SME
Streda, 25. november, 2020 | Meniny má KatarínaKrížovkyKrížovky

Pohľad pod ľadový povrch Marsu

Prieskumný radar SHARAD na palube jednej zo sond, ktoré práve obiehajú okolo Marsu, získal unikátne profily ľadovoprachových vrstiev na severnom póle planéty.

FOTOFOTO

BRATISLAVA. Záujemcovia o výskum Marsu i samotní bádatelia teraz akoby zamrzli v stave napätého očakávania. V noci z nedele na pondelok nášho času totiž dosadla na planine v severnej subpolárnej oblasti červenej planéty sonda NASA Phoenix. Vo chvíli, keď vzniká tento článok, ju stretli prvé problémy - s komunikáciou a pri rozbaľovaní robotického ramena, ktoré má odoberať vzorky pôdy spod marsovského povrchu. Na strane negatív je fakt, že misia Phoenixu znamená naozaj mimoriadnu technologickú výzvu. Na strane pozitív zasa to, že systémy sond navrhli tak, aby sa dali v maximálnej miere opraviť na diaľku, ba sčasti sa funkčne dopĺňali.

Ak všetko pôjde dobre, prvé vedecké výsledky začnú prichádzať na budúci týždeň. Medzitým sa venujme inej kľúčovej zaujímavosti o Marse, získanou z jeho orbity.

Marsovská Arktída

Severná polárna oblasť Marsu je súčasťou obrovskej panvy. Tá podľa všetkého vznikla v skorých fázach vývoja planéty pred vyše tromi miliardami rokov pri zrážke s menšou, no stále dosť veľkou planétkou či jadrom kométy. K panve patrí aj Planum Boreum (čiže Severná planina, na planetárnych telesách Slnečnej sústavy prevládajú latinské názvy útvarov). Plocha tejto planiny dosahuje asi 800-tisíc kilometrov štvorcových a vypĺňajú ju kilometre hrubé sedimenty. Skladajú sa z ľadu, prachu, erodovanej lávy a ďalších hornín. Vytvárajú takzvané severopolárne zvrstvené usadeniny. Jednotlivé vrstvy odrážajú odlišné podiely ľadu a prachu. Spôsobili to zrejme výkyvy marsovskej klímy, vyvolané zmenami intenzity slnečného osvitu v niektorých častiach planéty. Skrývajú sa za nimi dlhodobé zmeny sklonu rotačnej osi Marsu a prvkov jeho obežnej dráhy okolo Slnka, ako je výstrednosť a sklon. Počas marsovského roka, trvajúceho 687 pozemských dní, leží nad vrstvami veľkostne i hrúbkou výrazne premenná čiapočka vodného ľadu.

Miliónročný rytmus

SHARAD (SHAllow RADar, čiže voľne radar na prieskum vrstiev tesne pod povrchom planéty) nesie na palube sonda NASA Mars Reconnaissance Orbiter. Spolu s podobnou aparatúrou MARSIS (Mars Advanced Radar dor Subsurface and Ionosphere Sounding, čiže Pokročilý radar na prieskum podpovrchových vrstiev a ionosféry Marsu) na palube európskej sondy Mars Express umožňuje nazrieť tam, kam sa zatiaľ nedostali ani robotické prieskumné vozidla, ani stacionárne pristávacie časti sond: do podzemia Marsu či "podmarsia".

SHARAD preskúmal veľké oblasti severopolárnych zvrstvených usadenín. Prekvapivo zistil, že vrstvy vznikali vo dvoch prelínajúcich sa časových škálach. Radar pod marsovským povrchom rozlíšil 45 až 50 tenkých vrstiev, zrejme produkty základného klimatického cyklu planéty. Tento cyklus je dlhý 120-tisíc rokov, tak ako na Zemi aktuálne trvá stotisíc rokov cyklus striedania dôb ľadových a medziľadových. No marsovské vrstvy sa navyše zoskupujú do

štyroch súvrství, oddelených materiálom s nízkou mierou radarového odrazu. Prečo, to zatiaľ nik nevie. Asi to tiež súvisí s obežnou dráhou Marsu okolo Slnka a sklonom jeho rotačnej osi, no kombinácia ich zmien prebieha na časovej úrovni zhruba jedného milióna rokov. V každom prípade SHARAD zostal verný svojmu menu - ponúkol šarádu na lúštenie.

V časopise Science to napísal dvadsaťsedemčlenný tím vedcov z USA, Talianska a Kanady na čele s Rogerom Phillipsom z Juhozápadného výskumného ústavu v coloradskom Boulderi.

FOTO

Radargramy z troch preletov sondy MRO a SHARAD-u nad polárnou čiapočkou zreteľne ukazujú vrstvy a súvrstvia sedimentov, z ktorých sa skladá. Mapové rámčeky vedľa radargramov zasadzujú priebeh rezov do severopolárnej oblasti Marsu. Vertikálna škála je posilnená, aby lepšie vynikla inak verná štruktúra rezov. Foto - NASA

Fotomontáž na obálke piatkového čísla Science (predmetný článok, "cover story", bol uverejnený online pred dvomi týždňami) znázorňuje stavbu severnej polárnej čiapočky Marsu, ktorá sa skladá prevažne z vodného ľadu. Zobrazená scéna má priemer asi tisíc kilometrov, pričom rez je založený na výsledkoch zo SHARAD-u.

Skryť Vypnúť reklamu

Najčítanejšie na SME Tech

Skryť Vypnúť reklamu
Skryť Vypnúť reklamu
Skryť Vypnúť reklamu
Skryť Vypnúť reklamu

Hlavné správy zo Sme.sk

Koronavírus na Slovensku: Školy sa od pondelka neotvoria, už nie je čas, hovorí Gröhling (minúta po minúte)

Na Slovensku odhalili PCR testy 1811 nových prípadov. Pribudlo aj 23 úmrtí.

	
Minister školstva, vedy, výskumu a športu SR Branislav Gröhling počas príchodu na rokovanie 54. schôdze vlády SR. Bratislava, 25. november 2020.
AUTORSKÁ STRANA PETRA ŠABATU

Pod Babišom sa rok pred voľbami prvýkrát kýve stolička

Vystrieda magnáta Pirát?

Líder Pirátov Ivan Bartoš.
Meghan Markleová
KOMENTÁR PETRA SCHUTZA

Na vakcínu sa musíme pripraviť, armáda nás nevytrhne

Predvedené chaosy varujú pred ilúziami a optimizmom.

Peter Schutz

Neprehliadnite tiež

Vedátorský podcast

Aká je najvyššia možná teplota?

Čo je to maximálne teplo vo vesmíre.

Podcast Zoom

Zoom: Koronavírus zmutoval, je nebezpečnejší?

Podcastový prehľad noviniek z vedy.

Charles Darwin. Portrét z roku 1868.
Podcast Zoom špeciál

Zoom: Sú výsledky, ktorých správnosť nevieme overiť

Rozhovor s fyzikmi Máriom Zimanom a Danielom Nagajom.