Mars v peci a pod mikroskopom

Dlho očakávaná činnosť sondy Phoenix na Marse sa rozbehla naplno. Vedci minulý týždeň konečne dostali vzorku pôdy do tepelného analyzátora a pod výkonný mikroskop.

Rameno s rýpadlovou lyžicou nad solárnym panelom sondy Phoenix. Terén na mieste pristátia je viac-menej plochý až po horizont, ako ukazuje tento záber krajiny západne od sondy z 10. júna 2008.(Zdroj: NASA-JPL-Caltech/University of Arizona/Texas A&M Universi)

BRATISLAVA. Prvé dni pobytu najnovšieho zástupcu pozemšťanov na povrchu červenej planéty boli plné obáv a problémov. A keď sa už členovia tímu začali báť, že budú musieť hľadať náhradný program, sonda Phoenix sa pozviechala a začala podrobne skúmať pôdu v plnom súlade so svojím menom (dostala ho preto, že ju sčasti zmontovali zo záložných súčiastok po jednej z marsovských stratených sond, ktorá vstala "z popola" ako mýtický vták Fénix). Pomohli pružné, improvizáciu umožňujúce technické riešenia používané pri konštrukcii kozmických sond. Ich subsystémy sú zastupiteľné a umožňujú zásahy riešiace očakávané problémy.

Pec roztvorila ústa

Spočiatku trochu štrajkovalo mechanické rameno s rýpadlovou lyžicou, keď sa ho technici usilovali rozložiť a uviesť do prevádzky. Napokon sa ním podarilo vyhĺbiť okolo sondy niekoľko skúšobných plytkých rýh, ktoré vedci hneď zvučne pomenovali, trebárs Baby Bear (Medvedík), nabrať odtiaľ vzorky pôdy a preniesť ich k sonde.

Phoenix má celkove osem drobných "pecí" čiže tepelných analyzátorov. Do nich bolo treba pôdu nasypať. Lenže tu sa vyskytol problém. Pôda bola priveľmi hrudkovitá. Možno je to typická vlastnosť pôdy v subpolárnej oblasti Marsu. Možno pristávacie motory Phoenixu odfúkli jej prachovú a jemnozrnnú zložku, možno pôdu aj "spiekli", čo sa v takej miere nečakalo. Technikom preto riešenie trvalo niekoľko dní. Napokon však ohlásili úspech a vzorka marsovskej pôdy sa po viacerých zásahoch, napríklad opakovaným vibrovaním, dostala cez sito do jednej "pece" experimentu TEGA (Thermal and Evolved-Gas Analyzer). Začalo sa jej zohrievanie v troch rôznych teplotných režimoch a chemická analýza pár.

Je to vôbec prvý raz od pamätných misií Vikingov 1 a 2 v lete a na jeseň roku 1976, keď sa zasa skúma marsovská pôda v palubnom laboratóriu pozemskej sondy. Podľa komuniké NASA z pondelka prvý analyzátor funguje veľmi dobre a úvodnú vzorku "piekol" celý víkend.

Rýpanie vo Wonderlande

Rameno Phoenixu sa minulý štvrtok vrátilo k dvojici rýh, nazvaných Dodo a Goldilocks (Zlatovláska), z ktorých presvital svetlý materiál nejasnej podstaty (ľad? sneh? soľ?). Ďalej ich prehĺbilo a spojilo, takže teraz ide o jedinú väčšiu ryhu Dodo-Goldilocks. Dlhá je 35 cm, široká 22 a hlboká až osem centimetrov na strane najbližšie k sonde, pričom svetlý materiál vidno iba na opačnej, plytšej strane. Azda je to okraj plochej ľadovej či soľnej vrstvy.

V utorok rameno začalo hĺbiť ryhy na mieste nazvanom Wonderland (Krajina zázrakov). Odobralo prvú vzorku pôdy z "národného parku", oblasti pri sonde, ktorú odborníci vyhradili na vedecké výskumy. Konkrétne zo záhadnej polygónovej štruktúry na povrchu.

Najnovšia skúšobná ryha sa volá Snow White (Snehulienka), hoci na svetlý materiál v nej rameno nenarazilo. Je totiž zatiaľ hlboká iba 2 centimetre a leží pri strede spomenutého plochého, mierne vyvýšeného polygónu, ktorý dostal meno Cheshire Cat, postavy z Alice v krajine zázrakov. Je populárna i vo vede, pretože na jej úškrne, pretrvávajúcom vo vzduchu aj po jej zmiznutí, možno demonštrovať niektoré prvky kvantovej mechaniky.

Ak tam teda je ľad či soľ, akýkoľvek svetlý materiál prekrýva hrubšia vrstva alebo viac vrstiev pôdy. Výskum pôdy sa podľa avíza NASA rozbehne až dnes. Technici totiž medzitým musia nájsť optimálny režim narábania s nadnormatívne veľkým objemom získaných dát.

