Taliansko-americký tím preukázal, že opice malpy sa v ekonomickom kontexte dokážu riadiť aj symbolmi. Dosiaľ platilo, že to z primátov popri človeku zvládajú iba ľudoopy.
Výskum sa týkal populárnych chovancov zoo, málp hnedých. Ich evolučná línia sa od inej línie primátov, ktorá neskôr viedla okrem iného k predkom človeka a samotnému človeku, oddelila pred približne 35miliónmi rokov.
Preto ponúkajú výhodný odstup pri mapovaní ich správania a mentálnych schopností, ktoré zasa spätne slúži ako pomôcka v rámci hľadania príčin nášho správania i správania našich bližších príbuzných, ľudoopov.
Všadeprítomné symboly
História systematického ľudského využívania symbolov siaha najmenej k starým Sumerom, ktorí vynašli malé hlinené známky, ktorých tvar vyjadroval jednotlivé druhy a počet množstvo tovaru. Postupne ich začali nosiť v nádobách, na ktorých boli vyryté znaky, označujúce druh a počet známok.
Zdá sa, že práve to stálo pri zrode písma a rátania. Symboly dnes využívame v najrôznejších podobách: ako mince, bankovky, kreditky, logá, ideogramy, zložitejšie kresby, a tak ďalej. Spoločné majú to, že každý podľa dohody predstavuje jeden alebo celú skupinu iných objektov.
História ľudských symbolov však siaha oveľa hlbšie ako „iba" k blízkovýchodným Sumerom, žijúcim niekoľko tisícročí pred naším letopočtom. Vedci, ktorí skúmajú pôvod človeka, sa zhodujú, že práve rozsiahle využívanie symbolov v kontexte vzťahov vnútri aj medzi skupinami a kooperácie, umožňujúce rozvoj reči, dláždilo mnoho desaťtisícročí predtým cestu k našej modernej, voči ostatným živočíchom na Zemi zjavne zložitejšej mentalite.
Rad dôkazov naznačil, že symbolické uvažovanie zvládajú ľudoopy ako šimpanzy a gorily. Zvlášť tie, ktoré bádatelia naučili komunikovať znakovou rečou. (Priam zázrakmi ale v tejto sfére udivoval aj nedávno uhynutý africký papagáj sivý čiže žako Alex. Svojej výskumníčke trebárs znakmi večer pred nočnou smrťou „povedal", že ju má rád a že sa teší, až ju ráno uvidí.) Vedcov zaujímalo, ako ďaleko táto schopnosť siaha k ďalším primátom.
Malpa hnedá, keď je svet zaujímavý... Foto: Elisabetta Visalberghi.
Skúška racionálnosti
Nová séria pokusov potvrdila, že schopnosť pracovať so symbolmi siaha prinajmenšom k opicam zastúpeným malpami hnedými. Už o tom pri opiciach (okrem málp makakoch rézus) existovali náznaky, no dôkaz je čosi celkom iné.
Päť v zajatí narodených málp, pomenovaných Carlotta, Paprica, Robot, Sandokan a Gal, sa jednotlivo zapájalo do opakovaných úkonov, ktoré mali charakter ekonomických volieb. Mohli si vybrať medzi tromi rozličnými druhmi potravy.
Celú potravnú paletu tvorili cereálie, syr parmezán, slnečnicové semiačka, pistácie, sušený ananás, čierne olivy, sušené marhule a ryžové vločky. Vždy trojice vedci označili A, B a C a malpám ich dávali rôzne množstvá. Každý výber sa odohrával v dvoch kontextoch.
Prvý bol reálny: opice si v ňom vyberali medzi sústami skutočnej potravy.
VIDEO - Reálny kontext pokusov. Malpia samička Carlotta má na výber medzi jedným cheerio (potrava A, vľavo) a tromi kúskami parmezánu (potrava B, vpravo). Vytiahnutím predmetnej zásuvky si vyberá tri kúsky parmezánu - ako sa zistilo pri iných pokusoch v tomto kontexte, dva by "prebiť" cheerio nestačili, lebo jedno cheerio malo pre malpy cenu dvoch kúskov parmezánu.
Druhý bol symbolický: opice si vyberali medzi žetónmi v úlohe symbolov, ktoré pre opice samé osebe nemali nijaký potravný význam a iba predstavovali ten či onen z dodávaných troch druhov potravy.
