SME

Bol Mars príliš slaný na vznik života?

Analýza skaly na Marse naznačuje, že v skorých dobách na ňom bola voda príliš slaná na život zemského typu. Na možnú soľ v pôde ukazujú aj prvé skúšky sondy Phoenix.

Záber z 20. februára 2004 na El Capitan z robotického prieskumného vozidla Opportunity.Záber z 20. februára 2004 na El Capitan z robotického prieskumného vozidla Opportunity.

BRATISLAVA. Sonda Phoenix stále testuje svoje systémy a na vedecké výsledky musíme čakať. Technici NASA našťastie vyriešili problémy spojenia i mechanického ramena, s ktorým už sonda svižne narába. Hlavnou vedeckou úlohou Phoenixu je odobrať vzorky pôdy a najmä ľadu v marsovskej subpolárnej oblasti a zanalyzovať ich. Motiváciou je úsilie nájsť prinajmenšom fosílne stopy prípadného života na Marse. Alebo aspoň preukázať, prečo na Marse nevznikol život, hoci prostredie povrchu tejto planéty v prvom období jej existencie bolo biologicky priaznivejšie ako dnes. Lenže stačilo to? Možno nemuselo.

Taký záver vychádza z prieskumu asi štyri miliardy rokov starého skalného odkryvu nazvaného El Capitan v marsovskej oblasti Meridiani Planum. V roku 2004 ho skúmalo robotické prieskumné vozidlo Opportunity. Biologicky naladených vedcov vtedy potešili dôkazy hojnej prítomnosti vody na skorom Marse. No dodatočná analýza teraz potvrdila podozrenia na jej biologicky nepriaznivé zloženie. Naozaj sa javí prikyslá a prislaná. Na Zemi žijú mikróby, ktoré kyslosť a slanosť znášajú. Vyvinuli sa ale v čistejšej vode a na podobné extrémy sa prispôsobili neskôr. Vedci z hornín El Capitan odvodili tzv. vodnú aktivitu na skorom Marse. Táto veličina odráža množstvo látok rozpustených vo vode. Čistá voda má hodnotu 1. Morská voda na Zemi 0,98. Z našej planéty vieme, že len málo známych organizmov dokáže rásť pri tejto hodnote pod 0,9. Veľmi málo ich prežije pod 0,85. Na skorom Marse vodná aktivita dosahovala hodnoty 0,76 až 0,86 a možno aj pod 0,5.

Rameno sondy Phoenix pri skúškach od tejto nedele nabralo a zasa vysypalo niekoľko vzoriek marsovskej pôdy. Na zábere lopatky ramena vidno v pôde čosi svetlé. Nie je isté, o čo ide, lebo vedci zatiaľ nemajú analýzy. Môže to byť ľad či sneh, ale aj soľ.

Nové poznatky z analýzy hornín v marsovskej skale El Capitan uverejnili v aktuálnom čísle časopisu Science Nicholas Tosca a Andrew Knoll z Harvardovej univerzity a Scott McLennan z Newyorskej štátnej univerzity v Stony Brook (všetko USA). (urb)

Záber z 1. júna 2008 zachytáva lopatku ramena sondy Phoenix. V pôde vidno zrejme ľad, sneh či soľ. Foto - NASA

SkryťVypnúť reklamu

Najčítanejšie na SME Tech

SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu
SkryťZatvoriť reklamu