BRATISLAVA. V Austrálii našli veľmi zaujímavú rybiu fosíliu - presnejšie na lokalite Gogo Station pri mestečku Fitzroy Crossing na púštnom a hornatom severozápade. Pochádza z prvohôr, je asi 25 centimetrov dlhá a patrí vymretej pancierovej rybe. Tieto živočíchy, označované aj ako dinosaury morí, žili v stredných prvohorách, pred 420 až 350 miliónmi rokov. Po celý ten čas zosobňovali v moriach a jazerách dominantnú skupinu stavovcov. Táto konkrétna pancierová ryba žila v záverečných fázach prvohorného útvaru devón pred približne 375 miliónmi rokov. Predstavuje dosiaľ neznámy druh.
Objavitelia nový druh nazvali Materpiscis attenboroughi. Prvá, rodová časť mena, v preklade z latinčiny "rybia matka", vyjadruje najväčší vedecký význam nálezu. V bruchu fosílie totiž bádatelia pri dôkladnej preparácii, keď dbali, aby neporušili nijaké drobnosti, odhalili embryo mláďaťa s pupočnou šnúrou. A vedľa podľa všetkého aj skryštalizované zvyšky žĺtkového vaku. Je to dosiaľ najstarší známy nález embrya s pupočnou šnúrou a súčasne najstarší známy doklad živorodosti, vnútornom oplodnení a teda aj sexe.
Zvyšná, druhová časť mena je zasa poctou sirovi Davidovi Attenboroughovi. Tento aj u nás známy vynikajúci sprievodca diváka v prírodopisných televíznych seriáloch ako prvý vo svojom slávnom seriáli Život na Zemi z roku 1979 (rovnomenný knižný prepis vyšiel aj v češtine) upozornil na pozoruhodné náleziská fosílnych rýb v oblasti Gogo.
Objav dokladá, že už pancierové ryby, prinajmenšom niektoré, mali nečakane pokročilý reprodukčný systém. Možno ho porovnať s reprodukčným systémom dnešných žralokov a rají. Významne osvetľuje ich odborníkmi rozsiahle diskutovaný a stále kontroverzný vzťah k čeľustnatcom a tým aj celkový pohľad na evolúciu stavovcov.
Ukážka iného druhu tejto skupiny prarýb z druhu Austroptyctodus gardineri, ktorá sa tiež našla v oblasti Gogo, obsahuje tri embryá v podobnej pozícii ako terajší objav. Predmetná skupina prarýb už predtým poskytla najstarší dôkaz kopulácie stavovcov.
V dnešnom čísle časopisu Nature o významnom náleze napísali John Long z Viktórijského múzea v Melbourne a Austrálskej národnej univerzity v Canberre s kolegami.
Autor: urb
