;) |
Momentov, ktoré by vás mali pripútať k obrazovke je hneď niekoľko. Severská mytológia nie je zatiaľ natoľko otrepaná ako dobrosrdeční elfovia so špicatými ušami. Akčný žáner, do ktorého spadá napríklad God of War je nesmierne obľúbený. Podľa tlačových správ a oficiálnych obrázkov to vyzeralo na neskutočné mäso. Samotná skúsenosť je však mierne odlišná od predpokladaného zážitku. Nie, Viking jednoducho máva svojou sekerou a mečom bezducho, akoby bol omámený vysnívanou cestou do Valhaly. Hlavným hrdinom je Skarin – riadny kus chlapa s blonďatým copom. Pri svojej poslednej bitke sa v úvodnej sekvencii zdá, že podľahne svojim zraneniam, na pomoc mu však príde bohyňa Freya, ktorá mu dá druhú šancu za menšiu protislužbu. Musí sa postarať o Hel, pekelné žieňa, ktoré si do „to do“ listu krvou napísalo: musím ovládnuť svet. A tomu musí náš hrdina zabrániť.
Skarin tak musí prejsť cez trojicu ostrovov, kde ho čaká voľné pobehovanie prostredím. Medzi jeho úlohy patrí oslobodzovanie priľahlých osád, získavanie strategických miest, zabezpečovanie surovín pre chod provincií, ale všetko by sa to dalo skrátene opísať ako choď niekam, všetko tam vyrúb a vráť sa pre odmenu. Na tom je založený základný princíp hry, takže napokon síce beháte po mape, robíte poskoka a rozrezávate pekelné stvorenia o dušu a oslobodzujete parťákov. Na tomto riadne krvavom systéme, kde vnútornosti lietajú vzduchom rovnako často ako hlavy a iné údy, sa dá nájsť mnoho zábavného a vás to samozrejme aj spočiatku bude baviť. Pomáhať si môžete systémom teleportov, takže sa nemusíte stále trmácať dlhú štreku cez celý ostrov. Využívať budete aj mágiu – nakúpite si špeciálne runy troch elementov. Alebo investujete nadobudnuté financie (nájdete ich v podobe zlaťákov, ukrývajúcich sa v mešcov, vázach alebo truhlách) do nových útokov či špeciálnych predmetov (medicína na obnovenia zdravia, mapy k pokladom, hádžuce sekery, primitívne molotovy). To všetko je fajn, stále však beháte z bodu X do bodu Y.
Všetky screenshoty nájdete v galérii hry
Výnimku tvorí dvojica odlišných módov. V prvom musíte pozbierať ikony lebiek, aby ste mohli privolať veľkého draka, ktorý vám pomôže v boji. Deje sa to však úplne odlišným spôsobom, na hony vzdialeným od krvavého masakru, ktorý vykonávate bežne. Musíte sa totiž zakrádať, zostať čo najdlhšie nevidení. Následne dostanete možnosť masovej bitky (niekedy aj pri obsadzovaní miest bez iritujúcich stealth prvkov), takže vezmete so sebou naverbovaných a lojálnych kamarátov. Kľudne ich môžete mať po boku i stovku a proti vám stojí minimálne rovnako početná armáda. Tieto masové bitky sú príjemným osviežením, ale i v tomto prípade pôjde len o očarenie povrchné, ktorého omamujúca aróma stratí svoje čaro príliš skoro a opantané zmysly sa rýchlo prejdú do stavu triezveho uvažovania. Viking: Battle for Asgard je rýdzo akčnou hrou, nedostanete možnosť ovládať armádu, všetko dôležité si musíte odsekať sami. Stále to vyzerá nádejne, veď na rovnakom princípe je založených mnoho hier, spomenúť sa oplatí sériu God of War alebo PS3 hit Heavenly Sword. Lenže nie vždy je málo viac a keď vám v rukách ostane orezané torzo Vikinga, nadšením sa rozplývať nebudete. Dôvody? Tak poďme na ne.
