Pohľad pod ľadový povrch Marsu

Prieskumný radar SHARAD na palube jednej zo sond, ktoré práve obiehajú okolo Marsu, získal unikátne profily ľadovoprachových vrstiev na severnom póle planéty.

FOTO

BRATISLAVA. Záujemcovia o výskum Marsu i samotní bádatelia teraz akoby zamrzli v stave napätého očakávania. V noci z nedele na pondelok nášho času totiž dosadla na planine v severnej subpolárnej oblasti červenej planéty sonda NASA Phoenix. Vo chvíli, keď vzniká tento článok, ju stretli prvé problémy - s komunikáciou a pri rozbaľovaní robotického ramena, ktoré má odoberať vzorky pôdy spod marsovského povrchu. Na strane negatív je fakt, že misia Phoenixu znamená naozaj mimoriadnu technologickú výzvu. Na strane pozitív zasa to, že systémy sond navrhli tak, aby sa dali v maximálnej miere opraviť na diaľku, ba sčasti sa funkčne dopĺňali.

Ak všetko pôjde dobre, prvé vedecké výsledky začnú prichádzať na budúci týždeň. Medzitým sa venujme inej kľúčovej zaujímavosti o Marse, získanou z jeho orbity.

Marsovská Arktída

Severná polárna oblasť Marsu je súčasťou obrovskej panvy. Tá podľa všetkého vznikla v skorých fázach vývoja planéty pred vyše tromi miliardami rokov pri zrážke s menšou, no stále dosť veľkou planétkou či jadrom kométy. K panve patrí aj Planum Boreum (čiže Severná planina, na planetárnych telesách Slnečnej sústavy prevládajú latinské názvy útvarov). Plocha tejto planiny dosahuje asi 800-tisíc kilometrov štvorcových a vypĺňajú ju kilometre hrubé sedimenty. Skladajú sa z ľadu, prachu, erodovanej lávy a ďalších hornín. Vytvárajú takzvané severopolárne zvrstvené usadeniny. Jednotlivé vrstvy odrážajú odlišné podiely ľadu a prachu. Spôsobili to zrejme výkyvy marsovskej klímy, vyvolané zmenami intenzity slnečného osvitu v niektorých častiach planéty. Skrývajú sa za nimi dlhodobé zmeny sklonu rotačnej osi Marsu a prvkov jeho obežnej dráhy okolo Slnka, ako je výstrednosť a sklon. Počas marsovského roka, trvajúceho 687 pozemských dní, leží nad vrstvami veľkostne i hrúbkou výrazne premenná čiapočka vodného ľadu.

Miliónročný rytmus

SHARAD (SHAllow RADar, čiže voľne radar na prieskum vrstiev tesne pod povrchom planéty) nesie na palube sonda NASA Mars Reconnaissance Orbiter. Spolu s podobnou aparatúrou MARSIS (Mars Advanced Radar dor Subsurface and Ionosphere Sounding, čiže Pokročilý radar na prieskum podpovrchových vrstiev a ionosféry Marsu) na palube európskej sondy Mars Express umožňuje nazrieť tam, kam sa zatiaľ nedostali ani robotické prieskumné vozidla, ani stacionárne pristávacie časti sond: do podzemia Marsu či "podmarsia".

SHARAD preskúmal veľké oblasti severopolárnych zvrstvených usadenín. Prekvapivo zistil, že vrstvy vznikali vo dvoch prelínajúcich sa časových škálach. Radar pod marsovským povrchom rozlíšil 45 až 50 tenkých vrstiev, zrejme produkty základného klimatického cyklu planéty. Tento cyklus je dlhý 120-tisíc rokov, tak ako na Zemi aktuálne trvá stotisíc rokov cyklus striedania dôb ľadových a medziľadových. No marsovské vrstvy sa navyše zoskupujú do

štyroch súvrství, oddelených materiálom s nízkou mierou radarového odrazu. Prečo, to zatiaľ nik nevie. Asi to tiež súvisí s obežnou dráhou Marsu okolo Slnka a sklonom jeho rotačnej osi, no kombinácia ich zmien prebieha na časovej úrovni zhruba jedného milióna rokov. V každom prípade SHARAD zostal verný svojmu menu - ponúkol šarádu na lúštenie.

V časopise Science to napísal dvadsaťsedemčlenný tím vedcov z USA, Talianska a Kanady na čele s Rogerom Phillipsom z Juhozápadného výskumného ústavu v coloradskom Boulderi.

