BRATISLAVA. Samička Circe a samček Apollo sa majú dobre a navonok sa vôbec nelíšia od miliónov ošípaných z poľnohospodárskych chovov. Predstavujú európsku premiéru prasiatok vytvorených klonovaním geneticky upravených buniek, ktoré sú určené na využitie pri xenotransplantáciách, čiže prenose tkanív a orgánov jedného živočíšneho druhu na iný. V užšom zmysle ide o prenos zo zvieraťa do ľudského organizmu ako zväčša dočasné riešenie naliehavých komplikácií, keď napríklad chorý so zlyhávajúcim orgánom musí dlho čakať na ľudského darcu. To býva skôr pravidlo ako výnimka a mnohí pacienti sa darcu nedočkajú. Nech už o tom "zlé jazyky" hovoria čokoľvek, ošípané sú nám fyziologicky skutočne veľmi blízke.
Priam sa preto ponúkajú na biomedicínske využitie pri spomenutých situáciách, keď treba udržať človeka nažive. No aj tkanivá ošípaných obsahujú istý cukor, ktorý býva hlavnou príčinou akútneho imunitného odmietnutia prasačieho xenotransplantátu organizmom primátov vrátane človeka. Preto americkí vedci pred časom vytvorili geneticky upravené prasiatka, v ktorých tkanive sa predmetný cukor nevyskytuje (takzvané GalT-KO prasiatka). Európski vedci teraz v spolupráci s týmto americkým tímom konečne vytvorili vlastné.
Prasačie tkanivá - napríklad štepy pokožky a srdcové chlopne - sa ľuďom zväčša bezpečne transplantujú už dlhé roky. Pri GalT-KO prasiatkach ide o to, aby sa táto metóda využila pre ľudí ešte lepšie. Biologicky je to s prekonateľnými výhradami bezpečné a aj bioetici v poslednom čase dospeli ku konsenzu o prijateľnosti xenotransplantácií.
Pri zrode Circe a Apolla stál tím, ktorý vedie Cesare Galli z laboratória reprodukčnej technológie hospodárskych zvierat Talianskeho experimentálneho inštitútu Lazara Spallanzaniho v Cremone a Bolonskej univerzity. Spolupracovali s tímom Davida Sachsa z Massachusettskej všeobecnej nemocnice v Bostone (USA), ktorý ako prvý prasiatka takto geneticky obmenil. Ide o súčasť projektu Xenome, financovaného EÚ.
(urb)
Zdroj: Komuniké LTR-CIZ z 15. mája 2008.
|