GRAFIKA 6 / 10
Spracovanie samé o sebe zlé rozhodne nie je. Na obrázkoch vidíte detailne vymodelované postavy a ony v skutočnosti také aj sú, dokonca sa mení počasie v závislosti na tom, či sa práve pohybujete po vašom území (postupne zaberáte jednotlivé časti územia napr. ako v sérii Battlefield). Vtedy svieti slniečko a polonahé devy sa opaľujú v úzkych bikinách na priľahlých plážach. Obrazne. V prípade nepozvanej návštevy na územie nepriateľovo sa obloha zatiahne ťažkými mrakmi, z neba sa spustí dážď a v depresii by sa utápal aj ten najväčší optimista. Minimálne to vyzerá dobre. Ďalej napríklad vodná hladina je spracovaná s prekvapením výborne (keďže náš hrdina nevie plávať) a už teraz máme o dôvod viac tešiť sa na Empire: Total War. Do diaľky vidíte pomerne ďaleko, listy nie sú len bitmapy, avšak toto všetko už jednoducho musíme považovať za štandard. Potom narazíte na niekedy pusté lokácie, kde nájdete maximálne tak jeden objekt za uhorský rok: prečo sa napríklad v každej podobnej hre musia vyskytovať otrasne spracované jaskyne a podzemné komplexy bez štipku nápadu? Všetky tri ostrovy vám navyše budú pripadať až príliš podobné. Je pravdou, že tam máte piesok, tam zas sneh a tuná les, no všetky tie osady, veľké mestá, lesy a kadejaké opustené chaty vyzerajú ako robené cez kopirák, nenájdete tu žiadny viditeľný rukopis grafikov, ktorý by vás mali ohúriť nejakou dominantou, niečím mytologickým. Nájdete tu síce typické lode, ale všetko to je až príliš obyčajné.
K tomu treba prihodiť ešte malú kopu pomaly tlejúceho hnoja. Rôznorodosť nepriateľov je na bode mrazu a nielenže je druhov nepriateľskej zberby trestuhodne obmedzený (nezabudnite, hovoríme o mytologickej hre!), oni sú si aj nápadne podobní a pri všetkej úcte aj Diablo 2 bolo zrejme rozmanitejšie. Je síce pravdou, že bossovia majú šmrnc a človek by s tými ozrutami aj na pivo zašiel, avšak je to stále málo, pretože sa vyskytujú len občas a čo je horšie, opakujú sa. Takže monštrum s podivnými klami na chrbte budete pižlať mečom a sekerou niekoľkokrát. Pohyby postáv sú trochu nemotorné – isteže viking nebol nejaká tá slamka, ktorú by odfúklo vo vetre a hra ich náležite vykresľuje ako ťažkotonážne tanky, avšak v svižnej akcii je to tak trochu problém. Niekedy, hlavne pri masových bitkách, zvykne poklesnúť framerate, ale kto by sa v tej mele vyznal, možno to v spleti tiel vášnivo objímajúcich sa tiel ani nepostrehnete. Ďalej tu máme kvázi štýlové komixové sekvencie spracované na spôsob Sin City alebo 300. Prvých pár sekúnd budete hltať, následne ten brak s detailnými zábermi na tváre radšej okamžite odklepnete. Celé grafické spracovanie je vsádza na prvý dojem, prvý pohľad, prvotné ohúrenie. Tým vás hra dostane, o tom niet pochýb, pretože Viking vyzerá dobre, lenže potom sa prichytíte pri nepríjemnej myšlienke, že toto ste vlastne pred hodinou videli na inom mieste alebo že ste nenatrafili na nič také, čo by vám vyrazilo dych (a to sa v God of War alebo Heavenly Sword stávalo pomerne často).
INTERFACE 7 / 10
Ovládanie by malo žiariť jednoduchosťou – a to aj bude. Dvojtlačítkový model útočenia (plus blok, plus špeciálny tlačidlo pre vyvolanie špeciálnych útokov) funguje ako po masle a prejde vám pod ruku pomerne rýchlo. Jednotlivé útoky sa naučíte rýchlo ovládať, nejde o zložité orgie, kde by ste si museli pamätať krkolomné kombinácie. Je to aj preto, že tých útokov vlastne nie je príliš mnoho. Že je však ovládanie nedovarené, nedopečené, zistíte sami po hodinke hrania: inventár vlastne neexistuje a ani štatistiky postavy. Kamera je mierne zmätená, a hoci ju môžete ovládať sami, vo víre boja je náročné a niekedy nemožné natočiť správnym smerom pohľad i útočiacu postavu, takže sa budete zaháňať do prázdna. Peniť budete pri mape. Ono to vlastne mapa ani nie je, skôr načrtnutý plánik. Viking je síce hrou lineárnou (a čert vezmi, že máte k dispozícii otvorený svet, kto by sa po tej pustine túlal len tak pre zážitok?), ale v niektorých prípadoch ako napríklad väčšie mesto či podzemné spletité chodbičky, by sa podrobnejšia mapa hodila. No áno, ale vy ju nedostanete, leda tak si môžete čmárať na vlastný papier a zdokumentovať cestu archaickým spôsobom. Pokračovať môžeme neprehľadným denníkom, kedy je zisťovanie úlohy nesmierne mätúce. Na druhú stranu sa cez tieto drobnosti dokážete po čase preniesť, prípadne ich pohodlne ignorovať, aby vám neotravovali zážitok z rúbania. Nie sú to do neba volajúce chyby, ale sú tu. Ovládanie však v podstate funguje.
