Spomenul som si naň, keď som v časopise New Scientist čítal o testovaní nového európskeho systému, ktorý má na palubách lietadiel odhaľovať teroristov.
Systém predpokladá inštaláciu priemyselných kamier do každého sedadla a šiestich širokouhlých kamier, ktoré umožnia záber na uličku medzi sedadlami. Testovaný bol tento rok na palube airbusu A380, údajne s uspokojivými výsledkami.
Záznamy kamier sú vyhodnocované počítačom. Špeciálny softvér si všimne všetky druhy „podozrivých aktivít“, napríklad príliš časté návštevy toalety, postávanie v blízkosti pilotnej kabíny, ale tiež nadmerné potenie sa alebo nervózne pohyby pasažiera.
Žiadna takáto aktivita nespustí poplach sama osebe, ale ich kombinácia môže. Keď ide napríklad muž na sedadle 7D počas letu z Prahy do Londýna šesťkrát na záchod, má prepotenú košeľu a zúrivo si utiera nos, ochranka dostane od počítača správu: „Muž na 7D je potenciálny terorista!“ Samozrejme, je v tom háčik. Nervozita či potenie nemusia znamenať bombu v batohu, ale obyčajný strach z lietania.
Niečo o tom viem. Pred časom som v električke stretol cudziu dámu, ktorá sa ku mne veľmi hlásila. „Vy si ma asi nepamätáte,“ odhadla správne, „ale pred piatimi rokmi ste ma v lietadle do Štokholmu držali za ruku.“ Už viem, čo mi povie o pár rokov. „Vy si ma asi nepamätáte, ale nedávno sme spolu leteli a zatkli vás ako teroristu.“
