnú zložku, možno pôdu aj "spiekli", čo sa v takej miere nečakalo. Technikom preto riešenie trvalo niekoľko dní. Napokon však ohlásili úspech a vzorka marsovskej pôdy sa po viacerých zásahoch, napríklad opakovaným vibrovaním, dostala cez sito do jednej "pece" experimentu TEGA (Thermal and Evolved-Gas Analyzer). Začalo sa jej zohrievanie v troch rôznych teplotných režimoch a chemická analýza pár.

Je to vôbec prvý raz od pamätných misií Vikingov 1 a 2 v lete a na jeseň roku 1976, keď sa zasa skúma marsovská pôda v palubnom laboratóriu pozemskej sondy. Podľa komuniké NASA z pondelka prvý analyzátor funguje veľmi dobre a úvodnú vzorku "piekol" celý víkend.

Rýpanie vo Wonderlande

Rameno Phoenixu sa minulý štvrtok vrátilo k dvojici rýh, nazvaných Dodo a Goldilocks (Zlatovláska), z ktorých presvital svetlý materiál nejasnej podstaty (ľad? sneh? soľ?). Ďalej ich prehĺbilo a spojilo, takže teraz ide o jedinú väčšiu ryhu Dodo-Goldilocks. Dlhá je 35 cm, široká 22 a hlboká až osem centimetrov na strane najbližšie k sonde, pričom svetlý materiál vidno iba na opačnej, plytšej strane. Azda je to okraj plochej ľadovej či soľnej vrstvy.

V utorok rameno začalo hĺbiť ryhy na mieste nazvanom Wonderland (Krajina zázrakov). Odobralo prvú vzorku pôdy z "národného parku", oblasti pri sonde, ktorú odborníci vyhradili na vedecké výskumy. Konkrétne zo záhadnej polygónovej štruktúry na povrchu.

Najnovšia skúšobná ryha sa volá Snow White (Snehulienka), hoci na svetlý materiál v nej rameno nenarazilo. Je totiž zatiaľ hlboká iba 2 centimetre a leží pri strede spomenutého plochého, mierne vyvýšeného polygónu, ktorý dostal meno Cheshire Cat, postavy z Alice v krajine zázrakov. Je populárna i vo vede, pretože na jej úškrne, pretrvávajúcom vo vzduchu aj po jej zmiznutí, možno demonštrovať niektoré prvky kvantovej mechaniky.

Ak tam teda je ľad či soľ, akýkoľvek svetlý materiál prekrýva hrubšia vrstva alebo viac vrstiev pôdy. Výskum pôdy sa podľa avíza NASA rozbehne až dnes. Technici totiž medzitým musia nájsť optimálny režim narábania s nadnormatívne veľkým objemom získaných dát.

Pohľad naozaj zblízka

Inou phoenixovskou zaujímavosťou z minulého týždňa je doprava úvodnej vzorky povrchovej pôdy do aparatúry MECA (Microscopy, Electrochemistry and Conductivity Analyzer) pod ostrý pohľad optického mikroskopu. Rameno sondy totiž úspešne nasypalo spŕšku pôdy na kremíkový substrát, ktorého cieľom je udržať pôdne častice na mieste, kým si ich vedci dokonale neprezrú pod mikroskopom, ktorý umožňuje dosiaľ najbližší pohľad na povrch Marsu.

Aj tu hrudkovitosť pôdy spočiatku robila problémy, no napokon je vítaná. Vedci pod mikroskopom rozlíšili takmer tisíc pôdnych častíc. Tie najmenšie zodpovedajú ani nie desatine hrúbky ľudského vlasu. Predbežne medzi nimi možno rozoznať štyri rôzne minerály, napríklad zelenkastý olivín.

Väčšie častice sú prevažne čierne a sklovité, menšie červenkasté. Akoby z toho vyplývalo, že častice sopečného skla zvetrali na menšie, ktoré obsahujú viac železa. Malé častice však silne pripomínajú iné, očividne prachové, ktoré po Marse roznášajú vetry.

Vedci zatiaľ okolo Phoenixu nepozorovali nijaké zmeny prachovej vrstvy zo dňa na deň. No s jarou na severnej pologuli Marsu sa ku koncu plánovanej trojmesačnej misie sondy iste vyskytnú silné vetry a obrovské prachové búrky.