HRATEĽNOSŤ 5 / 10
Bude to trpké priznanie – Viking: Battle for Asgard je hrou, ktorú zvládnete hrať tak dve hodinky denne, aby hladina zábavy nepoklesla pod hranicu postupného zakrádania sa nudy do vášho života. Ono hry, v ktorých len tupo chodíte a tupo porciujete nepriateľov v krvavom čardáši musia mať svoje čaro, musia neustále ponúkať niečo viac, niečo, čím by zaujali aj napriek svojej monotónnej podstate. Práve toto chýba Vikingovi a hrateľnosť tým dostáva pri dlhodobom hraní na frak. Čo na tom, že to má dobrý background, keď je príbeh podávaný neskutočne stupídne a napokon budete všetky tie prázdne frázy odklepávať. Chýba tomu ten správny epický spád, ktorý by vás prinútil prežívať celé dobrodružstvo a hnal vás dopredu. Nech to je i obyčajný príbeh typu Heavenly Sword. Ak je totiž rozprávaný dobrým spôsobom, necháte sa ním zlákať, pretože to jednoducho má grády. A tu nám občas Freya raz za čas niečo monotónnym hlavom povie, ostatné postavy sú drsné ako šmirgľový papier a celé sa to posúva po jednoduchej línii: oni sú hnusne zlí, ty si zas hnusne dobrý, tak im láskavo vysvetli, že oni ísť preč, pretože dostať na holú. Skarin je hrdina nemý a plochý, minimálne prejavujúci sa. Potom si to celé vynásobte monotónnou hrateľnosťou: druhov útokov je skutočne málo, každý z magických (troch!) elementov má len tri (!) stupne a vlastne ich využijete len v prípadoch, že si na ne spomeniete. Inak len idete vpred ako vraždiaca mašina, pričom vás zaujmú spomalené zábery na obzvlášť masakrálne výpady. Mľask. A keď sa tá animačka spustí po stýkrát, už to žiadne mľask nebude.
Ako päsť na oko následne pôsobili stealth misie. Doslova. Po niekoľkých hodinách mávania sekerou a mečom od vás niekto bude chcieť, aby obrovská postava Skarina zostala nepriateľmi nespozorovaná. Takže celé zakrádanie sa napokon spočíva v tom, aby ste všetko naplánovali do tých najmenších detailov, skúšali a snažili sa nájsť cestu tam za ďalší roh. Protivníkov je v tomto prípade totiž milión plus jeden a doslova vás zašliapnu. Keby bolo hliadkujúcich monštier menej, keby ich nebolo tak obrovské množstvo na jednom mieste a voľba medzi zakrádaním a hrubou silou by bola dobrovoľná, vtedy by išlo o zaujímavý prvok, ktorý by hráč aj dobrovoľne použil, aby sa neutápal stále v tej iste hrateľnosti. Zabíjať potichu zozadu síce môžete a pri niektorých napadnutiach dedín týmto „thiefovským“ štýlom dostanete do hrobu veľkú časť protivníkov, no akosi to do hrateľnosti samotnej nezapadá a nepôsobí to dopracovaným dojmom. Ale hra má ďalší odsek v PR správe. Tvorcovia si mnoho sľubovali od masových bitiek so stovkami postavičiek na scéne. A prečo si klamať – rovnako aj my. A dopadli sme tvrdo na ústa. Je to fajn. Tak prvá bitka. Vtedy si uvedomíte, že vaši spolubojovníci zabíjajú jedným úderom, ale to dôležité (zničiť 6 magických kolov miestneho šamana, ktorý oživuje padlých diablikov, zničiť také a také monštrum) musíte vykonať sami, pretože... no pretože to tak je a kričia to aj ostatní, tak čo už. Vyzerá to okato, keď je okolo dôležitej postavy vytvorený umelý kruh, ktorý vaši kamaráti neprekročia. Tieto obrovské krviprelievania však majú niečo do seba, aj keď je to o niečo slabšie ako v tradičných kúskoch ako napríklad Dynasty Warriors. Nemá to grády, vlastne celá hrateľnosť stojí a padá na tom, že tu máme nejaký prvok, ktorý keby bol dokončený, tak by bol i zábavný. Lenže ono to je tak, že zaujímavá je zápletka iba na papieri, trhanie nepriateľských tiel vás baví hodinu, potom sa to opakuje, masovky vás sklamú, stealth minimálne vytočia, hrdina nemá ani základné štatistiky, ale magický upgrade tu je. Jednoducho čo myšlienka, to holý nápad, nijako nerozvinutý a hrateľnosť tým trpí. Je to monotónne, chýba tomu spád.