Pohľad naozaj zblízka

Inou phoenixovskou zaujímavosťou z minulého týždňa je doprava úvodnej vzorky povrchovej pôdy do aparatúry MECA (Microscopy, Electrochemistry and Conductivity Analyzer) pod ostrý pohľad optického mikroskopu. Rameno sondy totiž úspešne nasypalo spŕšku pôdy na kremíkový substrát, ktorého cieľom je udržať pôdne častice na mieste, kým si ich vedci dokonale neprezrú pod mikroskopom, ktorý umožňuje dosiaľ najbližší pohľad na povrch Marsu.

Aj tu hrudkovitosť pôdy spočiatku robila problémy, no napokon je vítaná. Vedci pod mikroskopom rozlíšili takmer tisíc pôdnych častíc. Tie najmenšie zodpovedajú ani nie desatine hrúbky ľudského vlasu. Predbežne medzi nimi možno rozoznať štyri rôzne minerály, napríklad zelenkastý olivín.

Väčšie častice sú prevažne čierne a sklovité, menšie červenkasté. Akoby z toho vyplývalo, že častice sopečného skla zvetrali na menšie, ktoré obsahujú viac železa. Malé častice však silne pripomínajú iné, očividne prachové, ktoré po Marse roznášajú vetry.

Vedci zatiaľ okolo Phoenixu nepozorovali nijaké zmeny prachovej vrstvy zo dňa na deň. No s jarou na severnej pologuli Marsu sa ku koncu plánovanej trojmesačnej misie sondy iste vyskytnú silné vetry a obrovské prachové búrky.

Pohľady cez mikroskop Phoenixu z 3. (vľavo) a 11. júna 2008. Na ľavom vidno iba ojedinelé častice zo spádu vzdušného prachu, na pravom vzorku marsovskej pôdy, ktorú na pracovnú plochu mikroskopu nasypalo rameno sondy. Mierka je opäť 1 mm.

FOTO

Spojené ryhy Dodo-Goldilocks. Na ich plytšom vzdialenom konci zreteľne vidno svetlý materiál, ľad alebo soľ. Hore najnovšie vyhĺbená ryha Snow White. Napriek tomuto pomenovaniu v nej zatiaľ rameno s rýpadlom neodkrylo nijaký materiál typu ľadu či soli, svetlé plochy sú len pôda s rovnakým odtieňom, ako trebárs kameň vľavo.

Na spracúvanie osobných údajov sa vzťahujú Zásady ochrany osobných údajov a Pravidlá používania cookies. Pred zadaním e-mailovej adresy sa, prosím, dôkladne oboznámte s týmito dokumentmi.

Najčítanejšie na SME Tech

Inzercia - Tlačové správy

  1. Dubravské Čerešne majú sladké prekvapenie pre najrýchlejších!
  2. Infografika: Slováci minuli na Pohode historicky najviac peňazí
  3. Veríte brusniciam pri zápaloch močových ciest? Nemusia stačiť
  4. Aká je ideálna vlhkosť a teplota v byte? Výskum hovorí jasne
  5. Dobrú chuť: Letné šaláty a bizarné praktiky food fotografie
  6. Vyberiete si radšej romantický Paríž alebo slnečné Nice?
  7. O asistovanej reprodukcii sa šíri množstvo zavádzajúcich tvrdení
  8. Pivovar Šariš rozdá tisíce eur, o časti peňazí rozhodnú ľudia
  9. Volkswagen Golf GTI TCR naživo na Slovakia Ringu!
  10. 3 dôvody, prečo sa oplatí mať online účet v ZSE už toto leto
  1. Dubravské Čerešne majú sladké prekvapenie pre najrýchlejších!
  2. Aká je ideálna vlhkosť a teplota v byte? Výskum hovorí jasne
  3. Veríte brusniciam pri zápaloch močových ciest? Nemusia stačiť
  4. Infografika: Slováci minuli na Pohode historicky najviac peňazí
  5. Vyberiete si radšej romantický Paríž alebo slnečné Nice?
  6. Dobrú chuť: Letné šaláty a bizarné praktiky food fotografie
  7. Salón architektov A0 – Coneco 2018
  8. Záhradný nábytok: aký materiál je najlepší?
  9. Životné jubileum prof. Ing. Jaroslava Valáška, PhD.
  10. OMV pozýva na pretekársky supervíkend na okruhu Slovakiaring
  1. Infografika: Slováci minuli na Pohode historicky najviac peňazí 10 520
  2. Ulovte si last minute dovolenku so zľavou do 70% 9 289
  3. Dobrú chuť: Letné šaláty a bizarné praktiky food fotografie 8 370
  4. Aká je ideálna vlhkosť a teplota v byte? Výskum hovorí jasne 7 640
  5. Vyberiete si radšej romantický Paríž alebo slnečné Nice? 7 609
  6. O asistovanej reprodukcii sa šíri množstvo zavádzajúcich tvrdení 6 243
  7. Pivovar Šariš rozdá tisíce eur, o časti peňazí rozhodnú ľudia 4 534
  8. Nie sme žiadni paštikári. Slováci už dovolenkujú inak 4 414
  9. Iná tvár Mexika: Nocovanie s Indiánmi, dobrodružstvo v džungli 3 733
  10. Volkswagen Golf GTI TCR naživo na Slovakia Ringu! 3 266