FOTO

Radargramy z troch preletov sondy MRO a SHARAD-u nad polárnou čiapočkou zreteľne ukazujú vrstvy a súvrstvia sedimentov, z ktorých sa skladá. Mapové rámčeky vedľa radargramov zasadzujú priebeh rezov do severopolárnej oblasti Marsu. Vertikálna škála je posilnená, aby lepšie vynikla inak verná štruktúra rezov. Foto - NASA

Fotomontáž na obálke piatkového čísla Science (predmetný článok, "cover story", bol uverejnený online pred dvomi týždňami) znázorňuje stavbu severnej polárnej čiapočky Marsu, ktorá sa skladá prevažne z vodného ľadu. Zobrazená scéna má priemer asi tisíc kilometrov, pričom rez je založený na výsledkoch zo SHARAD-u.

Najčítanejšie na SME Tech


Inzercia - Tlačové správy


  1. 5 krokov k vlastnému bývaniu
  2. Ovládajte svoje vozidlo mobilom
  3. Todos predstaví 4 americké premiéry na Autosalóne
  4. Voda, kotol, vymknutie: Čo stoja najčastejšie domáce katastrofy?
  5. Žijú, lebo sa nevzdali. Príbehy ľudí bojujúcich za svoje zdravie
  6. Nový Volkswagen Arteon sa predstaví na bratislavskom autosalóne
  7. Last minute dovolenka sa dá kupiť výhodne už teraz
  8. Legendárna Štefánka opäť ožíva pod sieťou Pulitzer family
  9. Päť tipov, kam na predĺžený víkend v máji
  10. Inteligencia vo všetkom
  1. 3 šťavnaté spôsoby, ako povzbudiť výkon mozgu
  2. Najvyššie ocenenie štvrtýkrát pre Martinus
  3. Budúcnosť EÚ a inteligentných miest
  4. Todos predstaví 4 americké premiéry na Autosalóne
  5. Ekonomický a účtovný softvér Humanet oslavuje
  6. Žijú, lebo sa nevzdali. Príbehy ľudí bojujúcich za svoje zdravie
  7. Voda, kotol, vymknutie: Čo stoja najčastejšie domáce katastrofy?
  8. Ovládajte svoje vozidlo mobilom
  9. Zlatá minca 2016 priniesla pre mBank sedem ocenení
  10. BILLA a Jamie Oliver pozývajú deti do zázračnej záhradky!
  1. Legendárna Štefánka opäť ožíva pod sieťou Pulitzer family 24 551
  2. Last minute dovolenka sa dá kupiť výhodne už teraz 8 435
  3. Päť tipov, kam na predĺžený víkend v máji 6 729
  4. Žijú, lebo sa nevzdali. Príbehy ľudí bojujúcich za svoje zdravie 6 213
  5. 5 krokov k vlastnému bývaniu 5 815
  6. Nové auto alebo radšej jazdenka? 9 rád pre správne rozhodnutie 5 556
  7. Nový Volkswagen Arteon sa predstaví na bratislavskom autosalóne 3 756
  8. Voda, kotol, vymknutie: Čo stoja najčastejšie domáce katastrofy? 3 378
  9. Volvo V90 Cross Country je pripravené na každé dobrodružstvo 3 281
  10. Moderný bungalov očami mladých architektov 1 639

Hlavné správy zo Sme.sk

TECH

Slováci pomáhajú hľadať pôvod záhadných častíc, ktoré môžu popierať Einsteina

Balón NASA vyniesol do stratosféry Zeme testovací experiment EUSO.

DOMOV

Prokurátor: Pri Weissovi nezvládli policajti úkony

Futbalista by sa mal podľa prokurátora správať uvedomelejšie.

DOMOV

Prieskum Polisu: Do parlamentu by prešlo až deväť strán

Súčasná vládna koalícia by získala iba 65 mandátov.

Neprehliadnite tiež

Zo starých fliaš chcú vyrábať superbatérie

Drvené sklo namiesto uhlíka môže byť novým krokom vo vývoji lítiových batérií.

Hacker premenil 2 milióny hardvérov na nefunkčné tehly

Škodlivý kód môže napadnúť aj set-top boxy.

Veľké finále sa začalo. Sonda Cassini sa prvýkrát vnorila medzi prstence a Saturn

Sonda začína finále nabité vedou, nakoniec zhorí ako meteoroid.

Google spúšťa taxíky bez vodičov a poplatkov

Dobrovoľníci sa zrieknu ostatných druhov prepravy, na prvé miesto postavia novú službu.


Už ste čítali?

Domov NajnovšieNajčítanejšieDesktop