MULTIPLAYER
Ako už býva zvykom, multiplayer podobné hry neobsahujú, no napriek tomu to vývojári mohli skúsiť aspoň s kooperatívnym módom.
ZVUKY 5 / 10
Zvukov tu zopár je, to je pravda, ale hranie ako také akoby bolo zahalené do ticha. Potvorky škriekajú, odseknuté hlavy čvachtajú a náš hrdina si občas vzdychne. Ale skutočný rykot zbraní budete počuť až pri veľkých bitkách, inak sú zvukové efekty skôr nenápadne, ani dabing nevyniká ničím špecifickým a nezdvihne hlavu z mrákot.
HUDBA 3 / 10
Hudba je zlá. Je totiž epická. Dobre, to záporom ešte nie je, no budete ju počuť asi päťkrát za celú hru. Inak bude ticho. Fakt, ani Skarin nedupoce, ani nejaká priblblá melódia pri návšteve rodnej viesky, ani poriadny pochod pri krvavých jatkách. Buď na hudbu tvorcovia úplne zabudli alebo si mysleli, že v hrách nie je potrebná. Omyl vážení, ona potrebná je a aj preto je atmosféra celej hry tak umelá.
NÁROČNOSŤ & INTELIGENCIA 5 / 10
Hre treba pripísať k dobru, že ju po 6 hodinách neodložíte, bude vám to trvať tak dvojnásobok času, ale otázne je, či ste ochotní toľko venovať hre, ktorá je monotónna, unavujúca a priehľadná ako argentínske telenovely. Dobre však, máme tu nadpriemernú hernú dobu. Umelá inteligencie je biedna, funguje na známom princípe: vidím, trhám. No a keď vás nepriateľ vidí, tak trhá. Nesmiete však prekročiť magickú hranicu – potom o vás stráca záujem a beží na svoje pôvodné stanovisko. Zdravie sa vám obnovuje priebežne v obdobiach kľudu a pokoja. Od nepriateľov je férové, že neútočia všetci naraz, aj keď v prípade, že okolo vás vytvoria kruh, začne vám prihárať, pretože raz bacne jeden, potom druhý a to samozrejme náhodne, takže sa nestačíte otáčať a brániť. Ale inak sú to dementi a ich sila tkvie v presile. Náročné to je teda v prípade, že sa vrhnete doprostred nepriateľského územia, všetkým sa ukážete a už sa ich nezbavíte. Treba aspoň trochu (ale skutočne len minimálne) plánovať a radšej sa občas priplichtiť za niekoho chrbát, inokedy nalákať na seba len malú skupinu tam na okraji viesky. Postupne však získate v zabíjaní grif a niekoľkočlennú skupinu zvládnete so zavretými očami. V prípade veľkých bitiek odchádza inteligencia do večných lovísk a je o nej počuť asi toľko, čo o ujovi Janovi po jednej podpisovej aférke. Ale nečakali sme nič iné. Len tí bossovia mohli prejaviť aspoň trochu rozumu a nie len monotónne mlátiť, prípadne sa inteligentne zaseknúť za roh.
ZÁVEREČNÝ VERDIKT 6,0 / 10
Viking: Battle for Asgard mal byť príjemne osviežujúcim krvavým kúpeľom. Lenže čo všetko byť malo a nie je, o tom v našej malebnej krajinke nemá cenu diskutovať. Napokon sa z Vikinga stala len mierne nadpriemerná hra, ktorá ponúka základnú schému akčných hier: bojujete ako o život, mlátite ako o život a žiaľ to je všetko tak monotónne, že po dvoch hodinách sa aj záznam z parlamentu zdá neoceniteľným kúskom vhodným na rozptýlenie. Viking predstavuje hru, ktorú spustíte večer, keď prídete domov unavení z práce, úplne vypnete, splníte si jednu-dve úlohy a hajde preč z pomaly vábiaceho objatia nudy. Creative Assembly jednoducho nedotiahli hru do úspešného konca.
Hru na recenziu zapožičal Gameexpres.sk