Úlohu žetónov plnili jednak skutočné zelené žetóny používané pri pokeri, jednak rúrky z čiernej umelej hmoty a napokon mosadzné krúžky. Vedci ale pri jednotlivých malpách striedali kombinácie žetón-potrava. Keď si opice vybrali jeden z dvoch žetónov, mohli ich s bádateľmi vymeniť za potravu, ktorej žetón zodpovedal. Pri pokuse išlo o to, či si malpy v reálnom i symbolickom kontexte vyberajú tak, aby spĺňali podmienku tranzitívnosti. Tá patrí medzi základné znaky racionálneho rozhodovania: napríklad ak A má väčšiu cenu ako B a to má zasa väčšiu cenu ako C, potom je A cennejšie ako C.
Malpa hnedá, keď svet trochu nudí... Foto: Elisabetta Visalberghi.
Ako malé deti
Malpy v tejto skúške obstáli so cťou v obidvoch spomenutých kontextoch. Nech už to boli sústa skutočnej potravy, alebo žetóny, dôsledne dávali najavo, že A je pre ne cennejšie ako B, B ako C a A ako C.
Zaujímavý je však istý rozdiel. Kvalitatívne sa správali podobne v reálnom i symbolickom kontexte. Avšak kvantitatívne v symbolickom kontexte inak: tu podľa ich rozhodovania akoby narástol hodnotový rozdiel príslušných druhov potravy.
Znázorňuje to nasledujúci príklad. Pri výbere z dvoch druhov skutočnej potravy malpy nerozlišovali medzi jedným cheerio (kúsok známej cereáliovej pochúťky, predávanej pod značkou Cheerios) a dvomi kúskami syra parmezán.
To naznačovalo, že má pre nich jeden cheerio cenu dvoch kúskov parmezánu. No keď si vyberali medzi žetónmi symbolizujúcimi cheerio a parmezán, pomerná cena týchto dvoch druhov potravy stúpla. Malpy napríklad nerozlišovali medzi jedným cheeriovým žetónom a štyrmi parmezánovými.
Všetko to dokazuje, že malpy vo svojom mentálnom svete dokážu narábať so symbolmi. Očividne ich však v tejto súvislosti potrebná poznávacia činnosť zaťažuje (význam symbolov sa treba naučiť a pamätať si ho), čomu nasvedčoval posun kvantitatívnych hodnôt v symbolickom kontexte. Pripomínajú tým malé deti. Zaiste sa nikdy nevyrovnajú schopnostiam symbolického uvažovania, ktoré majú dospelí ľudia.
Aj z týchto pokusov však vyplýva záver, že náš mentálny svet vzišiel z oveľa širších biologických základov, ako si prírodovedci i humanitní bádatelia ešte nedávno mysleli.
VIDEO - Carlotta má na výber medzi tromi čiernymi rúrkami z plastu (žetóny B, z ktorých každý odpovedá jednému kúsku parmezánu, vľavo) a jedným zeleným pokerovým žetónom (žetón A, odpovedajúci jednému cheerio, vpravo). Vytiahnutím predmetnej zásuvky si vyberá tri žetóny B a potom s nimi jednotlivo s bádateľkou uskutoční tri transakcie výmeny za kúsok parmezánu.
Malpy hnedé (Cebus apella) sú pomerne malé opice. Dĺžka ich tela dosahuje nanajvýš čosi nad pol metra (raz taký dlhý mávajú chvost), hmotnosť nanajvýš 5 kilogramov. Samce bývajú väčšie ako samice. Sú to spoločenské zvieratá, vytvárajúce skupiny do 20 členov. Vedie ich dominantný samec.
Obývajú severnú Amazóniu v Brazílii, Guyanách a Venezuele. Ich domovom sú rôzne lesy, od bežnej tropickej džungle po subtropický, suchý a horský, pričom v poslednom type lesa ich možno nájsť aj nad úrovňou hlavných vrcholov našich Vysokých Tatier. Na rozdiel od iných málp nemajú pevné teritórium. Živia sa plodmi a bezstavovcami, občas malými stavovcami a zelenými časťami rastlín. Aktívne sú vo dne a potravu si hľadajú skupinovo, zväčša na stromoch, ale často i na zemi. Najviac sa obávajú dravých vtákov, preto niektorí členovia skupiny vždy fungujú ako hliadky. Malpy hnedé vynikajú vysokou mierou bystrosti. V prírode i v zajatí napríklad rutinne používajú kamene na rozbíjanie orechov.
V júnovom čísle časopisu Public Library of Science ONE nové pokusy opísala Elsa Addessiová z Ústavu poznávacích vied a technológií pri CNR (talianska obdoba našej SAV) v Ríme so štyrmi kolegami z vlastnej krajiny a z USA.
