Vedci potvrdili nový rekord: palmové semiačko zo starojudejskej pevnosti, ktoré vyklíčilo pred tromi rokmi, bolo skoro dvojtisícročné. Rekord sa tým zhodnotil o sedem storočí.
Semienka od Mŕtveho mora
Za novým rekordom sa skrýva najmä vytrvalé úsilie jednej bádateľky - Sarah Sallonovej z medicínskej organizácie Hadassah v Jeruzaleme. Ide o detskú lekárku, špecialistku na choroby tráviaceho traktu. Už dlhé roky sa však profesionálne zaoberá liečivými rastlinami a ich liečebným využitím. Najviac tými z Blízkeho východu, no zaujímajú ju aj možnosti využitia poznatkov tradičnej tibetskej a čínskej medicíny.
Pre niekoľkými rokmi sa ocitli v centre jej pozornosti unikátne semienka palmy datľovej čiže datľovníka (Phoenix dactylifera). Pri vykopávkach v starojudejskej pevnosti Masada blízko Mŕtveho mora, ktoré sa našli ešte v 60. rokoch minulého storočia, ich tam vedci na niekoľkých miestach objavili väčší počet.
Očividne pochádzali z datlí, ktoré jedli obrancovia pevnosti počas záverečného obliehania v rokoch 72-73 (pozri nižšie). Archeológ Mordechai Kislev, známy odborník na archeobotaniku najmä Blízkeho východu z Bar-Ilanovej univerzity v Ramat Gane, niektoré semienka dostal od kolegu Ehuda Netzera, ktorý robil vykopávky v Masade.
Semiačka datľovníka zo starojudejskej pevnosti Masada.
Foto: Guy Eisner/Science Magazine.
„Vzkriesenie" palmy
Lekárka Sallonová požiadala Kisleva, aby jej dal aspoň jedno semienko. Chcela sa ho pokúsiť oživiť. Kislev tomu veľmi neveril. Napokon jej ich dal viac. Semiačka predtým štyri desaťročia ležali v zásuvke. Neboli nijako zvlášť chránené, proste ležali odložené pri izbovej teplote.
Sallonová potom išla za Elaine Soloweyovou z Aravského inštitútu životného prostredia, ktorý sa nachádza v kibuci Ketura na juhu Negevskej púšte. Soloweyová, poľnohospodárska vedkyňa pôvodom z Kalifornie, je špičková odborníčka na rastliny a plodiny rastúce v suchej klíme, zvlášť datle. No skôr iba chcela vyhovieť naliehaniu Sallonovej, ktorá úspech tiež moc nečakala.
Tri datľové semiačka z Masady najprv špeciálne ošetrila a vykúpala v živnom roztoku. Potom ich 19. januára 2005, práve v deň tradičného židovského Nového roku stromov, zasadila. Po ôsmich týždňoch jedno na jej obrovské prekvapenie vyklíčilo.
Áno, suchá klíma Masady pomáha zachovať organický materiál, no všetko má svoje hranice. Po 26 mesiacoch už výška palmy presiahla 1,2 metra. Rastlina je zdravá a ďalej rastie. Iba na prvých listoch sa vyskytli svetlé škvrny, zrejme pre nedostatok chlorofylu. Bola to ozajstná senzácia, ktorá si v lete 2005 našla cestu i na stránky novín The New York Times. Veď ak sa semiačko zrodilo v čase pádu Masady, malo skoro dvetisíc rokov! Z overených prípadov doposiaľ najstaršie semiačka vyklíčili v Číne. Boli lotosové a pochádzali z doby pred približne 1300 rokmi.
Zo semienka sa po troch mesiacoch vyvinuli jednoduché mladé listy.
Foto: Guy Eisner/Science Magazine.
Palma datľová, ktorá vyrástla z dvojtisícročného semiačka, vo veku sedem a pol mesiaca. Prvé listy majú sčasti svetlé škvrny, zrejme pre pokles obsahu niektorých živín v semienku.
Foto: Guy Eisner/Science Magazine.
Kľúčové datovanie
Vysoký vek datľových semienok z Masady bolo treba potvrdiť. Táto úloha pripadla Markusovi Egliovi zo Zürišskej univerzity, odborníkovi na rádiouhlíkové datovanie starých organických materiálov. Pozornosť venoval jednak kontrolným masadským semienkam, jednak zvyškom obalu už vyklíčeného, ktoré zastali na koreňoch palmy. Teraz je to už definitívne jasné: semienko aj palma si plne zaslúžia meno Pán Matuzalem, ktoré im Sallonová dala podľa najstaršej osoby spomenutej v Starom zákone. Priemerné hodnoty datovania všetkých vzoriek sa po zohľadnení náležitých opráv pretínajú v 1. storočí n. l., keď zanikla Masada.
„Vzkriesený" datľovník Matuzalem vo veku 26 mesiacov, keď dosiahol výšku 121 centimetrov.
Foto: Guy Eisner/Science Magazine.
Bude to „dievčatko"?
Kým datľovník dosiahne dospelosť, rastie približne tridsať rokov. Dožíva sa až dvesto rokov, no plody prinášajú iba samičie stromy. V prípade Matuzalema vedci zistia pohlavie možno až v roku 2010. Sallonová vyhlásila, že ak sa ukáže, že je to samičí strom, premenuje ho z Pána Matuzalema na Pani Matuzalemovú.
Podľa predbežných analýz má Matuzalem asi spolovice rovnakú DNA ako moderné datľovníky. Palmy datľové podľa správ Plínia Staršieho a iných antických autorov ešte v prvom období po začiatku nášho letopočtu vytvárali v údolí Jordánu husté háje.
Ich plody sa preslávili skvelou chuťou a liečebnými účinkami. Osvedčili sa vraj tiež ako afrodiziakum. Datľovníkom sa dokonca vtedy hovorilo „stromy života". Háje týchto paliem však v Izraeli a Palestíne do konca stredoveku zanikli. Nové tamojšie datľovníky pochádzajú najmä z dovozu. Sallonová by rada overila práve spomínanú mimoriadnu liečivosť starojudejských datlí - aj preto je dôležité, či Matuzalem zarodí.
Svedok z Masady
Meno Masada je rímsky variant hebrejského názvu Metzada, odvodeného zo slova metzuda, čo značí „pevnosť". Skutočne to aj pevnosť bola. V rokoch 37 až 31 pred n. l. ju na sčasti umelo vytvorenej plošine strmej skaly nad Mŕtvym morom nechal vybudovať židovský kráľ Herodes Veľký.
V Novom zákone nemá dobrú povesť a naozaj to bol tvrdý „orientálny" tyran. Lenže aj vynikajúci vládca. Veľmi si ho vážil jeho súčasník, azda najlepší panovník dejín - prvý starorímsky cisár Augustus.
Herodes Veľký chcel mať v Masade bezpečné útočisko, pre prípad, že by sa jeho poddaní vzbúrili. Časom sa z nej stal jeho letný palác. Masada je však najznámejšia hrdinským odporom obrancov počas prvej židovskej vojny proti Rimanom v rokoch 66-73. Obliehaná bola od jesene roku 72.
Bránili ju vtedy sikariovia, extrémne krídlo zélotov. Aj so ženami a deťmi ich nebolo ani tisíc. Mesiace však odolovávali celej jednej rímskej légii, čo spolu s pomocnými jednotkami a otrokmi na budovanie obliehacích stavieb predstavovalo asi desať tisíc obliehateľov.
Masada padla niekedy v prvom polroku 73. Všetci obrancovia radšej spáchali samovraždu, ako by sa dostali do rúk Rimanov. Semienko datľovníka Matuzalem tam driemalo takmer dvetisíc rokov. Dnes je to jediný žijúci „svedok" tragédie.
Letecký pohľad na Masadu, úsek Mŕtveho mora, ktorý v staroveku omýval jej úpätie, už dnes vyschol.
Foto: Jerusalem Institute for Biblical Exploration/Bible Places Photography.
Sarah Sallonová o tomto výskume napísala so siedmimi kolegami z Izraela a Švajčiarska v tohtotýždennom (piatkovom) čísle časopisu Science.
